VÍŤAZNÝ PÁD

JILEMNICKÝ, Peter (1901 – 1949)

román, 1929

Autor bol v polovici dvadsiatych rokov 20. storočia v skupine DAV najplodnejším prozaikom: v ľavicovej tlači uverejnil desiatky čŕt a poviedok so sociálno-revolučnou tematikou, poznamenaných prvkami expresionistického a poetistického štýlu. Začiatkom roku 1926 za necelé tri mesiace napísal román Víťazný pád, vydal ho však až o tri roky.

Hrdina románu – kysucký mládenec Maťo Horoň – prežil prvú svetovú vojnu na ruskom fronte a aby nezomrel hladom, dal sa zo zajatia zverbovať do Červenej armády. Neskôr v snahe dostať sa domov prihlásil sa do utváranej maďarskej červenej jednotky. Po návrate do rodnej dediny si chce vziať dávnu milú, ale keď sa dozvie o jej svadbe s iným, zabije ju a sám sa pokúsi o samovraždu. Súd nájde poľahčujúce okolnosti a vyhlási oslobodzujúci rozsudok. Maťa však stíhajú ďalšie nešťastia: požiar rodičovského domu mu usmrtí otca a čoskoro obrovská povodeň zničí aj nový rozostavaný dom a úrodu na poliach. Napriek tomu nezúfa, so zaťatou odhodlanosťou sa opäť púšťa do zápasu s osudom, s krásnou, ale tvrdou kysuckou prírodou.

V listoch priateľom i v publicistike sa Jilemnický prezentoval ako dôsledný prívrženec dobovej proletárskej literatúry, ale netajil sa ani sympatiami k tvarovým a štylistickým výdobytkom modernej európskej a českej prózy. Navyše mal talent vidieť prejavy života básnickým pohľadom a stvárňovať ich lyrizujúcim štýlom. Autorov lyrický a poetizujúci rozmach sa najvýraznejšie prejavil vo Víťaznom páde, v ktorom sa pokúsil zvečniť krásu kysuckej prírody a na tragických, opakovaných „pádoch“ hrdinu osláviť nezlomnosť a nepoddajnosť človeka uprostred nej. Neveľký román rozvrhol do troch častí a každú časť ešte do siedmich až deviatich krátkych kapitol. Stručný príbeh Maťa Horoňa (ostatné postavy sú len epizodické, doplnkové), ktorého húževnatosť prináša víťazstvá (antropologicko-sociálny motív), rozvinul autor v nadšených opisoch kysuckej prírody, preplnených básnickými obrazmi, takže v konečnom dôsledku je v románe viac lyriky než deja. V tejto súvislosti je pozoruhodné, že Jilemnický v oneskorenom vydaní diela ideovo zmiernil nielen úvod Kysuce, ale poslednú kapitolu napísal odznova: Maťo Horoň v nej neodíde s družstvom Interhelpo do ZSSR, ale zostane na Kysuciach obrábať svoje polia.

Dobová kritika privítala román kladne napriek tomu, že vyšiel dva roky po úspešnom Urbanovom Živom biči (hoci bol napísaný pred ním). Iba D. Okáli mal kritické výhrady voči miere zachytenia sociálneho vedomia na slovenskej dedine.

Hoci Víťazný pád zostáva tak trochu v tieni Živého biča, už z historického hľadiska je prvou väčšou prózou tvorivo uplatňujúcou nielen postupy expresionizmu (predišiel ho len Hrušovského Muž s protézou), ale neepigónsky aj novších umeleckých úsilí (poetizmus). Patrí medzi diela pripravujúce pôdu pre rozvoj neskoršej lyrizovanej prózy a naturizmu.

Vydania

Víťazný pád. Praha, 1929; Bratislava, 1945; 1946; 1952; 1971; 1974; 1976.

Literatúra

IVANOVÁ, T.: Víťazný pád Petra Jilemnického v typologickom porovnaní s českou a ruskou literatúrou. In: Slovenská literatúra, roč. 20, 1973, č. 4, s. 349-375.

MINÁRIKOVÁ, M.: Víťazný pád Petra Jilemnického. In: Slovenská literatúra, roč. 28, 1981, č. 1, s. 15-32.

n.: Víťazný pád. In: Prúdy, roč. 13, 1929, č. 3, s. 180.

NOGE, J.: Podoby realizmu v medzivojnovej próze. Bratislava, 1983, s. 299-321.

OKÁLI, D.: Hlad Kysúc. In: DAV, roč. 3, 1929, č. 4-5, s. 57-58.

PIŠÚT, M.: Víťazný pád. In: Mladé Slovensko, roč. 9, 1929, č. 56, s. 253.

Rja (ROJKA, F.): Víťazný pád. In: Slovenské pohľady, roč. 45, 1929, č. 5-6, s. 253.

ŠPITZER, J.: Peter Jilemnický. Bratislava, 1955, s. 40-50.

ŠTEVČEK, J.: Moderný slovenský román. Bratislava, 1984, s. 91-102.

ŠTEVČEK, J.: Medzi baladou a meditáciou. In: Slavica Slovaca, roč. 8, 1973, č. 2, s. 149-155.

ŠTEVČEK, J.: Vstup do diela… In: JILEMNICKÝ, P.: Víťazný pád. Spisy 2. Bratislava, 1976, s. 179-187.

TRUHLÁŘ, B.: Prípravy na román Víťazný pád. In: Peter Jilemnický. Spisovateľ bojovník 1. Bratislava, 1955, s. 77-91.

Autor hesla

Štefan Drug