Z VESNY ŽIVOTA

PODJAVORINSKÁ, Ľudmila (1872 – 1951)

básnická zbierka, 1895

Knižný debut poetky Ľudmily Podjavorinskej, prvá knižná básnická zbierka ženskej autorky na Slovensku. Autorka ju venovala „pannám a mládencom slovenským“.

Kniha obsahuje subjektívnu lyriku vypovedajúcu o citovom živote mladého dievčaťa (Ľ. Podjavorinská mala v čase vydania knihy dvadsaťtri rokov). Kvantitatívne v nej prevažujú básne nadväzujúce na poetiku postromantizmu a sentimentalizmu, avšak verše zo záverečnej časti zbierky, viaceré pred knižným vydaním publikované v časopise Slovenské pohľady, už naznačili nové poetické smerovanie. V básňach ako Spomienky, Z večerných dúm, V mojom srdci, Spomienka, Len jedno straší…, Padali hviezdy…, Piesňam a i. Podjavorinská lyricky stvárnila obdobné životné pocity ako zhruba o desať rokov neskôr básnici Slovenskej moderny: stavy beznádeje, smútku, pochybovania, samoty a opustenosti. Cez tematizovanie melancholickej stlmenosti, elegickosti a náladovosti presúvala ťažisko lyrickej výpovede na lyrický subjekt, na intimitu pocitov a autenticitu prežívania. Jej náladové obrazy podvečerných a jesenných chvíľ, hmlisté scenérie, spomienková nostalgia, dôraz na pocity samoty a žiaľu predznamenávali modernistický typ senzibility v slovenskej poézii. Blízke modernistickej poetike je tiež časté zdôrazňovanie spomienky, sna, momentu maskovania (vo význame skrývania pravých citov) – skutočné city sa zastierajú pretvárkou, pre ktorú dochádza k citovému nenaplneniu: „A oba tajne klamaním sme zvali, / čo blahom bolo – lžou sme zvali rázno, / a chcejúc stajiť clivé duše prázdno, / my oba sme sa chladno usmievali – –“ (Bájka).

Z básnických postupov Podjavorinská často využíva psychicko-prírodný paralelizmus, ako totožnosť obrazu prírody a psychického stavu subjektu. Z formálneho hľadiska preferuje nenáročnú piesňovú formu.

Zbierka bola veľmi rozsiahla (86 básní) a ako celok sa vyznačovala nevyváženosťou. Sám J. Škultéty, ktorý ju podobne ako S. H. Vajanský hodnotil veľmi pozitívne, autorke vyčítal nekritický výber. Sentimentalitu a dievčenskú naivitu kritizoval aj Tichomír Milkin, ktorý vo svojej prísnej a odmietavej recenzii (vyšla pod pseudonymom Mentor v Literárnych listoch, 1896) napísal: „Z veršov poznávame mladú devu práve takú, ako aj iné ešte nevinné dievčatá na dedine, bez širšieho rozhľadu. Mimo švárneho šuhaja tieto privádza do vytrženia: jeseň, jar, zima, ruža, fialka, záhradka, premeny času, pekný večer alebo jasné ráno.“ Milkinove výhrady Podjavorinská akceptovala iba čiastočne: „Vzdor výčitke ospevovať budem jar a jeseň i nabudúce vždy, kedykoľvek ma k tomu pohne nálada, dojem“ (v liste J. Škultétymu, 1896).

Línia modernistickej citovosti bola v poézii Ľ. Podjavorinskej prítomná aj neskôr, v básňach, ktoré napísala a časopisecky publikovala na konci 19. a na začiatku 20. storočia. Tie však už aktuálne nezhrnula do samostatného knižného vydania, pretože k vydaniu druhej zamýšľanej zbierky nedošlo.

Vydania

Z vesny života. Ružomberok : Karol Salva, 1895.

Dielo. Bratislava : Tatran, 1987.

Literatúra

GÁFRIK, M.: Básnické dielo Ľudmily Podjavorinskej. In: Na pomedzí moderny. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 2001, s. 145-156.

KLÁTIK, Z.: Album Ľudmily Podjavorinskej. Bratislava : Mladé letá, 1978.

KOCÁK, M. (ed.): Listy Ľudmily Riznerovej-Podjavorinskej 1, 2. Martin : Matica slovenská, 1988, 1989.

Literárny archív 29/30. Martin : Matica slovenská, 1993.

ŠMATLÁK, S.: Dve storočia slovenskej lyriky. Bratislava : Tatran, 1979.

Autorka hesla

Dana Hučková