ZUZANA BABYLONSKÁ

TABLIC, Bohuslav (1769 – 1832)

príležitostná báseň, 1803

Básnická skladba príležitostného charakteru, ktorá však už na prvý pohľad jemne narúša tradičnú schému príležitostných básní gratulačného typu. Tablic v nej experimentuje so štruktúrou, kompozíciou i s rozsahom skladby, využíva nezvyčajné motívy a obrazy, netradičnú veršovú, resp. rytmickú schému a celkovo v nej zaujíma prinajmenšom pozoruhodný autorský postoj.

Báseň bola vydaná v podobe separátnej tlače až dvakrát v priebehu jedného roka (1803), obe vydania vyšli v Skalici v tlačiarni Františka Xaviera Škarnicla. Svedčia o tom dve rozličné venovania: jedno „cnostným“ a druhé „skalickým“ Zuzanám.

Príležitostný charakter skladby naznačuje už jej rámec: titul a záverečná výzva adresovaná všetkým nositeľkám mena Zuzana, aby nasledovali predstavený príklad. V titule skladby sa objavuje dedikácia cnostným, resp. skalickým Zuzanám, podľa ktorej možno usudzovať, že priamym adresátom tejto skladby mohli byť dve Tablicovi zrejme blízke Zuzany Laučekové – manželka a dcéra Martina Laučeka, jeho predchodcu v Skalici. Skladbu im venuje pri príležitosti ich menín a nechýba ani presné datovanie udalosti: „Léta Páně 1803. dne 11-ho Srpna“.

V záverečnej časti, ktorá má podobu básnikovej výzvy, sa však vytratila úvodná konkrétnosť. Tablicov príhovor k Zuzanám vyznieva skôr ako všeobecný prehovor k všetkým nositeľkám daného mena a pôsobí dojmom odosobneného mravného poúčania, prísneho až výstražného charakteru.

Dominantou skladby je ale príbeh o biblickej Zuzane, známy z trinástej kapitoly starozákonnej knihy proroka Daniela, odohrávajúci sa v starovekom Babylone, podľa ktorého dvaja starci neodolali Zuzaninej kráse, schovaní v záhrade vyčkali na okamih, keď zostala sama, prišli k nej a začali sa jej vyhrážať, že ak sa im neoddá, vyhlásia o nej, že ju pristihli s milencom. Zuzana si – rozhodnutá nezhrešiť proti Božím príkazom – vybrala druhú možnosť a neprestávala dôverovať v Božiu pomoc ani vtedy, keď ju odsúdili na smrť. Zachránil ju až mladík Daniel, ktorý prehovoril k ľudu, že nie je možné odsúdiť Zuzanu na smrť bez poriadneho súdu, ktorý by overil pravdivosť výpovedí proti nej. Napokon súd odsúdil na trest smrti namiesto Zuzany oboch falošne svedčiacich starcov.

Biblický príbeh Tablic využil ako dynamický variant statického opisu, resp. charakteristiky pozitívnych povahových čŕt a vlastností adresátok. Príbeh však nie je len vedľajším prvkom, ktorý dopĺňa obraz oslávenkýň, ale stáva sa hlavným kompozičným prostriedkom, v dôsledku čoho sa pôvodne lyrická skladba mení na epickú, stráca charakter oslavného chválospevu a posúva sa skôr do roviny epického žánru vo veršoch stredne dlhého rozsahu.

Pôvodný biblický text Tablic síce nerozšíril o nové pasáže, no efektne ho doplnil pôsobivými poznámkami alebo obrazmi: od plastického opisu a charakteristiky postáv cez detaily deja až po opis mestského prostredia, v ktorom sa príbeh odohral. Z opisov postáv je azda najpôsobivejší obraz chlipných starcov, ktorý sa vyznačuje expresívnosťou, možno až naturalizmom a senzualizmom. Na druhej strane rokokové opisy Zuzaninej krásy v mnohom pripomínajú galantnú alamódovú poéziu. Prírodné obrazy pôsobia až idylickým dojmom, v obrazoch mestského prostredia zas jemne prenikajú na povrch dobové predstavy mestského životného štýlu, ktoré mohli byť už výraznejšie ovplyvnené biedermeierom.

Tablicove tvorivé zásahy sa neobmedzili iba na drobné detaily. Výraznejšie sa odrazili v štruktúre skladby. Základný príbeh síce zostal neporušený, no básnik ho doplnil o rozmarný príbeh antických bohov, Venuše a jej syna Amora, ktorí aj napriek zákazu najvyššej bohyne, Venušinej svokry a Amorovej starej matky Junony, tajne, s celým sprievodom božských bytostí, navštívia Babylon.

