SMRŤ JÁNOŠÍKOVA

BOTTO, Ján (1829 – 1881)

lyricko-epická báseň, 1862

Najznámejšia a najrozsiahlejšia lyricko-epická skladba Jána Bottu, ktorá sa stala jedným z vrcholných diel slovenskej romantickej tvorby. Prvý raz bola uverejnená v roku 1862 v 2. ročníku almanachu Lipa.

Roku 1846 napísal Botto skladbu Pieseň Jánošíkova, ktorú uverejnil v levočskom rukopisnom zábavníku Holubica. Jej námet ďalej rozvinul v Smrti Jánošíkovej. Skladba vznikala v prvom desaťročí po revolúcii 1848. Básnik v nej tematicky rozpracoval podnety z ľudovej slovesnosti aj z dobovej umeleckej literatúry venovanej jánošíkovskému mýtu (B. Tablic, P. J. Šafárik, S. Chalupka). Uplatnil postupy viacerých žánrov a žánrových foriem (balada, elégia, hrdinský spev, ľudová lyrická pieseň, ľudová povesť). Z ľudovej slovesnosti Botto prebral výrazové prostriedky, veršovú štruktúru, obraznosť a symboliku. Skladba je napísaná dvanásť- a trinásťslabičným veršom s párnymi rýmami. Posledný spev je napísaný osemslabičníkom. Pôvodný text, ktorý vyšiel v almanachu Lipa v roku 1862 s podtitulom Romanca, Botto v sedemdesiatych rokoch prepracoval a jeho novú verziu uverejnil v Spevoch Jána Bottu v roku 1880. Oba varianty sú dejovo takmer totožné.

Skladba je rozčlenená do deviatich spevov, ktorým predchádza lyrický Úvod. Básnik v ňom vyjadruje romantický zármutok lyrického hrdinu – matky, ktorá má pustiť svoje deti do sveta, kde je „od srdca k srdcu deľako“. Deti však láka slovenský kraj a slovenská príroda, ich budúce pôsobisko a záštita. Básnik tu vyjadruje romantickú výzvu k činu, vzbure proti porobe a potrebu odkliať zakliatu krajinu. Optimistickú oslavu sily, odvahy, mladosti a slobody v závere vystrieda predpoveď záhuby hôrnych chlapcov.

V prvom speve je zobrazený Jánošík a jeho družina. Básnik ich charakterizuje radom prirovnaní využívajúc tón a formu folklórnych predlôh („dvanásti sokoli, sokolovia Tatier“). Je to hymnus zvelebujúci slobodu slovenských veľhôr, uprostred ktorých radostne a slobodne žijú neohrození synovia slovenského ľudu. Postava kapitána hôrnych chlapcov je zárukou novej spravodlivosti a slobody. Záver prvého spevu však prináša zahatanie týchto nádejí: družina sa dozvedá o uväznení svojho kapitána. Sviatočná nálada sa mení na smútočnú, slobodná príroda pripomína cintorín a veselí hôrni chlapci sa menia na zakliate sochy. V druhom speve je opísané Jánošíkovo lapenie inšpirované folklórne tradovanou legendou. Oproti ľudovej legende Bottov zbojnícky kapitán si však svoj osud volí vedome. Ako neohrozený obranca ľudu a bojovník za pravdu odmieta možnosť vykúpiť sa a tým si zachrániť život. V treťom speve začína prevládať lyricko-reflexívny tón. Jeho obsah tvorí nárek Jánošíkovej milej, ktorá sa lúči so svojím milým a s doterajším životom. Jánošík je zobrazený ako osamotený romantický hrdina, ktorý vzal na seba utrpenie celého ľudu a „za všetkých v ťažkých putách vzdychá“. Nasledujúce dva spevy predstavujú Jánošíkovo rozpoloženie vo väzení. Hrdina je zobrazený ako mučeník za pravdu a slobodu. Hoci má zgniavené telo, jeho myseľ je slobodná. Do jeho úst sú vložené hlavné idey slovenského romantizmu, najmä sen o osobnej a národnej slobode. Jánošíkova reflexia nad vlastným životom je výstižným vykreslením situácie nepochopeného a zavrhnutého romantika, vedomého si svojej výnimočnosti a oprávnenosti svojich skutkov. V šiestom speve Botto ukazuje Jánošíka, ako ho vedú na popravisko v zástupe „nemého“ a „slepého“ ľudu, za ktorý hrdina obetuje svoju poslednú modlitbu. Siedmy spev prináša opis Jánošíkovej popravy. Jánošík nie je zobrazený ako obeť, ale ako víťaz nad sebou a nad zlým svetom. Jeho poprava prebúdza v onemenom ľude neutíšiteľný bôľ a vedomie osamotenosti uprostred opustenej krajiny. V ôsmom speve ľud spomína „Janíka maľovaného“, rozprávajúc zázračné príbehy o jeho znovuzrodení. Len vyvolení však dokážu predvídať, „čo len ešte bude“. Deviaty spev s podtitulom Zjavenie má mystický význam, prináša opis svadby Janíka s kráľovnou víl v nadpozemskom svete.

