ZVERSTVO

HORVÁTH, Tomáš (1971)

zbierka próz, 2000

Kniha obsahuje dvanásť textov, na základe ktorých sa autor osvedčuje ako „priateľ kníh“ a literárnovedného štrukturalizmu a dekonštrukcie. Jednotlivé prózy sú ďalším rozvíjaním a obmieňaním tematických a naratívnych modelov, naznačených už predchádzajúcimi autorovými knihami (Akozmia, 1992; Niekoľko náhlych konfigurácií, 1997; Vražda marionet, 1999). Ide o typ „neosobného“ písania s akcentom na tézu, že autor ako inštitúcia je mŕtvy a suverenita patrí slovu. Horváthova autorská stratégia je založená na intertextuálnej a intelektuálnej hre, v rámci ktorej sa v priestore literárneho diskurzu transformujú a inovujú žánrové a štýlové postupy tzv. nízkej literatúry (klasická detektívka, dobrodružný a kriminálny príbeh, gotický román a i.) a populárnej kultúry (akčný film, počítačové programy), a to v podobe parafrázy, napodobeniny, imitácie (pseudožánre). So zreteľným odstupom (paródia, irónia, persifláž) sa preberajú konštrukcie, obraznosť i slovná zásoba triviálnych a populárnych žánrov (typické prostredie aj situácie, typ postáv, lexika), aby boli vzápätí konfrontované konštrukciami a výrazmi odlišnej sémantickej úrovne (literárna teória, filozofia). Z východiskovej úrovne nízkeho sa dôraz presúva na „intelektuálne vysoké“. Významným tematickým plánom je sebareferencia, tematizácia písania a epických kategórií.

Odkazy na minulé príbehy (príbehy iných), vo forme citátov a alúzií, sú súčasťou aktuálnej bezpríbehovosti (autorovej vlastnej). V novej konštrukcii dominujú otvorenosť, nesúvislosť, fabulačná nejasnosť, absurdita a iracionalita. Zodpovedajúcou pocitovou kulisou sú znepokojivé, napäté, vzrušené a paranoidné stavy postáv. Významným motívom je hra, prednostne intelektuálna, no ani tá neprináša uvoľnenie či zábavu, je skôr bojom (Telegraf) či znepokojivým lúštením kryptogramu (9 11 3 7). Môže mať aj podobu „nepriznanej“, zamlčanej hry (Volali ste ma Degarmo). Postavy väčšiny próz sú vysoko štylizovaní, neuroticky pôsobiaci individualisti s komplikovaným vzťahom k svetu, k iným ľuďom, k sebe samým. Konanie niektorých z nich ovplyvňuje deštrukčne pôsobiaci strach z vonkajšieho neovládnutého priestoru, a preto ich prirodzená existencia je spojená s minimalizovaným priestorom vlastnej izby. Pre iných sa naopak vlastný priestor môže stať „mučivým priestorom“, ktorý je plný „nepriateľských, číhajúcich predmetov“ (Sused). V tomto zmysle je svet chaosu a nebezpečenstva ambivalentný. Ak v zbierke Niekoľko náhlych konfigurácií dominovala fóbia, že niekto niekoho sleduje, pozoruje, odpočúva (spomínaná paranoja), v knihe Zverstvo sa z prenasledovaných stávajú rovnako paranoidní prenasledovatelia (Telegraf, Úvahy pána G.). Opakujúcim sa motívom je tiež vysielanie správy, jej komunikovanie, vracia sa aj motív vytvárania, generovania textu, princíp kombinatoriky a cyklickosti. Horváthove prózy simulujú príbehy s tajomstvom, no na rozdiel od nich ostávajú tajuplné a nejasné aj po svojom konci, ich jedinou istotou je významová neurčitosť (Boj na ostrove, Svojho času).

Zbierku Zverstvo neprijala kritika jednoznačne. Kým recenzenti s filozofickým vzdelaním (Marcelli, Petříček) oceňovali prienik modernej reflexivity do literárneho textu, viac literárne orientovaní kritici konštatovali autorovo opakovanie sa (s ohľadom na jeho predchádzajúce knihy), strojenosť a absenciu témy. Postmoderná poetika Tomáša Horvátha sa v nej sčasti zautomatizovala a ešte viac uzavrela sama do seba, čo nanovo potvrdilo sebavedomo vyhranenú a individualistickú pozíciu autora v kontexte mladej slovenskej literatúry deväťdesiatych rokov.

Vydania

Zverstvo. Levice, 2000.

Literatúra

BALLA, V.: Vieme, zámerne… In: Romboid, roč. 35, 2000, č. 3, s. 18-19.

BEASLEY-MURRAY, T.: Ani genitálie už tak nevyčnievajú ako kedysi. In: Romboid, roč. 35, 2000, č. 3, s. 18-19.

GÁLIS, V.: Ja, John Barth. In: Domino fórum, roč. 9, 2000, č. 18, s. 14.

KRČMÉRYOVÁ, E.: Rastie hrozno privysoko? In: RAK, roč. 5, 2000, č. 3, s. 74-76.

MARCELLI, M.: Zverstvá návštevníka čitární. In: OS, roč. 4, 2000, č. 5, s. 72.

MARČOK, V.: Recesranda. In: Knižná revue, roč. 10, 2000, č. 26, s. 5.

MICHALOVIČ, P.: Zverstvo mimo dobra a zla. (Doslov.) In: HORVÁTH, T.: Zverstvo. Levice, 2000, s. 191-199.

PETŘÍČEK, M.: Na spiknutí spiknutím, neboli, Únikové vědení. In: OS, roč. 4, 2000, č. 5, s. 71-72.

TARANENKOVÁ, I.: Útrapy z rozumu. In: Kultúrny život, roč. 1, 2000, č. 8, s. 8.

ZIVÁK, J.: Tomáš Horváth: Zverstvo. In: Študentské noviny, roč. 2, 2000, č. 3, s. 14.

Autorka hesla

Dana Kršáková (Hučková)