RIVERS OF BABYLON

PIŠŤANEK, Peter (1960 – 2015)

román, 1991

Pred knižným vydaním tohto debutu publikoval autor úryvky z rukopisu v niektorých literárnych časopisoch, napr. v Slovenských pohľadoch a v Dotykoch. V roku 1994 vyšlo voľné pokračovanie románu pod názvom Rivers of Babylon II alebo Drevená dedina.

Príbeh hlavného hrdinu sa začína v jeho rodnej dedine niekde na juhu Slovenska. Rácz, mladý muž po vojenskej službe, prichádza požiadať o ruku dcéru miestneho mäsiara. Termín svadby sa však odsunie do neurčita, pretože Rácz ešte nie je dosť majetný pre dedinského boháča. Poslúchne však jeho radu a odchádza do cudzieho mesta, kde, ako sa domnieva, ľahšie zarobí. Zamestná sa ako kurič v hoteli Ambassador, kde nahradí starého kotolníka Donátha. Mlčanlivý, uzavretý, ale svoje okolie pozorne sledujúci Rácz sa postupne začne orientovať v neznámom prostredí. Veľmi rýchlo sa oboznámi s hierarchiou hotela a jeho najbližšieho okolia, ktorého stálymi obyvateľmi sú okrem hostí a personálu i veksláci a prostitútky, a pochopí, čím sa v tomto drsnom mikrosvete môže presadiť a ako ho môže ovládnuť. Rozhodujúcim zlomom v jeho „kariére“ je chvíľa, keď v návale zúrivosti po ponižujúcom rozhovore s riaditeľom hotela odstaví v celom objekte i v susednom nákupnom stredisku kúrenie. Namiesto očakávaného katastrofálneho postihu sa kotolník stane objektom mimoriadnej pozornosti všetkých postihnutých – od obchodníkov dostáva podpultový tovar, od zahraničných hotelových hostí valuty. Náhoda Ráczovi názorne predvedie, aké príjemné dôsledky môže mať skutočnosť, že od neho niekto niečo potrebuje a je na ňom závislý. Kurič zisťuje, aké výhodné je mať nad inými moc. Zdrojom moci sú v prostredí hotela Ambassador dve veci – bezohľadná hrubá sila a peniaze. Rácz je na začiatku svojho vzostupu iba silný, no táto vlastnosť v kombinácii s primitívnym priamočiarym sedliackym myslením stačí na to, aby sa stal aj bohatým. Najprv ovládne hotel a jeho okolie, napojí sa na sieť špekulantov, priekupníkov a vekslákov. Presťahuje sa z kotolne do najlepšieho hotelového apartmánu, jeho milenkou sa stane barová tanečnica a prostitútka Silvia, ktorú kedysi závistlivo sledoval z okna kotolne. Novou príležitosťou k rozšíreniu moci a bohatstva sa pre Rácza stáva spoločenská zmena. V boji o nadvládu nad hotelom porazí podnikového právnika a získa ho na svoju stranu. Využíva tiež služby bývalých pracovníkov Štátnej bezpečnosti, ktorí mu pomáhajú likvidovať konkurenciu a chrániť vzmáhajúce sa Ráczovo impérium. V závere románu sa bývalý kotolník stáva právoplatným majiteľom hotela, preniká do politiky a žení sa s dievčaťom z tzv. lepšej rodiny. Čitateľ ho opúšťa bohatého, mocného, tešiaceho sa už aj zo spoločenského uznania, celkom nepodobného mládencovi, ktorý odchádzal z rodnej dediny, aby v neznámom meste zarobil peniaze na svadbu.

