SÔVETY V RODINE DUŠANOVEJ

SLÁDKOVIČ, Andrej (1820 – 1872)

filozoficko-poetická skladba, 1844

Cyklická reflexívna báseň, prvýkrát publikovaná v knižnom vydaní Spisy básnické v roku 1861. Vznikala počas básnikových štúdií v Halle (1842 – 1844), bola to prvá rozsiahla skladba v línii jeho hlavných diel (Marína, 1846; Detvan, 1853). Autor sa prostredníctvom básnickej alegórie pokúša konštituovať základné idey, esenciálne z hľadiska jeho individuálnej noetiky a estetiky. Pod vplyvom Hegelovej filozofie stavia do centra protagonistu Dušana, akýsi variant subjektívneho ducha, resp. mužský variant duše, a využitím alegorických symbolov konfrontuje svoju predstavu o ideáli s obmedzeniami skutočnosti.

Slovo sôvety znamená veršované rozhovory, rodina Dušanova nie je však označením jednej konkrétnej rodiny, ale v prenesenom význame znamená celé ľudstvo. Dialogická forma je priestorom na zachytenie myslenia, na hľadanie odpovedí na základné otázky ľudskej existencie, cez moment hádky je odrazom myšlienkových bojov, zápasov a napätí. Skladba pozostáva zo štyroch častí, verš je jedenásťslabičný s prerývkou po piatej slabike a s voľným rozdelením prízvuku. Rýmované sú len niektoré piesňové vložky.

Dramaticko-filozofická báseň mala pôvodne titul Rodina ducha a jej hovori, neskôr Scény ducha, pričom vlastný básnický text uvádzali mottá Shakespeara a Hegela. V rukopise autor používal grécke mená, ktoré neskôr poslovenčil, z Pneuma sa tak stal Dušan, zo Psyché Dušica, z Cháris Ľubica, z Logos Umko, z Aléteje Pravduša atď. Nadviazal tým na tradíciu symbolických alegorických postáv barokovej drámy. Pred uverejnením v roku 1861 Sládkovič celú báseň koncepčne prepracoval – kým v rukopise zastáva pozície panteizmu a čerpá predovšetkým z mytológie, v prepracovanej verzii sa vyjadruje ako zástanca kresťanskej vierouky.

Sládkovič v tomto diele nezobrazuje svoje subjektívne prežívanie ani spôsob vnímania spoločenskej reality: Sôvety predstavujú sumu abstraktných právd. Z tohto ich charakteru vyplýva nielen využitý dialektický prístup, ale aj intenzívna reflexívnosť spätá s pátosom filozofovania. Básnik tak zároveň odhaľuje svoje poňatie poézie ako entity schopnej odhaľovať pravdu, sústreďuje sa teda na jej konfesionálnu funkciu.

Skladba má kľúčové postavenie v kontexte Sládkovičovho diela, hoci v porovnaní s inými jeho dielami sa jej venovalo najmenej pozornosti.

Vydania

Spisy básnické. Banská Bystrica : Eugen Krčméry, 1861.

Spisy básnické. Turčiansky Sv. Martin : Kníhkupecko-nakladateľský spolok, 1900.

Dielo. Bratislava : SVKL, 1961.

Literatúra

KLEINSCHNITZOVÁ, F.: Andrej Sládkovič a jeho doba. 1820 – 1850. Praha : Anna Bečková, 1928.

KOCHOL, V.: Andrej Sládkovič. In: Poézia štúrovcov. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1955, s. 86-202.

PIŠÚT, M.: Romantizmus v slovenskej literatúre. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1974, s. 407-439.

HLEBA, E.: Andrej Sládkovič. Život a dielo v dokumentoch. Martin : Osveta, 1980.

ŠMATLÁK, S.: Dve storočia slovenskej lyriky. Bratislava : Tatran, 1979, s. 94-95.

Autorka hesla

Ľubica Somolayová (Schmarcová)