UHORSKÝ ROK

SLOBODA, Rudolf (1938 – 1995)

zbierka poviedok, 1968

Tretej knihe R. Slobodu predchádzali dva krátke autobiografické romány: Narcis (1965) a Britva (1967). Autor bol v tomto období kľúčovou osobnosťou generácie, ktorá sa usilovala v novom kontexte uplatňovať estetické zisky modernej literatúry spred obdobia rigidnej ideologickej manipulácie. Kráčal v tomto úsilí vlastnou autorskou cestou a dosiahol originálne výsledky. Súbor poviedok vznikol na objednávku vydavateľstva Smena a jeho spoluzostavovateľom bol vtedajší redaktor vydavateľstva Dušan Kužel.

Obsahom knihy je dvanásť textov, ktoré boli pôvodne takmer všetky publikované časopisecky hlavne v mesačníku Slovenské pohľady (osem poviedok) a v časopisoch Mladá tvorba a Romboid (v každom z nich jedna poviedka).

Kniha má podtitul „dvanásť rozprávok s krátkymi úvodmi“ a v zhode s tým každý text obsahuje incipit, stručnú introdukciu, ktorá sa však nie vždy rýmuje s tým, o čom poviedka bude. Dôležité však je, že takéto „motto“ transparentne a zámerne upozorňuje na Slobodove štýlotvorné postupy v knihe. Základnou naratívnou stratégiou autora sú mystifikačné postupy literárnej paródie, ktoré imitujú, citujú alebo persiflážne „vyvracajú“ existujúce alebo tiež vymyslené literárne prototexty. Pozadím pre podobné pragmatické operácie je stredoveká scholastika. Autor postupuje tak, že do kultúrne vysoko situovanej žánrovej formy vkladá účelovo vymyslené námety, príbehy alebo udalosti, ktorými chce pritiahnuť pozornosť čitateľa. Pozadím takejto travestie je ideologicky alebo esteticky mytologizujúca lektúra, ktorá ako vierohodné nastoľuje fiktívne udalosti, okolnosti a fakty spoluutvárajúce identitu spoločenstva, krajiny, štátu alebo obce. V autobiografii Pokus o autoportrét na margo tohto postupu Sloboda poznamenal: „V rokoch, keď som poviedky písal, sa akosi zabúdalo na naše národné tradície – eventuálne sa tie tradície krvopotne hľadali skôr na Západe. Chcel som do tejto diskusie vniesť svoj hlas.“

Slobodove mystifikujúce postupy majú rozličnú mieru „strategického“ vplyvu na čitateľa. Niektoré sa týkajú národa, štátu, histórie, politických loci communes, iné sú viac uzatvorené do sféry konzervatívnej morálky a nabádajú k rozumu, triezvosti a pokore v občianskom alebo manželskom súžití. Podobný charakter má poviedka Epištola Jánovi Nádhernému, ktorá je podľa A. Bagina paródiou stredovekých moralistických listov. V prípade poviedky Lamačská bitka Bagin hovorí o paródii historickej kroniky, poviedku Mier charakterizuje ako paródiu osvietenských sentencií a v súvislosti s prózou Priložím konštatuje, že ide o paródiu psychologickej poviedky. V Baginovej intencii je možné identifikovať aj ostatné tituly poviedkového súboru. Próza Odriekanie je v takomto klasifikačnom kľúči napodobením vysokých antických motívov (upozorňuje na to napr. hrdinkino meno Orestea), poviedka Lipeň, mesiac jún parodicky odkazuje na vševedúceho rozprávača, próza Žiarlivosť, pamätný dar pripomína „scénosled“ nového románu, fragment Lietadlom do Košíc, neskôr včlenený do románu Šedé ruže, pripomína filmovú poviedku. Jedna próza (Čert v službe) je kreáciou na motívy ľudovej rozprávky o polepšenom čertovi, ktorý sa stane zdrojom ekonomickej prosperity pre svojho pôvodného protivníka – mlynára.

