SÚKROMIE

JOHANIDES, Ján (1934 – 2008)

zbierka noviel, 1963

Obsahuje päť textov, ktoré sú do jednej knihy komponované predovšetkým s ohľadom na ich polemickú (voči dobe) a esteticky reformnú (voči dobovému prozaickému kontextu) súvislosť.

Všetkých päť noviel debutu má približne rovnaký základný konflikt, avšak odlišné sujetové spracovanie na osi vnútornej významovej výstavby textov (zobrazenie tenzívneho vzťahu života a smrti, verejnej verzus súkromnej tváre človeka), ako aj na úrovni vonkajšej „scénickej“ textovej realizácie (akcent na interiérové situácie, dialóg, výber protagonistov – muž a žena v situácii neporozumenia, hyperrealistický akcent na detail – tváre, synekdochicky očí, prostredia, častí anorganickej a organickej prírody, „filmové“ videnie zaujímavých konštelácií postavy a situácie). Päť noviel zbierky (Nerozhodný, Potápača priťahujú pramene mora, Postoj, Súkromie, Kráska a výlet) autor komponoval nielen ako aktuálnu repliku voči schematickej próze, pričom inverzne voči nej položil dôraz na súkromné, individuálne a neradostné – rozpačité, neisté, defenzívne prežívanie hrdinov (Nerozhodný, Súkromie), ale tiež ako repliku nasmerovanú voči znovuobjavenej poetike literárneho existencializmu a aktuálne pôsobiacemu francúzskemu novému románu (hlavne novela Kráska a výlet). Základný význam mal debut pre samotného autora, ktorý ním objavil svoju kľúčovú tému – tu aj v neskoršom diele rôzne modifikovanú ako permanentnú úvahu na tému ľudského súcitu, bytia pre iného človeka, ako apoteózu ľudskej prirodzenosti aj v jej asociálnych, deviantných a morálne nejednoznačných prejavoch a podobách. V knihe sú z tohto hľadiska kľúčové prózy Potápača priťahujú pramene mora, Nerozhodný, Kráska a výlet. V novele Potápača priťahujú pramene mora autor čitateľa bez stopy sentimentálnej intencie sprevádza na malom epickom priestore príbehom o hraniciach života a smrti. Jeho dvaja protagonisti zviazaní manželským vzťahom, ktorí existujú blízko seba, a predsa bez skutočnej blízkosti, vyvracajú konvenčne tradovanú „spoľahlivú“ pravdu o „radosti“ žiť a „tragédii“ umierať.

Estetika vnútorne precíteného paradoxu, nepatetického kontrastu, dôraz na vnútornú motiváciu previnenia, zlyhania, nezodpovednosti alebo zločinu má priamu väzbu na skutočne originálnu a z domáceho kontextu neodvodenú poetiku Johanidesovho debutu. Je predvedením zrelého autorského rukopisu smerujúceho k antitradičnej postrealistickej próze, ktorá kultivuje početné variácie naračných možností situovaných externe voči tradičnému objektívnemu rozprávačovi a nanovo preveruje rôzne spôsoby rozprávania, typické pre modernú prózu (ja-rozprávač, apostrofujúci rozprávač, rozprávač-svedok, rozprávanie okom kamery). Z hľadiska ich rôznorodého funkčného kríženia kritik Jozef Felix Johanidesovho hrdinu (v koordinácii s autorským rozprávačom) charakterizuje ako človeka otázok a tieto vymedzuje nasledovne: „Sú to otázky i problémy všeobecne ľudské. Človeka, povedané Johanidesovými slovami, ‚oblečeného do vlastnej samoty‘, ‚sebe samému neznámeho‘, ‚sebe samému nepredstaveného‘, človeka, ktorý nie je ‚ani celé plus, ani celé mínus‘, človeka, stojaceho tak často pred nedešifrovateľnou realitou, pred ktorou ho zachvacuje úzkosť a strach, stretnete aj u nás, ako ho stretnete všade, kde sa ľudia zamýšľajú nad životom.“

Johanidesov debut bol v čase svojho vzniku otvorenou autorskou výzvou na sujetové a rozprávačské inovácie v povojnovej slovenskej epike.

Vydania

Súkromie. Bratislava, 1963; 1964; 1971; Levice, 1999.

Literatúra

FELIX, J.: Debut nekaždodenný. In: Kultúrny život, roč. 19, 1964, č. 1, s. 4; Tiež In: Kritika 64. Bratislava, 1965, s. 173-179.

HAMADA, M.: Skutočnosť a konvencie. In: Slovenské pohľady, roč. 79, 1963, č. 10, s. 134-135.

JANŮ, J.: Studie lidských duší. In: Literární noviny, roč. 13, 1964, č. 45, s. 5.

MATEJOVIČ, P.: Ponory a morality. In: Slovenská literatúra, roč. 52, 2005, č. 2, s. 81-94.

PETRÍK, V.: Nevšedný debut. In: Kulturní tvorba, roč. 2, 1964, č. 3, s. 12; Tiež In: PETRÍK, V.: Hľadanie prítomného času. Bratislava, 1970, s. 160-161.

ŠTEVČEK, J.: Od literatúry k poznaniu. In: Mladá tvorba, roč. 9, 1964, č. 3, s. 32-33; Tiež In: Kritika 64. Bratislava, 1965, s. 180-184.

Autorka hesla

Zora Prušková