SVETSKÝ VÍŤAZ

BOTTO, Ján (1829 – 1881)

básnická skladba, 1846

Rozsiahla veršovaná fantastická skladba Jána Bottu vychádzala v roku 1846 na pokračovanie v levočskom rukopisnom zábavníku Holubica.

Bottovou inšpiráciou a zároveň východiskom pre túto skladbu bola slovenská ľudová rozprávka, jej mýtickosť, symbolickosť, alegorickosť. Obraznosťou ľudovej fantastickej rozprávky Botto vyjadril podstatu svojho svetonázoru a ideové zámery levočských romantikov. Rámec rozprávky rozšíril mystickou hĺbkou a apokalyptickými videniami mesianistickej orientácie.

Svetský víťaz je napísaný desaťslabičným nerýmovaným veršom prevzatým z juhoslovanských hrdinských spevov (desaterac).

Dej skladby básnik situoval do fantastického prostredia, v ktorom hrdina koná zázračné činy, ktorými má vykúpiť „zakliatu krajinu“, ktorá je zaľahnutá chmárami; nad pustými hájmi, tmavými, pošmúrnymi dolinami a holými skalami sa vznášajú tajomné oblaky, vetriská a búrky. „Zakliata krajina“ sa rozprestiera v troch dolinách, ktoré alegorizujú tri štádiá dejinného vývinu. V prvej doline plnej mátoh, kuvikov a strašidiel vládne strážkyňa záhad „Tajomnosť“ a zlo stelesňujúca „Noc baršonová“. Druhá dolina symbolizuje druhý ľudský vek, je plná svetla a jasu. Objavuje sa v nej postava starca, ktorý je v zajatí mocností zla a stráži knihu osudu, šabľu a dve zástavy. Tretia dolina je krajinou pomníkov a cintorínov, nad ktorými sa vznáša „Smrť vysušená“. Všetky tieto zlé mocnosti udržiavajú zakliaty svet vo svojej moci.

V tomto prostredí sa na Štedrý večer za burácania prírodných živlov a úsvitu hviezdy budí „šuhaj jasnokrásny“, ktorý spolu so svojimi zázračnými pomocníkmi – tátošom, kantárom, šabľou a dvanástimi bielymi orlami – podstupuje boj s mocnosťami zla, aby vyslobodil „zakliatu krajinu“. V prvej doline premôže troch mnohohlavých šarkanov, v druhej hada Osudu a v tretej vyhrá rozhodujúci boj s troma dcérami Noci, ako aj so zosobnenou Nocou a Tajnosťou. Za víťazstvo nad Osudom prijíma pocty od veštca, matky Slávy a Stvoriteľa, ktorý ho prijíma za svojho vyvoleného syna a odovzdáva mu berlu – znak vlády nad svetom. V závere skladby je však predostretá ďalšia úloha, ktorú víťaz nad svetom už nedokáže splniť: neotvorí tajomnú „knihu zrutnú“.

Motív troch vekov symbolizujúcich tri obdobia národnej histórie pripomína Hegelovu schému filozofie dejín, ktorú Botto preložil do jazyka ľudovej rozprávky, keď ich nazval dobou „tmy, pekla a slnka“ alebo „zakliatia, boja a víťazstva“.

Tmavými farbami líčená rozprávková „zakliata krajina“ má symbolizovať dobové Slovensko čakajúce na svojho „svetského víťaza“. Za básnickými inotajmi je skryté historické pozadie, akým bol pád veľkomoravskej ríše, zapríčinený nesvornosťou Svätoplukových synov.

Hrdina je stelesnením idey romantického nadosobného činu. „Svetský víťaz“ je prototypom dobovo presadzovaného ideálu „mládenca slovenského“, ktorý mal stelesňovať vzorné morálne kvality (pokora, sila, čistota) a v pravú chvíľu mal byť pripravený na radikálne činy v mene národnej slobody. „Šuhaj jasnokrásny“ je charakterizovaný vlastnosťami, ktoré majú pôvod v ľudovej tradícii, náboženskej proveniencii a dobovo aktuálnych národných požiadavkách. Preto má podobu všemocného hrdinu ľudových rozprávok, dlho očakávaného vykupiteľa ľudstva a nekompromisného muža činu, ktorý na pozadí heroicko-baladickej scenérie je nositeľom vykupiteľského mýtu. Má prebrať zakliatu krajinu k životu. V posolstve hrdinu a v jeho jeho zázračných činoch videli slovenskí romantici dejinné poslanie vlastnej generácie.

Báseň bola súčasníkmi priaznivo prijatá, hoci ju považovali za nedokončenú. Na literárnom súbehu spolku Tatrín v roku 1846 bola odmenená druhou cenou.

Svetský víťaz je výrazným svedectvom o charaktere ranej Bottovej tvorby, ako aj o náladách a očakávaniach, ktoré vládli v kruhu levočských romantikov.

Vydania

Svetský víťaz. In: Holubica, 1846.

Svetský víťaz. Martin : Matica slovenská, 1943 (v pôvodnom štúrovskom pravopise, na vydanie pripravil J. Marták).

Súborné dielo. Bratislava : SVKL, 1955, s. 109-135.

Básnické dielo. Bratislava : Kalligram, 2006, s. 27-51.

Literatúra

DOBŠINSKÝ, P.: Sokol, 1847, s. 4.

Holubica, 1846, s. 269-270.

BAKOŠ, M.: Vývin slovenského verša od školy Štúrovej. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1966, s. 116-117.

ČEPAN, O.: Bottov asketický hrdina. Nepublikovaná rukopisná pozostalosť, s. 2-20.

KOCHOL, V.: Ján Botto. In: Dejiny slovenskej literatúry II. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1960, s. 432-445.

KOVÁČIK, Ľ.: Básnik prvého sna. In: BOTTO, J.: Básnické dielo. Bratislava : Kalligram, 2006, s. 617-632.

KRAUS, C.: Slovenská romantická balada. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1966, s. 217.

KRAUS, C.: Poézia Jána Bottu. Bratislava : Tatran, 1981, s. 9-67.

MARTÁK, J.: Ján Botto. In: BOTTO, Ján: Súborné dielo. Bratislava : SVKL, 1955, s. 44-68.

ŠMATLÁK, S.: Romantická epika alegorická. In: Litteraria II. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1959, s. 5-47.

Autorka hesla

Irena Bilińska