V Slobodovej knihe sú prózy, v ktorých možno identifikovať afinitu k surrealistickému textu, a to buď v súvislosti s prezentáciou jeho postupov – poviedka Mesto, srdce, vysvedčenie, dievča, alebo s citáciou jeho názorov, postojov, tém a autorít – poviedka Uru, alebo Dobrý deň, Lotor Amont. V naznačenej súvislosti je kniha Uhorský rok demokratizujúcim, esteticky provokačným a mentálne oslobodzujúcim pozdravom iniciatívam literárneho surrealizmu. Nemá však len „kozmopolitný“ charakter súvisiaci s prihlásením sa k moderne a avantgardám. Rovnako sústredene Sloboda pracuje s estetickým ozvláštnením naratívu v závislosti od alternatívnych fikčných svetov, ktoré vo svojich poviedkach vytvára. V Uhorskom roku sa v obnaženej podobe demonštrujú štylistické a tropologické postupy: alúzia, prirovnanie, persifláž, v širšom zmysle metafora a metonymia, čo sa v súbore prezentuje na všetkých úrovniach výstavby textu. Sprievodným znakom jeho štylistickej výbavy je autorský „hedonizmus“ a „diletantstvo“, záľuba v jednotlivosti na úkor celku, voluntarizmus v modelovaní sujetovej fikcie a pluralitnosť inšpirácií.

Texty súboru sa dajú rozdeliť do troch štylisticky nerovnorodých skupín: Prvú tvoria prózy parodujúce pragmatické funkcie literárnych žánrov: Epištola Jánovi Nádhernému, Čert v službe, Priložím, Lipeň, mesiac jún, Lamačská bitka, Mier, Žiarlivosť, pamätný dar, Pocta V. Kouskovi. Druhú tvoria pseudosurrealistické texty: Mesto, srdce, vysvedčenie, dievča, Uru, alebo Dobrý deň, Lotor Amont a tretiu romaneskné rodinné poviedky: Odriekanie, Lietadlom do Košíc. Tieto poviedky sú štýlovo príbuzné s textami próz zo zbierky Hlboký mier.

Aj zo zbežnej typológie jednotlivých titulov knihy Uhorský rok je možné usudzovať, že Slobodov záujem o hru s literárnymi žánrami ako pragmatickými komunikačnými stratégiami mal vážny zámer, a to v etablovaní literatúry ako beletrie, t. j. krásneho písania v jeho pôvodnom význame. Práve v tejto svojej vlastnosti je autorovo písanie neopakovateľné a originálne, a to aj v generačnom kontexte. Možná príbuznosť R. Slobodu a P. Jaroša má iba všeobecne typologickú podobu. Rovnako nie je možné Slobodovu knihu porovnávať s poviedkovou tvorbou P. Hrúza, V. Šikulu, L. Balleka alebo D. Kužela. Pri pohľade zblízka ide o veľmi odlišné inovačné pokusy. Slobodove literárne „objavy“ v Uhorskom roku sú ukotvené v hlboko demokratickej predstave všeobecne užitočného písania, ktoré má rovnakou mierou potešiť autora aj jeho čitateľa.

Vydania

Uhorský rok. Bratislava, 1968; Levice, 2002 (In: Zobrané poviedky. Zv. 1. 1958 – 1968).

Literatúra

Jedna poviedka a päť interpretácií (A. Bagin, J. Beňo, I. Kadlečík, V. Marčok, J. Mistrík). In: Romboid, roč. 4, 1969, č. 2, s. 9–20.

PRUŠKOVÁ, Z.: „Napísať nehorázne krásnu vetu.“ R. Sloboda: Uhorský rok. In: Slovenská literatúra, roč. 52, 2005, č. 2, s. 95–103.

PRUŠKOVÁ, Z.: Rudolf Sloboda. Bratislava, 2001.

SLOBODA, R.: Pokus o autoportrét. Bratislava, 1988.

ŠÚTOVEC, M.: Dobrý deň, Lotor Amont. In: Slovenské pohľady, roč. 85, 1969, č. 7, s. 142–43.

ZAJAC, P.: O veľkom mystifikátorovi. In: Mladá tvorba, roč. 14, 1969, č. 3, s. 10–12; ZAJAC, P.: Slobodove okamihy radosti. In: Sloboda, R.: Jesenná (zato) silná láska. Zobrané poviedky. Zv. 3. 1986 – 1995. Levice, 2003, s. 225–231.

Autorka hesla

Zora Prušková