ROZPAMÄTÁVANIE

LENČO, Ján (1933 – 2012)

román, 1978

Vo viacerých smeroch sa odlišuje od dovtedajšej autorovej tvorby, orientovanej na modelové, žánrovo pestré a racionálne štruktúrované prózy ústiace do podobenstva, často dobovo a spoločensky aktualizovaného. Rovnakú ambíciu mali aj Lenčove historické prózy.

Román uvádza rozhodnutie Jána Kameníka, učiteľa na strednej škole, predstaviť v sérii portrétov všetkých kolegov, s ktorými spoluprežíva nudu koncoročnej klasifikačnej porady. Je to zároveň jeho rozlúčka s pedagogickým zborom, pretože v lete 1970 zo školy odchádza. Každému z kolegov je venovaná jedna kapitola knihy – jeden uzavretý príbeh alebo pokus oň. Podoba týchto kapitol je premenlivá v závislosti od vzťahu rozprávača k aktuálnemu hrdinovi. Samostatný príbeh nemá iba Kameník, ktorý ale v dvojjedinnej úlohe rozprávača i hrdinu prechádza celým románom. Medzi portréty členov učiteľského zboru sú vložené „erotické“ i „neerotické“ intermezzá, venované udalostiam, ktoré v škole vzbudili záujem alebo pobúrenie.

Formalizovaná postupnosť portrétov (členovia zboru sú predstavovaní podľa zasadacieho poriadku v zborovni) tvorí vonkajškovo jediný kompozičný princíp románu. Jednoduchá skladba je vyvážená variabilnosťou žánrových foriem, ktoré Lenčo využil pre vykreslenie ľudských príbehov a osudov učiteľov jednej strednej školy. Za predvedením pestrého kaleidoskopu kratších prozaických žánrov (sentimentálny kalendárový príbeh, horor, rozprávka, detektívna poviedka…) je skryté autorsky uvedomelé a v texte rozprávačom explicitne reflektované hľadanie primeranej formy pre každého z protagonistov v závislosti od toho, do akej miery ich Kameník pozná a aký ľudský postoj k nim zaujíma. Otázky žánru tu opúšťajú svoju formalizovanú statickú podobu a dostávajú sa do súvislosti s problematikou poznania v literárnom texte, s problematikou jeho možností, hraníc a adekvátnosti. Informácie, z ktorých Kameník pri rozpamätávaní vychádza, sú väčšinou sprostredkované. Rozprávanie sa tu sýti z iných rozprávaní, z rečových žánrov, ktorým dominuje klebeta. Rozprávačom priznaná subjektívnosť až svojvôľa (nedostatok informácií a záujmu pri niektorých kolegoch rieši Kameník vedomou hyperbolizovanou konfabuláciou, realizovanou prostredníctvom štruktúr populárnej literatúry) vťahuje do príbehu tému autora a autorstva, jeho hraničného pomedzného štatútu medzi tvorcom a prepisovateľom reality. Literárnosť Rozpamätávania takto okrem vlastných učiteľských príbehov podáva aj príbeh o rozprávaní príbehu. Autorský odstup a sústavné reflektovanie vlastného písania posúvajú využité žánre v niektorých prípadoch do parodickej polohy. Román je zavŕšený predvedením troch možných typov kritiky (pochvalnej, neutrálnej a odmietavej), ktoré recenzujú samotné Rozpamätávanie.

Okrem častého využívania literárnosti ako špecifickej témy a predvedenia noetických problémov má Lenčova kniha aj ambície spoločenského románu. Presné časové vymedzenie bodu, z ktorého sa rozpráva, situuje Rozpamätávanie do súčasnosti, pričom exkurzy do prehistórie niektorých postáv (napr. Elemír Kozár, 26. kapitola) spájajú osobné dejiny hrdinu s dejinami spoločenskými. Román je, popri všetkých hyperbolizáciách a parodických žánrových posunoch, aj katalógom špecifického profesijného prostredia. Predstavuje zároveň (aspoň v kontúrach) aj širší sociálny rámec, fenomén slovenského okresného mesta. Aj takáto malomestská línia umožnila J. Nogemu v recenzii knihy situovať Rozpamätávanie do blízkosti poviedkovej tvorby J. Jesenského: „(…) ironicko-kritickým portrétovaním (…) burlesko-grotesknými postupmi (…) patrí do radu, ktorý v modernej literatúre sa u nás začína pri Jankovi Jesenskom…“

Vydania

Rozpamätávanie. Bratislava, 1978; 1981; 1984; 2000.

Literatúra

BAGIN, A.: Vitalita slovesnej tvorby. Bratislava, 1982.

NOGE, J.: Július Noge číta Jána Lenču. In: Romboid, roč. 19, 1979, č. 2, s. 17-21.

Observátor II: Literárne observatórium. In: Romboid, roč. 19, 1979, č. 2, s. 90-94.

ŠPAČEK, J.: Ako (ne)napísať bestseller. In: Smena, roč. 31, 8. 8. 1978, s. 6.

TRUHLÁŘ, B.: Cesta do hlbín profesorovej duše. In: Pravda, roč. 58, 26. 10. 1978, s. 5.

TRUHLÁŘ, B.: Lenčovo hľadanie pravdy človeka. (Doslov.) In: LENČO, J.: Rozpamätávanie. Bratislava, 1984, s. 325-331.

Autor hesla

Vladimír Barborík