SLÁVA ŠĽACHETNÝM (KTO ZA PRAVDU HORÍ)

KUZMÁNY, Karol (1806 – 1866)

hymnická pieseň, 1848

Báseň bola pôvodne publikovaná bez zalomenia do veršov a tvorila dodatok ku Kuzmányho správe o založení a stanovách Spolku všeobecnej vzdelanosti. Mala byť vrcholom jeho apelu a výzvou pre celú slovenskú spoločnosť, aby pravda a šľachetnosť ostali pre ňu najvyššími hodnotami, aj napriek mnohým historickým neprajnostiam a veľkým obetiam.

Kuzmány ju napísal v štúrovskej slovenčine a na princípoch sylabickej prozódie, čím patrí do druhého obdobia jeho básnickej tvorby, keď sa už priklonil k spisovnej slovenčine a úplne opustil časomernú prozódiu.

Báseň tvoria štyri štvorveršové strofy s pravidelným jedenásťslabičným veršom s dierézou po 6. slabike. Hoci niektoré kultúrno-spoločenské reflexie jej pripisujú tendenčný revolučno-agitačný charakter, protirečí tomu už samotný dátum vzniku: Kuzmány mal báseň hotovú už v roku 1846 a jej pôvodný názov bol Sláva šľachetnosti.

V poznámke k prvému vydaniu Kuzmány uviedol, že ju napísal na hudobný motív nemeckej piesne Maxa Schenkendorfa Freiheit, die ich meine (študentská pieseň z wartburgských vzbúr v roku 1817 pri 300. výročí Lutherovej reformácie), ale vyslovil tiež želanie, aby bol pre ňu skomponovaný nový nápev. V pamätníku Adely Ostrolúckej sa pri Kuzmányho zápise jej českej verzie zo 4. marca 1852 nachádza aj nová melódia, ktorej autorom bol údajne Kuzmányho syn Karol Ladislav. Tento nápev sa však už neujal.

Základný motív vyjadruje hneď prvý verš, ktorý sa stal aj neoficiálnym titulom: „Kto za pravdu horí v svätej obeti.“ Úcta k pravde, k morálnej čistote a obdiv voči ochote obetovať sa za dosiahnutie práva a spravodlivosti je spoločným motivickým východiskom všetkých štyroch slôh. Báseň je oslavou všeľudského humanitného a etického ideálu s dôrazom na také atribúty, akými sú vernosť, stálosť, nepodplatiteľnosť a neohrozenosť života v pravde. Práve tematizovanie týchto nadčasových a univerzálnych hodnôt je základom jej dlhodobej životnosti. Pre univerzálnosť myšlienkového posolstva sa zvykla často spievať pri rozličných slávnostných príležitostiach a zhromaždeniach, až postupne znárodnela. Dnes sa považuje za jeden zo symbolov slovenského národného života. (Napr. po roku 1918 bola navrhovaná na slovenskú národnú hymnu a dodnes je hymnou Matice slovenskej.)

Všetky básnické obrazy tejto piesne majú nadčasový charakter – o to výraznejšie zarezonovali v revolučnom roku 1848. Tradovaný dojem o jej revolučnom charaktere evokuje obraz z druhej strofy: „Keď zahrmia delá, orol zaveje.“ Práve tento obraz, v ktorom hrmia delá a vejú vlajky, bol jedným z dôvodov aktualizácie a obľúbenosti piesne v revolučnej atmosfére. Alegorický motív „ohnivého draka“, pred ktorým treba ochrániť vlasť, takisto vyjadruje prebudené národné cítenie. Epiforické opakovanie posledného verša „tomu moja pieseň slávou zazvoní“ vo všetkých štyroch strofách s intonačným i významovým akcentom na ukazovacom zámene „tomu“ zvýrazňuje nadčasovú hodnotu vernosti poznanej pravde.

Báseň je vrcholným Kuzmányho dielom. Ozveny jej myšlienok i veršov zaznievajú aj v iných Kuzmányho básňach, najmä z matičných rokov, no ohlasujú sa tiež v tvorbe iných autorov (napr. u Hviezdoslava). „Vo svojej formálnej striktnosti a v ideovej údernosti predstavuje vrchol Kuzmányho básnického prejavu a zaisťuje mu miesto v premenách slovenskej národnej poézie až dodnes“ (P. Vongrej).

Vydania

Sláva šľachetnosti/Kto za pravdu horí. In: Orol Tatránski, roč. 3, 1848, č. 92, s. 734.

Sokol, roč. 2, 1863, č. 18.

Slovenská čítanka I., 1864, s. 111.

Slovenský obrázkový kalendár, roč. 12, 1883, č. 5, s. 86-87.

Pamätník Karola Kuzmányho. Turčiansky Sv. Martin : Kníhkupecko-nakladateľský spolok, 1906, s. 37.

Spisy Karola Kuzmányho I. Verše. Turčiansky Sv. Martin : Matica slovenská, 1922, s. 86-87.

Sláva šľachetným. Bratislava : Tatran, 1993, s. 122.

Literatúra

BUJNÁK, P.: Dr. Karol Kuzmány. Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 1927.

Karol Kuzmány (1806 – 1866). Zostavili K. Rosenbaum, P. Vongrej. Martin : Matica slovenská, 1967.

ROSENBAUM, K.: Pocta básnikovi ľudskej šľachetnosti. In: Literárny týždenník, roč. 6, 1993, č. 37, s. 5.

VONGREJ, P.: Kto za pravdu horí… Martin : Matica slovenská, 2002.

VONGREJ, P.: Básnik Kuzmány. In: KUZMÁNY, K.: Sláva šľachetným. Bratislava : Tatran, 1993, s. 180-195.

VONGREJ, P.: Ako sa píše báseň. In: Romboid, roč. 25, 1990, č. 8, s. 84-88.

Autorka hesla

Lenka Rišková