SUCHÁ RATOLESŤ

VAJANSKÝ, Svetozár Hurban (1847 – 1916)

Spoločenský román, 1884

Román Suchá ratolesť mal byť spolu s románom Letiace tiene (1883) a s napokon nepublikovaným románom Na rozhraní výrazom Vajanského úsilia o vytvorenie slovenského realistického románu a o povýšenie slovenskej prózy. Vajanský ho venoval Hviezdoslavovi. Pre vydanie v rámci Sobraných diel VII. z roku 1909 text značne rozšíril a na odlíšenie od pôvodiny na záver aj napísal vročenie: „R. 1884 a 1909.“ V zmenených a dopísaných častiach dochádza k výrazovému posunu od pôvodného textu, k istej idealizácii a k zvýrazneniu secesných prvkov.

Vajanský ako „epik rozkladu zemianstva“ (I. Kusý) sa vo svojom vrcholnom románe sústredil na otázku zastúpenia jednotlivých spoločenských vrstiev v národnom hnutí. Suchou ratolesťou sa rozumie zemianstvo, stromom, „zdravým, mohutným pňom“, z ktorej ratolesť pôvodne vypučala, je ľud (v autorovom chápaní najmä remeselnícke vrstvy).

Hlavnou postavou románu je zeman Stanislav Rudopoľský, vzdelaný muž s mnohými životnými skúsenosťami, ktorého názor a pohľad na slovenský národ je však obmedzený a nechápavý. Svoje stanoviská behom času a najmä pod vplyvom nových priateľov mení a prichádza k poznaniu, že slovenský národ má silu prekonať prekážky maďarizácie a národnostného útlaku, len musí o svoje víťazstvo bojovať.

Rudopoľský prichádza do svojho rodiska, kde jeho rod vlastní kúriu, unavený životom v meste i cestovaním. V malom mestečku jeho príchod vzbudí pozornosť, začínajú sa o neho zaujímať najvýznamnejšie osobnosti miestnej spoločnosti. Návštevy prijíma iba zo slušnosti, záujmy miestnych sa mu zdajú nízke. Jeho panstvo susedí s majetkom bohatého statkára Karola Vanovského, predstaviteľa rodiacej sa slovenskej buržoázie. Vanovského neter Anna Belinská, sirota, si rozumie so zapáleným národovcom, idealistom a rojkom, učiteľom Albertom Tichým, pre ktorého sú veci národa posvätné. Anna sa však zrieka Tichého lásky, lebo je nevyliečiteľne chorá a Tichý radšej odchádza z Rudopolia. Anna zomiera slepá, s Tichým sa však uzmieri. Pod vplyvom priateľstva s Tichým sa Rudopoľský národne uvedomuje a naučí sa chápať slovenský ľud. Zamiluje sa do veselej vdovy Adely Rybáričky, ženy narúšajúcej všetky konvencie malomeštiackej spoločnosti, ktorá ho spočiatku odmieta, ale napokon jeho lásku opätuje a ich vzťah vrcholí manželstvom. V Rudopolí sú voľby, ktorým predchádza napätie medzi slovenskými a maďarskými voličmi. Rudopoľský si uvedomuje, že ako zeman je časťou suchej ratolesti. Slovenský národ sa musí vzpružiť, spamätať sa, pretože má pred sebou ťažkú cestu boja za svoje práva a slobodu.

Vajanský sa snažil podať hodnoverný obraz Slovenska svojich čias i s aktuálnymi dobovými problémami (politickými, ekonomickými, estetickými), podujal sa napísať aktuálny realistický román (tzv. Zeitroman). Práve pre aktuálnosť bolo bezprostredné prijatie veľmi pozitívne, neskôr sa však románu upierala jeho reálnosť a viac sa zdôrazňoval jeho postulatívny charakter, v tom zmysle, že v románe je viac ideálov, vznešených cieľov a gest ako skutočnej reality. Próza má jasný modelový charakter, každá postava má dané isté spoločensko-politické poslanie. Práve prostredníctvom postáv Vajanský konkretizuje svoju spoločenskú koncepciu. Epická línia a línia psychologizovania sa súbežne prelínajú s líniou téz a ideológie. Postulátom je aj postava Rudopoľského, ktorá je do značnej miery autorovým sebavyjadrením. Rudopoľský je typom slovenského intelektuála s umeleckými záľubami, pričom jeho umelecká činnosť – maľovanie portrétu Márie Vanovskej – je spojením problému národného umenia (Mária v role Grizeldy ako symbol slovenskej ženy) a individuálneho psychologického problému hľadania vlastnej cesty. Typy mužských a ženských postáv sa v románe stávajú nositeľmi dvoch odlišných koncepcií: „typy mužov sú konštruované z hľadiska ideovej perspektívy, z hľadiska všeobecných faktov, typy žien sledujú líniu protikladnú, obracajú sa k situáciám tak, aby vo výsledku vyjadrili prevahu konkrétnych ‚jednotlivostí‘“ (O. Čepan). Prepojením mužského a ženského princípu Vajanský prepája ideové s pocitovým (priestor, kolorit). V ženskej otázke je však veľmi konzervatívny. Protikladom ideálnej Márie Vanovskej je nekonvenčná Adela Rybárička, ktorá je popretím obrazu cnostnej ženy, ale jej dobrota a vnímavosť ju predurčia na šťastný život po boku milujúceho manžela. Vajanský sa snažil zachytiť citové rozpoloženie svojich postáv, časté sú opisy prírody. Maliarskym spôsobom vyjadrovania pripomína prózy I. S. Turgeneva.

Román Suchá ratolesť patrí k vrcholným románom Vajanského a ku kľúčovým dielam slovenského literárneho realizmu.

Vydania

Suchá ratolesť. In: Besedy a dumy II. Turčiansky Sv. Martin : Jozef Fábry, 1884.

Sobrané diela VII. Turčiansky Sv. Martin : Kníhtlačiarsky účastinársky spolok, 1909.

Suchá ratolesť. Bratislava : SVKL, 1965; Bratislava : Tatran, 1987.

Literatúra

ČEPAN, O.: Štýl Vajanského prózy. In: Slovenská literatúra, roč. 5, 1958, s. 424.

ČEPAN, O.: Vajanského kreatívny voluntarizmus. In: Stimuly realizmu. Bratislava : Tatran, 1984, s. 47-111.

KUSÝ, I.: Zrelý Vajanský. Bratislava : Tatran, 1992, s. 92-149.

MATUŠKA, A.: Vajanský prozaik. Bratislava : Zenit, 1946.

ŠTEVČEK, J.: Svet Suchej ratolesti (Aristokrat a inteligent). In: Dejiny slovenského románu. Bratislava : Tatran, 1989, s. 147-162.

Autorka hesla

Dana Hučková