TATRY A MORE

VAJANSKÝ, Svetozár Hurban (1847 – 1916)

zbierka básní, 1879

Prvá Vajanského básnická zbierka obsahuje lyrickú a lyricko-epickú poéziu, rôznorodú s ohľadom na nastolené témy, spôsob spracovania a poetickú formu. Považuje sa za prelom vo vývine slovenskej poézie, v zmysle formovania literárneho realizmu a presadzovania slabičného prízvučného veršového systému.

Autor do nej zahrnul tvorbu z rokov 1873 – 1879, čiastočne už časopisecky publikovanú (Černokňažník, Národnie noviny, Orol). Zbierku uvádza motto ruského básnika, dramatika a filozofa A. S. Chomiakova (1804 – 1860) a venovanie českému básnikovi Adolfovi Heydukovi (1835 – 1923), čo možno vnímať ako autorovo ideové prihlásenie sa k myšlienkam o silnej úlohe ruského národa na jednej strane a blízkom vzťahu slovenskej a českej kultúry a umenia na strane druhej. Už samotný názov Tatry a more sa chápal ako proklamatívny a programový.

Kniha má sedem častí: Zvuky, Maják, Jaderské listy, Sny a báje, Ratmír, Herodes a Dozvuky. Centrálne postavenie však majú dve skladby: romantická lyricko-epická skladba Maják o pomste strážcu majáka Lubraga a epická báseň Herodes, reagujúca na odvážanie slovenských sirôt do maďarských krajov po cholere v roku 1873.

Prvý cyklus Zvuky obsahuje básne odlišné ideovým zacielením i poetickým výrazom: politicky aktuálne (Anglii, Päsťou), národno-alegorické (Tatry a more, Pýcha Tatier), salónne hravé (Nôžka) a anekdoticky ladené (Žart), oslavujúce hrdinstvo ľudu Bosny a Hercegoviny (Jelena, Guslar). Poetickou melanchóliou zaujmú najmä básne tematizujúce osobný smútok (Jedľa). Pre takúto mnohotvárnosť pôsobí cyklus nesúrodo a nevyrovnane, čo sa však dá vykladať aj ako dôsledok Vajanského snahy o aktívne hľadanie nových tém, foriem a nového básnického jazyka.

Maják, označovaný ako romantická veršovaná poviedka byronského typu (S. Šmatlák), vznikol prepracovaním a rozšírením pôvodnej, už skôr časopisecky uverejnenej kratšej a menej dramaticky vyhrotenej básne (Orol, roč. 10, 1879, č. 4). Keďže prvej verzii Hviezdoslav v súkromnom liste Vajanskému (26. máj 1879) vyčítal nejasnú motiváciu konania postáv a ich málo individualizovaný charakter, v prepracovanej knižnej podobe sa Vajanský usiloval pôvodný romantický dej zreálniť. Námet získal Vajanský na balkánskom polostrove, kde sa v roku 1878 zúčastnil ako vojak rakúsko-uhorskej armády obsadenia Bosny a Hercegoviny. Strážca majáka Lubrag žije sám so svojou dcérou Despou na pustom neprístupnom ostrove. Žena ho pred rokmi opustila a odvtedy sú len dve veci, ktoré ho viažu k životu: maják a jeho milovaná dcéra. Keď Despa dospeje, zamiluje sa do námorníka Veselína, ktorý ju na ostrove tajne navštevuje. Raz, keď sa schyľuje k silnej búrke, žiada Veselín od Despy, aby sa rozhodla a odišla s ním, Despa však váha medzi láskou k nemu a láskou k otcovi. Lubrag, zobudený zo spánku hromom, objaví tajných milencov a je zhrozený, lebo Veselín je synom Stojana, námorníka, čo kedysi zviedol Lubragovu ženu a Despinu matku, ktorá potom zomrela opustená a v chudobe. Veselín násilím unesie brániacu sa Despu a Lubrag, pokúšajúci sa zabrániť jej odchodu, sa odhodlá k zúfalému a hroznému činu. Keď sa Veselínova loďka odrazí od brehu, Lubrag rozbije svetlo majáka a sám skočí do mora. Záverečný morálny akcent (radšej fyzická smrť dcéry než jej morálna pohana) spolu s úsilím o realistické motivovanie dejových zvratov oslabuje celkové romantické ladenie a báseň posúva do roviny pseudoromantických klišé.