Folklórny kostým zbojníckeho kapitána zakrýva vlastnosti vodcu štúrovského pokolenia, ktorému básnik vtláča heroicko-mučenícke a vykupiteľské črty. Využíva pritom folklórne, mýtické, bájoslovné a náboženské motívy. Pre skladbu je príznačný silný lyrizmus a reflexívnosť, najmä v Jánošíkových monológoch. Elegický tón skladby vystihuje tragické polohy existencie osamoteného a nepochopeného romantika, ktorý dumá o svojich nesplnených snoch, zahataných nádejach a predčasnej obeti.

Typ idealizovaného ľudového obrancu je v Bottovom zobrazení prehĺbený reflexiou vlastného rozpoloženia. Lyrizmus prebúdza subjektívnosť postavy výraznejšie, ako je to v iných štúrovských lyricko-epických skladbách. Jedinec je tu vyvýšený nad „slepým“, „nemým“ ľudom, s ktorým sa už vnútorne nestotožňuje. Podobne ako v ostatných romantických skladbách aj v tejto sa v závere prejavuje romantická viera v zmysel historického vývinu a v príchod „božieho bohatiera“, ktorý dokončí započaté dielo. Botto v Smrti Jánošíkovej aktualizoval hrdinský jánošíkovský mýtus, ľudovú tradíciu, ako aj dobovú situáciu slovenského romantického hnutia v päťdesiatych rokoch 19. storočia.

V šesťdesiatych rokoch 19. storočia bola Smrť Jánošíkova prijatá s uznaním. Neskôr sa jej vyčítalo, že nie je dostatočne hrdinská, že zobrazuje hrdinu v „nehrdinských polohách“. Dnes sa považuje za jedno z vrcholných diel, v ktorom sú ideové základy slovenského romantizmu vyjadrené umelecky veľmi pôsobivo a účinne.

Vydania

Spevy Jána Botto. Praha : nákladom Slavíka a Borového, 1880.

Spevy Jána Bottu. Turčiansky Sv. Martin : Kníhtlačiarsko-účastinársky spolok, 1909.

Súborné dielo. Bratislava : SVKL, 1955, s. 109-135.

Básnické dielo. Bratislava : Kalligram, 2006.

Literatúra

BAKOŠ, M.: Vývin slovenského verša od školy Štúrovej. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1966, s. 98-101.

ČEPAN, O.: Rozklad romantizmu. In: Dejiny slovenskej literatúry III. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1965, s. 98-99.

ČEPAN, O.: Bottov asketický hrdina. Doposiaľ nepublikovaná rukopisná pozostalosť, s. 2-20.

KOCHOL, V.: Ján Botto. In: Dejiny slovenskej literatúry II. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1960, s. 432-445.

KOVÁČIK, Ľ.: Básnik prvého sna. In: BOTTO, J.: Básnické dielo. Bratislava : Kalligram, 2006, s. 617-632.

KRAUS, C.: Poézia Jána Bottu. Bratislava : Tatran, 1981, s. 68-143.

MARTÁK, J.: Ján Botto. In: BOTTO, Ján: Súborné dielo. Bratislava : SVKL, 1955, s. 44-68.

ŠMATLÁK, S.: Romantická epika alegorická. In: Litteraria II. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1959, s. 5-47.

Autorka hesla

Irena Bilińska