Z VLČÍCH DNÍ

BODENEK, Ján (1911 – 1985)

zbierka noviel, 1947

V poradí piata autorova kniha; ale jedna z prvých, v ktorej sa spracúva aktuálna vojnová a povstalecká tematika. Jednotlivé texty autor uverejňoval časopisecky od roku 1945.

Ján Bodenek sa stal známym už prozaickým debutom, románom pre mládež Ivkova biela mať (1938). Ďalšia jeho tvorba sa prijímala dosť rozpačito. Kritika ho zaraďovala do širokého prúdu lyrizujúcej prózy, no patril tam iba čiastočne.

V čase, keď novely Z vlčích dní vyšli knižne, prijala ich literárne kritika s porozumením. No po roku 1948 už zbierka nespĺňala apriórne ideologické nároky. V tom období sa vzorom prózy o Slovenskom národnom povstaní stala Kronika P. Jilemnického (1947) a tiež jeho téza, že spisovateľ má zobrazovať „predovšetkým tých, čo vedeli, prečo sa bijú. Nie tí, čo sa prispôsobovali situácii, ale tí, čo ju sami tvorili, musia byť na prvom mieste.“ Hnacím motorom v Bodenkovej zbierke nebola však ideológia, ale „zlosť“, „jed“, „nenávisť“ a „vŕšenie sa“. Táto psychologická motivácia bola pre pofebruárovú kritiku nedostatočná. Nepochybne, stvárnenie sa môže uberať dvoma smermi povstaleckej témy, no nie na osi uvedomelosť – živelnosť, ako sa to traktovalo v minulosti. Treba spresniť, že v prvej línii uprednostňujúcej spoločenský aspekt sa Povstanie chápalo ako historická udalosť pevne zakomponovaná do dejinného vývinového oblúka, zatiaľ čo v druhej línii prevládol individuálny aspekt a osobný zážitok či skúsenosť. V prvom prípade sa hľadá historický zmysel udalosti, v druhom sa skúma, ako sa správa človek v hraničnej ľudskej situácii, keď sa rozhoduje o bytí a nebytí. Bodenkova zbierka Z vlčích dní patrí k druhému typu (podobne vyznievajú práce A. Bednára, L. Laholu, R. Jašíka a ďalších).

Novely Z vlčích dní zachytávajú osobitne všetky fázy Povstania (Nočný výsluch, Živý človek), keď sa už vytrácal jeho mravný kapitál, zatláčaný do úzadia politickými kalkuláciami a netolerantnosťou. Takto vymedzená chronológia historickej udalosti korešponduje zároveň s vnútornou protikladnosťou motívov: 1. V próze Jed Nemci vypočúvajú a potom popravia účastníkov Povstania; 2. Novela Nočný výsluch je akoby zrkadlovou scénou: ide tu o vypočúvanie a „popravu“ Nemcov. Poprava je však fingovaná (bola by aktom pomsty, teda nelegálna) a Nemcov odsúdi riadny súd (dej sa odohráva už po vojne). V novele Jed sa burcuje k nenávisti voči Nemcom, presnejšie nemeckým väzniteľom, naproti tomu próza Živý človek nenávisť odsudzuje, pretože po vojne už nefunguje ako mobilizujúca sila, len ako rozkladný faktor. Bodenek si všíma povstaleckú skutočnosť raz z hľadiska „našich“, inokedy spod zorného uhla „cudzích“, teda Nemcov, napr. v novele Do víťazného konca. Napokon dá „hlas“ všetkým stranám zúčastneným na vojnovom konflikte (Živý človek). Uvedená metóda a použité prostriedky umožnili autorovi postihnúť cez jednotlivé „fragmenty“ celok.

Výrazy „jed“, „zlosť“, „nenávisť“ sú rozosiate po celej ploche knihy, no skoncentrovali sa do jednej z najpresvedčivejších noviel – Jed. Dvanásť mužov (symbolické číslo), z toho jedenásť členov revolučného výboru a jedného partizána, Nemci po Povstaní chytia a uväznia. Dvoch, u ktorých našli zbrane, vypočúvajú a mučia, potom všetkých v noci vyvezú pod horu a chystajú sa ich popraviť. Partizán im však utečie a zachráni sa, hoci s omrznutými nohami, v hore. Najväčšia časť príbehu sa odohráva vo väzení. S veľkým psychologickým majstrovstvom Bodenek zobrazil individuálne ľudské charaktery, ich reakcie na možnú blízku smrť a zároveň inscenoval intenzívnu atmosféru „hraničnej“ situácie s nádychom osudovej tragickosti. Väčšina postáv upadne do letargie a fatalisticky čaká na ďalší osud, smrť. Partizánom lomcuje zlosť nad odovzdanosťou spoluväzňov, snaží sa ich vyburcovať k nejakej forme rebélie, ale neúspešne. Vzbúri sa iba on a podarí sa mu utiecť. Ostatných nájdu po skončení vojny v spoločnom hrobe.

Novela je pokusom o demonštráciu vzdoru. Vzdor je tu protipólom strachu, exponuje sa ako sila, vzpruha k činu. Čin je opakom pasívnej odovzdanosti do rúk osudu. Takto aktivizujúco vyznievajú aj ostatné novely zbierky. Autor v nej použil rozličné tvárne postupy a z tohto hľadiska sa chápala ako vývinovo prechodný typ, oscilujúci medzi staršími lyrizujúcimi tendenciami a znovu sa konštituujúcim realizmom. Pomerne výrazne sa tu prejavil aj vplyv expresionizmu. Zbierka si zachováva životnosť práve preto, že v každej novele sa autor snažil o iné poňatie problému a o iný prístup k prepisu skutočnosti (stroho realistická osnova, paródia, hyperbolizácia, fantazijný námet atď.). V tejto „polyvalencii“ sa skrývajú jej neodhalené podnety aj dnes.

Vydania

Z vlčích dní. Martin, 1947; Bratislava, 1964; 1971 (In: Zapálené srdce. Z vlčích dní).

Literatúra

JURČO, J.: Premeny Bodenkovej prózy. Bratislava, 1981.

KUSÝ, I.: Ján Bodenek. Z vlčích dní. In: Slovenské pohľady, roč. 64, 1948, č. 4, s. 241-244.

KUSÝ, I.: Premeny povstaleckej prózy. Bratislava, 1974.

KUSÝ, I.: Povstalecká próza. Bratislava, 1984.

Autor hesla

Vladimír Petrík