SLOVOSPYTNÉ SNOVIDMY

HROBOŇ, Samo Bohdan (1820 – 1894)

výber z básní, 2001

Výber zostavil Vlastimil Kovalčík v roku 2001 pri príležitosti 180. výročia básnikovho narodenia. Hoci Hroboňove texty boli už od roku 1836 sporadicky publikované v rôznych dobových almanachoch, časopisoch a novinách na Slovensku i v Čechách, knižne vyšli až v deväťdesiatych rokoch 20. storočia.

V čitateľskom výbere Hroboňových básní sú zahrnuté prevažne výrazné práce z tzv. experimentálneho obdobia básnikovej tvorby, čo podčiarkuje editorskú predstavu autora ako „najmodernejšieho básnika spomedzi všetkých autorov starších slovenských generácií“ či „prekurzora modernej poézie“.

Takého hodnotenie vychádza predovšetkým z konceptu Hroboňovho básnického jazyka, založeného na širokom etymologizujúcom využívaní neologizmov a lexém, resp. morfém (hypotetického) všeslovanského charakteru. Jazyk tak napriek hojnému výskytu nárečových prvkov či elementov pripomínajúcich detskú reč pôsobí vďaka komutáciám a permutáciám spomenutých jednotiek pomerne artistne, čo ho vzďaľuje od tradičného poňatia romantickej básnickej reči, inšpirovanej ľudovou slovesnosťou. V istom zmysle tak čiastočne pokračuje v línii klasicizujúcej artistnosti z básnikových juvenílií.

Fascinovaný kollárovskou ideou zjednotenia všetkých slovanských kmeňov vidí Hroboň paralelu utrpenia Krista v osude Slovanov a po tisícročnej kliatbe hlása nástup večnej christoslavianskej ríše. V dramaticky pohnutej etape slovenských dejín tak čerpá z potenciálu protomesianistickej situácie: vo svojich prácach evokuje atmosféru očakávania radikálneho zvratu v limitnom čase, zániku a znovuzrodenia, predestinácie a naplnenia veľkej dejinnej úlohy. Zmena však nemá nastať v kontexte predmetného sveta (v podobe revolúcie), ale ako duchovná obnova, zánik a navrátenie sa k počiatku (reforma smerom do minulosti).

Prostredníctvom etymologizácií alebo pseudoetymologizácií sa chce dopátrať skrytej podstaty slov a tým aj reality, mystickým zjavením slova vizualizuje spoločné indoeurópske korene všeslovanského, resp. všeľudského jazyka s jeho pôvodnou silou prirodzenej adamickej reči, ktorá má zo svojich vnútorných zdrojov pretvoriť svet.

Prirodzené spája s prírodným, naturálnym svetom, ktorý považuje za určujúci atribút Slovanstva. Mimoriadne časté sú prírodné obrazy vitalistickej živelnosti, odkazujúce na prvotnú vegetatívnu dušu a prostredníctvom radostného bujnenia, reťazcov metamorfóz prerastajúce do vízií mystickej plnosti sveta. Od senzuálnej syntézy tak básnik plynulo prechádza k mystickému uchopovaniu sveta v jeho celistvosti prostredníctvom duchovného videnia. Centrálnym princípom obraznosti je princíp analógie, monumentálne ódicky usúvzťažňujúci vzdialené javy rozmanitých ideových proveniencií na ploche zvukovo-rytmicky organizovaných veršov.

Hroboň rozvinul v slovenskom literárnom prostredí princípy mesianizmu, pričom vychádzal nielen z jeho pôvodného poľského variantu, ale inštaloval doň aj idey ruských slavianofilov a nemeckej mystiky. Jeho básne majú kozmologický, teologický či mystický základ, stavajú aj na mesianisticky interpretovaných motívoch slovenských ľudových rozprávok, splývaní pohanskej mytológie s kresťanstvom, a tak tvorivo a inšpiratívne rozvíjajú panteologickú (pojem O. Čepana) líniu slovenskej romantiky.

Vydania

Slovospytné snovidmy. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2001.

Literatúra

BOBEK, W.: Neologizmy S. B. Hroboňa. In: Sborník Matice slovenskej 1940, s. 64-78.

ČEPAN, O.: Romantický mesianizmus a Samo B. Hroboň. In: K problematike slovenského romantizmu. Martin : Matica slovenská, 1973, s. 95-127.

DUPKALA, R.: Mesianisticko-teistická negácia Hegelovej filozofie v tvorbe S. B. Hroboňa. In: Štúrovci a Hegel. Prešov : Mana Con, 1996, s. 66-79.

KOVÁČIK, Ľ.: Samo Bohdan Hroboň. In: Obraznosť v poézii slovenského romantizmu. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 1997, s. 53-65.

PIŠÚT, M.: Mesianistická báseň S. B. Hroboňa Slovenskje iskrice. In: Sborník Matice slovenskej 1936. Martin : Matica slovenská, 1936, s. 482-498.

Autorka hesla

Ľubica Somolayová (Schmarcová)