SVÄTOMARTINIADA

SLÁDKOVIČ, Andrej (1820 – 1872)

básnická skladba, 1861

Rozsiahla básnická skladba Andreja Sládkoviča, vydaná v roku 1861, básnický zápis a komentár martinského memorandového zhromaždenia.

Skladba je experimentom v kompozícii aj vo verši. Je napísaná nerýmovaným jedenásťslabičným veršom, ktorý nerešpektuje zákony štúrovského kánonu. Sládkovič v nej opustil dovtedajšie formy svojej poézie, najmä osobnostne exponovaný a zmyslovo konkrétny pohľad na skutočnosť. V Svätomartiniade prevláda abstraktná reflexívnosť a objektivizácia motívov národno-vlasteneckej ideológie. Básnik parafrázuje zásady národného programu.

Skladba je rozdelená do troch spevov: Svätý Martin, Turice a Martinská hus. Prvý spev je analógiou na biskupa Martina a na legendárno-historické udalosti z národných dejín. Básnik v ňom súčasne vytyčuje aj zovšeobecnené ciele smerovania národného života, ktoré sú zhrnuté do slov: „Národ a vlasť a svornosť a sloboda!“ Obraz slovenského života je načrtnutý aj v obrazoch prírody. Druhý spev je opisom memorandového zhromaždenia. Sládkovič pritom frekventovane využíva slovansko-mytologické a kresťansko-biblické motívy. Otázky národného života vyjadruje náboženskou rétorikou a obraznosťou (analógia medzi Duchom Svätým a duchom národa). V treťom speve je mytologicko-alegorickou formou zobrazená večerná hostina účastníkov memoranda. V tejto záverečnej časti básnik dodatočne potvrdzuje hodnotenia, východiská a ciele slovenského národného života, ktoré vytyčoval v predchádzajúcich spevoch. Všetky sú poznačené vierou v budúcnosť, ktorej garantom je „vyššia spravodlivosť“.

V skladbe Svätomartiniada využíva Sládkovič viaceré postupy a motívy na literárne oslávenie a zachovanie v kultúrnej pamäti dňa „vzkriesenia národa“. Sú to o. i. legendické, historicko-fantastické, mytologicko-alegorické a náboženské motívy. Prostredníctvom záplavy symbolov, metafor a alegórií vyjadruje ciele dobového národno-politického života a dáva im nadčasový a „nadpredmetný“ význam. Na oslavu mýtizovaných vlastností slovenského národa využíva klasicisticko-romantické prirovnania a symboly.

Kompozícia skladby je nesúrodá a nejednotná. Oslavný tón sa triešti elegickým, reflexívno-meditatívne úvahy patetickými výzvami.

Sládkovičovi súčasníci (J. Kalinčiak) sa o Svätomartiniade vyjadrili, že „vypadla mu len prostredne“. Skladba je najmä dokladom národno-vlasteneckého a duchovno-politického charakteru Sládkovičovej tvorby v šesťdesiatych rokoch 19. storočia.

Vydania

Svätomartiniada, národní epos od Andreja Sládkoviča. Budín : v tlačiarni Kr. uhor. university, 1861.

Literatúra

BAKOŠ, M.: Vývin slovenského verša od školy Štúrovej. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1966, s. 98-101.

ČEPAN, O.: Rozklad romantizmu. In: Dejiny slovenskej literatúry III. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1965, s. 97-98.

KRAUS, C.: Andrej Sládkovič. Martin : Osveta, 1972, s. 334-336.

KALINČIAK, J.: O literatúre a o ľuďoch. Bratislava : Pravda, 1949.

Autorka hesla

Irena Bilińska