Cyklus Jaderské listy obsahuje šesť básní, z ktorých len prvé dve si zachovávajú formu básnického listu. Vajanský nimi reagoval na svoj vojenský pobyt v Bosne a Hercegovine, pričom zobrazil tak zážitky vojenského ťaženia (I.), osobné pocity (II., V.), ako aj obdiv k hrdinstvu miestneho ľudu (III., IV., VI.). Jeho autorský subjekt v nich osciluje medzi ironickou fejtónovou ľahkosťou, melanchóliou a bojovým vlasteneckým pátosom. Napriek tomu, že Vajanský sám bol vojakom okupačnej armády, stotožňuje sa s odporom domácich. V básňach s balkánskou tematikou využíva verš miestnej ľudovej poézie (srbský desaterac) i miestne výrazy. Aktuálny ideologicko-národný rozmer posilňuje hľadanie analógií s postavením a mentalitou Slovákov (IV.).

V cykle Sny a báje ide o opätovný návrat k poetike romantizmu, a to cez pokus o nové uchopenie a významové prehodnotenie romantickej látky a romantickej alegórie, čím básne nadobúdajú aktualizačný rozmer. Námetovou oblasťou je svet rozprávok a bájí (škriatkovia, víly, slovanské božstvá, bájne postavy). Rozprávkový svet má ale na rozdiel od predchádzajúcej tradície presah do skutočnosti. Je stiahnutý zo svojho vznešeného piedestálu, konfrontovaný s realitou, ironizovaný a parodovaný (Gnóm, Na rozhraní). Alegória je pre lepšiu zrozumiteľnosť a ľahšiu čitateľnosť priamo dešifrovaná (Havran).

Ratmír, s príbehom situovaným do 14. storočia, žánrovo prislúcha k historickej veršovanej epike. Ratmír, pán hradu Likava a spojenec Matúša Čáka Trenčianskeho, chcel za ženu Matúšovu dcéru Margitu. Čák však uveril krivému obvineniu, že Ratmír uniesol Margitu, a preto ho v súboji zabil. Vajanský sa tu námetovo i spracovaním vrátil k dobovo už neaktuálnej romantickej tradícii veršovaných historických obrázkov zo slovenských dejín, bez posunu k originálnemu či novátorskému uchopeniu témy.

Politicky najaktuálnejšia z celej zbierky bola veršovaná poviedka Herodes. Básnik ňou kriticky reagoval na aktuálny politický problém, akým bolo odvážanie slovenských detí do Maďarska, čo bola brutálna forma národnostného útlaku zo strany uhorského štátu a jeden zo spôsobov násilnej maďarizácie. Pomenovanie básne a jej ideové vyznenie odkazuje na dve historické postavy – Herodesa Veľkého, ktorý dal podľa kresťanskej tradície vyvraždiť neviniatka a Herodesa Antipasa, aktívneho pri ukrižovaní Krista. Prostredníctvom tragického príbehu dvoch sirôt, Janka a Aničky, ktoré ušli od svojho nového maďarského gazdu, evokoval Vajanský silné citové zaujatie o osud detí a súcit s nimi. Janko a Anička sa schovajú na podvozku vlaku, ale cestu domov na Slovensko neprežijú. Vajanský nevyužil silný citový náboj na razantný obžalobný tón, viac idealizoval ako kritizoval, hoci báseň má zjavný kritický rozmer. Príklon k sentimentalite však oslabil myšlienkovú údernosť básne, ktorú Vajanský zreteľne naznačil v biblicky ladených častiach Predspev a Doslov. Herodes potom pôsobí ako nezvládnutý stret ideového zámeru a umeleckého spracovania. Z hľadiska veršovej štruktúry úvodná a záverečná časť (Predspev a Doslov) sú písané v štúrovskom verši, vlastný príbeh v prízvučnom sylabotonickom verši (daktyl a trochej), ktorý sa vnímal ako progresívny.