Kompozícia skladby sa tak rozvíja v dvoch dejových líniách. Obe línie, ľudská a božská, sa v istých okamihoch stretávajú a vzájomne ovplyvňujú. Pohanské božstvá priamo zasahujú do deja ľudského príbehu biblickej Zuzany. Jej nešťastný osud zapríčiní Amorova všetečnosť. Jeho sľub, že tentoraz nebude mieriť svoje ľúbostné strely na mladých, ale na starých ľudí, sa stane kľúčovým momentom pre rozvíjanie Zuzaninho príbehu. Podobne aj v závere zachráni Zuzanu pred nespravodlivou smrťou zásah božskej Junony, ktorá vzbudí v mladom Danielovi odvahu vystúpiť proti súdu.

Dejová viacvrstvovosť a celková komplikovanosť kompozície nasvedčuje, že Tablicovou ambíciou mohlo byť vytvorenie diela väčšieho formátu, zodpovedajúce tým najnáročnejším kritériám vysokej literatúry.

Osobitosťou Tablicovho pohľadu na bohov a ich božský život je ich zobrazenie v pózach priam až popierajúcich ich božskosť a vznešenosť. Poníženie vysokých a vznešených postáv naznačuje zásadný posun v žánrovej klasifikácii textu smerom k heroickej komike. Zuzanu babylonskú tak možno charakterizovať ako žartovnú poému alebo burlesku. Je to žáner, ktorý je založený na voľnej hre fantázie a na irónii, s ktorou autor nazerá na bohatiersku a dobrodružnú látku.

Potvrdzuje to aj Tablicova voľba rytmickej štruktúry verša, ktorým je šesťstopový jamb s prestávkou po tretej stope, pretože práve jambické verše boli tradičným znakom heroikomiky.

Zuzanu babylonskú možno považovať za umelecký skvost slovenskej literatúry prelomu 18. a 19. storočia a za doklad Tablicovej literárnej a poetickej orientácie. Báseň je mozaikou množstva detailných umeleckých artefaktov v obraznosti aj v netradičnom kompozičnom riešení celej skladby. Jej netradičnosť môže byť dôkazom, že Tablic ňou pravdepodobne chcel prezentovať oprávnenosť ambícií zrovnoprávniť domácu literárnu tvorbu s ostatnými európskymi literatúrami.

Vydania

Zuzana babylonská. Zpěv ctnostným Zuzanám k svátku jejich jména Léta Páně 1803. dne 11-ho srpna oBěTovaný. Skalica, 1803.

Zuzana babylonská. Zpěv skalickým Zuzanám k svátku jejich jména Léta Páně 1803. dne 11-ho srpna oBěTovaný. Skalica, 1803. Zuzana babylonská. Zpěv skalickým Zuzanám k svátku jejich jména Léta Páně 1803. dne 11-ho srpna oBěTovaný. In: BRAXATORIS, M. – KOLLÁROVÁ, I. – RIŠKOVÁ, L. – VANEKOVÁ, O.: Príležitosť poézie. Miesto a význam príležitostnej poézie Bohuslava Tablica, Juraja Palkoviča a Pavla Jozefa Šafárika v dejinách slovenskej literatúry. Bratislava : VEDA, 2020, s. 199-214.

Literatúra

BAKOŠ, M.: Z dejín slovenského verša. Bratislava : Tatran, 1984.

BRTÁŇ, R.: Bohuslav Tablic. Život a dielo. Bratislava : Veda, 1974.

BRTÁŇ, R.: Pri prameňoch slovenskej obrodeneckej literatúry. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1970.

ČERVENKA, M.: Metrické systémy novočeského básnictví v evropských souvislostech. In: Estetika, roč. 38, 2002, s. 223-229.

KRAUS, C.: K významu príležitostnej poézie v 1. polovici 19. storočia. In: Slovenská literatúra, roč. 12, 1963, č. 4, s. 345-349.

KREJČÍ, K.: Heroikomika v básnictví Slovanů. Praha : Nakladatelství ČSAV, 1964.

LORENZOVÁ, H.: Hra na krásný život. Estetika v českých zemích mezi lety 1760 – 1860. Praha : KLP – Ústav dějin umění AV ČR, 2005.

RIŠKOVÁ, L.: Z príležitostnej poézie Bohuslava Tablica. In: BRAXATORIS, M. – KOLLÁROVÁ, I. – RIŠKOVÁ, L. – VANEKOVÁ, O.: Príležitosť poézie. Miesto a význam príležitostnej poézie Bohuslava Tablica, Juraja Palkoviča a Pavla Jozefa Šafárika v dejinách slovenskej literatúry. Bratislava : VEDA, 2020, s. 91-154.

VOJTECH, M.: Od baroka k romantizmu. Literárne smery a tendencie v slovenskej literatúre v rokoch 1780 – 1840. Bratislava : Univerzita Komenského, 2003.

Autorka hesla

Lenka Rišková