Charakteristickým znakom Pišťankovho románu je využívanie žánrových štruktúr populárnej literatúry. Pôdorysu dobrodružného románu zodpovedá dôsledne lineárne rozvíjanie príbehu, v ktorom hlavný hrdina v neznámom prostredí prekonáva stále nové a nové prekážky na ceste za svojím nemenným cieľom – tým je v tomto prípade bohatstvo a s ním spojené spoločenské postavenie; čo sa mení, je iba predstava hlavného hrdinu o týchto veciach. Súvislosť s populárnymi žánrami je zdôraznená názvom (podvojná alúzia na populárny šláger i na biblický Babylon – mesto hriechu) i grafickou úpravou knihy, ktorá je ilustrovaná komiksovými kresbami. Komiks tu možno okrem primárnej ilustračnej funkcie chápať aj ako emblém ne–vážnej, zábavnej spisby na hranici medzi literatúrou a vizuálnym zobrazením sveta. Niektoré motívy majú svoj pôvod v ľudovej rozprávke (hrdina odchádza do sveta splniť úlohu, aby získal nevestu), avšak ich vyústenie má už odlišnú podobu.

Generálna sujetová línia knihy, ktorou je putovanie hrdinu za bohatstvom a spoločenským postavením, pripomína schému realistických románov balzacovskej proveniencie. Rozdiel je v uzavretí príbehu – kým v klasickom románe tohto typu po vzostupe nasleduje pád (podobný model použil aj L. Ballek v románe Pomocník a práve hlavná postava tohto románu Volent Lančarič niekoľkými charakteristickými črtami pripomína Rácza), Pišťankov hrdina sa v závere dostáva na vrchol a tam aj zotrváva. Ráczovmu vzostupu zodpovedá aj využitie kultúrnej znakovej opozície vysoké – nízke: ide o pohyb zdola (kotolňa) nahor (luxusný hotelový apartmán, vila nad mestom). Nejde však o protiklad v morálnom zmysle, ale len v zmysle spoločenského úspechu.

Autor sa vyhýba priamemu moralizovaniu. S mimoriadnym rozprávačským nasadením rozvíja príbeh a akékoľvek úvahy, hodnotenia, pokusy o komentár k dianiu prenecháva postavám. Tu často a s úspechom využíva na vytvorenie komického efektu disproporcie medzi dianím a jeho reflexiou postavami. Svet Pišťankovej knihy je svetom jej hlavného hrdinu Rácza. Nenachádza si v ňom miesto oslobodzujúci presah, či už v podobe vyššej spravodlivosti, osudu, alebo boha. Je to svet redukovaný na vnímanie a chápanie hlavnej postavy, svet jednoznačných pravidiel, ktoré vytvára a garantuje najsilnejší, zastupujúc tak akúkoľvek podobu demiurga.

Rivers of Babylon nadväzuje na niektoré staršie modely literatúry a tiež na periférne žánre, ktoré vážna či „vysoká“ literatúra váhala využiť. Pri tomto románe ide o využitie funkčné, primerané téme a autorskému zámeru. Autorovi sa podarilo vytvoriť text čitateľsky príťažlivý, aktuálny, ktorý má zároveň hodnotu svedectva o svojej dobe. Spontánne rozprávaný príbeh sa takto stal zároveň podobenstvom o moci a násilí, ktoré sprevádzajú našu súčasnosť.

Vydania

Rivers of Babylon. Bratislava, 1991; 1995; Levice, 2003.

Literatúra

CVIKOVÁ, J. – FORMÁNEK, V.: Zrodený pod hviezdou poézie. In: Slovenské pohľady, roč. 108, 1992, č. 4, s. 127–130.

ČÚZY, L.: Konfrontácie Č/CH. Peter Pišťanek: Rivers of Babylon. In: Romboid, roč. 27, 1992, č. 5, s. 74.

DAROVEC, P.: Peter Pišťanek. In: Portréty slovenských spisovateľov 1. Bratislava, 1998, s. 125–131.

CHROBÁKOVÁ, S.: Konfrontácie Č/CH. Peter Pišťanek: Rivers of Babylon. In: Romboid, roč. 27, 1992, č. 5, s. 75.

UCHÁLI, D.: Svet podľa Pišťanka. In: Dotyky, roč. 4, 1992, č. 3, s. 43.

ŽIAK, M.: Pišťanek „out“ aj „in“. In: Slovenské pohľady, roč. 108, 1992, č. 7, s. 69–73.

Autor hesla

Vladimír Barborík