Podľa pôvodnej koncepcie sa zbierka mala končiť básňou Herodes, avšak vzhľadom na požiadavky tlačiarne (voľné knižné hárky) ju Vajanský doplnil. Tak vznikla časť Dozvuky, kam zaradil politicky aktuálne básne napísané pri rozličných príležitostiach (Na Silvestra 1878), ďalšie reminiscencie na balkánske prostredie (Lúčenie, Zelený vrch, Pod zátokou), reflexie postavenia národa (Nádej, Na cestu!) s vyslovením potreby činu na záchranu utlačovaného slovenského národa.

Zbierka Tatry a more mala v čase svojho vydania veľký čitateľský úspech a široký priaznivý kritický ohlas. Vysoko ju hodnotili už jej súčasníci a neskôr i ďalšie generácie literárnych kritikov a historikov, hoci objektívne evidovali tiež jej slabšie stránky (napr. literárny anachronizmus istých básní — Maják, Ratmír, slabšia umelecká úroveň prvotín). Podľa Jaroslava Vlčka kniha znamenala „novú periódu poézie slovenskej“, pre Štefana Krčméryho to bola kniha „všelijako rozhraničujúca“. Rovnako Ivan Kusý a Stanislav Šmatlák ju charakterizovali ako „prelomovú“. Hoci pri hodnotení svoju rolu zohral aj fakt, že zbierka vyšla v čase, ktorý sa vyznačoval nízkou úrovňou dobovej básnickej produkcie (sedemdesiate roky 19. storočia), pre jej všeobecne konštatovaný výnimočný status boli podstatné Vajanského príklon k aktuálnym témam, jeho hľadanie nového spôsobu básnickej výpovede, prechod od poetiky štúrovského a poštúrovského romantizmu k poetike realizmu a používanie novej básnickej formy (sylabotonický prozodický systém).

Vydania

Tatry a more. Turčiansky sv. Martin : Kníhtlačiarsky účastinársky spolok, 1880 (v skutočnosti 1879); 1907.

Tatry a more. Turčiansky sv. Martin : Matica slovenská, 1937; 1943; 1949.

Tatry a more. In: Spisy II. Bratislava : Tatran, 1985.

Literatúra

FELIX, J.: Tretí zväzok Dejín slovenskej literatúry. In: Slovenská literatúra, roč. 12, 1966, s. 509-522.

KOREŠPONDENCIA P. O. Hviezdoslava so Svetozárom Hurbanom Vajanským a Jozefom Škultétym. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1962, s. 25-26.

KRČMÉRY, Š.: Stopäťdesiat rokov slovenskej literatúry. Martin : Matica slovenská, 1943, zv. 2, s. 14-19.

KUSÝ, I.: Mladý Vajanský (1847 – 1883). Bratislava : Tatran, 1987, s. 142-160.

ŠKULTÉTY, J. [B. Tatran]: Tatry a more. Básne Vajanského. In: Orol, roč. 10, 1879, č. 12, s. 376-379.

ŠMATLÁK, S.: Prelom vo vývine poézie – Vajanského Tatry a more. In: ČEPAN, O. – KUSÝ, I. – ŠMATLÁK, S. – NOGE, J.: Dejiny slovenskej literatúry III. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1965, s. 471-492.

ŠMATLÁK, S.: 150 rokov slovenskej lyriky. Bratislava : Tatran, 1971, s. 110-129.

ŠMATLÁK, S.: Dve storočia slovenskej lyriky. Bratislava : Tatran, 1979, s. 158-178.

TURČÁNY, V.: Náčrt k básnickému profilu S. H. Vajanského. (Pokus o vymedzenie typu). In: Slovenská literatúra, roč. 9, 1962, č. 3, s. 265-287.

VLČEK, J.: Literatura na Slovensku, její vznik, rozvoj, význam a úspěchy. Praha : nákladem Slavíka a Borového, 1881, s. 207-210.

VLČEK, J.: Medzi Váhom a Vltavou. Bratislava : SVKL, 1957, s. 52-53, 87-88.

Autorka hesla

Dana Hučková