SIROTA PODHRADSKÝCH

VANSOVÁ, Terézia (1857 – 1942)

román, 1889

Autorkina čitateľsky najúspešnejšia a najvydávanejšia práca, kladne prijatá súdobou kritikou, je tradične označovaná za prvý slovenský ženský román.

Mladá, krásou a dobrotou obdarená Viola Podhradská sa po tragickej smrti otca, predtým bohatého človeka, teraz obvineného z podpaľačstva, stane sirotou. Viola sa na otcovo posledné prianie dostáva do rodiny otcovho priateľa a švagra Lazára Vilinského, kde si musí strpieť veľa zlého – od Vilinského ženy, najstaršieho syna Imricha a ujca Lepáryho. Viola si svojou dobrotou získa najmä starého pána Vilinského, jeho syna Júliusa a dcérku Emku. Napriek neľahkému boju o rodinnú i vlastnú česť vychádza Viola zo všetkých obvinení, pohanení a úkladov ako mravne čistá. Naznačovaný vzťah s farárom Danielom Milockým sa nerozvinie, no Imrich Vilinský nakoniec spoznáva, že Violu miluje. V závere sa očistí aj meno Podhradského, keď sa odhalením skutočného podpaľača dokáže jeho nevina.

Vansová román napísala na základe reálnej predlohy, udalosti okolo požiaru v Gniazdoch v roku 1875. Príbeh, jeho zápletky i postavy zreteľne odrážajú úsilie autorky vytvoriť dielo, ktoré by nahradilo lektúru cudzojazyčných dievčenských románov a rovnako by mohlo osloviť domáce čitateľky. Dielo je často prirovnávané i neraz aj priamo označované ako plagiát románov dobovo módnych ženských autoriek Marlittovej a Courts-Mahlerovej.

Román podáva životný príbeh hrdinky Violy Podhradskej. Dievča vyrastajúce bez matky silno prilipne k otcovi, aj oňho ju však osud pripraví, keď ho dav presvedčený o jeho podpaľačstve napadne, na následky čoho Podhradský umiera. Toto nešťastie ako aj následné neľahké udalosti Violu nepokoria, práve naopak, dodávajú jej silný a poctivý charakter. Pretrpené príkoria však netrvajú večne a Violin život nakoniec nachádza naplnenie v manželskom šťastí.

V rozprávaní sa odhaľuje aj prehistória rodiny Podhradských a Vilinských, ich lásky a manželstvá, vzťahy, ktoré stále majú vplyv na správanie sa jednotlivých členov rodiny. Stará pani Podhradská po druhom sobáši svojho syna a narodení Violy z tohto zväzku sa od rodiny izoluje. V závere sa aj tento konflikt harmonizuje a stará pani Podhradská prijme Violu za svoju vnučku, dokonca jej pomáha so svadobnými prípravami.

Láska, manželstvo, morálne poklesky, napínavo zauzľovaný dej so šťastným koncom a naplnením lásky ľúbostného páru predstavujú základné výstavbové prvky románu. K čitateľskej obľúbenosti však nepochybne prispelo množstvo tajomstiev, nedopovedaní, motívy omylov, zámien, strát a nevyjasnených záhadných udalostí, ktoré sa vrstvia a len postupne sa pred čitateľom odhaľujú. Sentimentálnu líniu okrem ľúbostných zápletiek predstavujú melodramatické udalosti, ktoré v čitateľovi majú posilňovať sympatie k Viole a zreteľne odlišovať z hľadiska morálky pozitívne a negatívne postavy románu.

Boj dobra so zlom, ktorý román tematizuje v rovine postáv, má odzrkadlenie aj v zobrazovanom prostredí. Kontrast je postavený na zobrazení prostého neskazeného života v prírode oproti skazenosti a zhýralosti, ktoré hrozia obyvateľom mesta. Horský majer Vilinských sa stáva útočiskom Violy, kde si v tichu, samote a harmónii prírody môže oddýchnuť od trápení a intríg v dome Vilinských.

K romantickej próze sa román približuje najmä démonizovanou postavou Mikulčíka, podpaľača a pôvodcu nešťastia, ktorého intrigy majú príčinu v krutej pomste voči Podhradskému. Idealizáciou prírodného prostredia a postavy šialenej Veronky sa predloha približuje Němcovej Babičke, ktorú Vansová preložila do slovenčiny.

Úspech prózy vysvetľoval A. Mráz tým, že „Vansová šťastne využila obľúbené zápletky, aké pestovala rodinná a dievčenská literatúra nemecká a opriadla ich idealizovaným mravným ovzduším i spoločenským prostredím, ktoré mohlo mať svoje analógie u nás“. Spoločenské pozadie prispôsobila domácemu prostrediu, ale ďalej v stvárňovaní súdobej spoločensko-politickej situácie nezašla. Ohlasy národnej problematiky, pre súvekú literatúru prioritné, sú z diela úplne vylúčené.

Hoci je hlavná dejová línia založená na osudoch, peripetiách, rodinných a ľúbostných vzťahoch hlavnej hrdinky, podarila sa autorke aj pri iných postavách románu charakterová kresba. Naproti tomu dej a jeho motivácie sú preťažené zápletkami a zauzleniami, a miestami pôsobia násilne.

Vansovej román Sirota Podhradských viac ako k realizmu prináleží ešte k sentimentálno-idealizujúcej postromantickej próze. Bol to vôbec prvý ženský slovenský román, ktorý sa pevne vradil do línie dievčenského čítania.

Vydania

Sirota Podhradských. Ružomberok : Karol Salva, 1889.

Sirota Podhradských. Praha : L. Mazáč, 1930.

Sirota Podhradských. Bratislava : Mladé letá, 1964.

Sirota Podhradských. Bratislava : Tatran, 1977.

Sobrané spisy. Sväzok VIII. Liptovský Sv. Mikuláš : Tranoscius, 1941.

Preklad do češtiny: Viola Podhradská. Román dívky. Prel. Jindřich Hilčr. Bratislava : Mladé letá, 1972.

Literatúra

NOGE, J.: Terézia Vansová a jej dielo. In: Drahé postavy. Bratislava : Tatran, 1978, s. 439-458.

MRÁZ, A.: Literárne dielo Terézie Vansovej. Martin : Živena, 1937.

VÁCLAVÍKOVÁ-MATULAYOVÁ, M.: Život Terézie Vansovej. Bratislava : Slovenská liga, 1937.

Autorka hesla

Zuzana Ferusová