PÚŤ LÁSKY

KALINČIAK, Ján (1822 – 1871)

povesť, 1846 – 1847

Próza Jána Kalinčiaka vychádzala na pokračovanie v prílohe Slovenských národných novín Orol tatránski v rokoch 1846 – 1847, s podnázvom „Povesť z časov tureckých“.

Protagonistom prózy je pán hradu Branč Janko Černok, „najpyšnejší v celom vidieku, (…) najväčší, najzámožnejší pán v kraji našom“. On a jeho hrad sú jedinou baštou západoslovenskej oblasti, ktorá odoláva tureckým nájazdom a dokáže voči Turkom podnikať aj víťazné bojové výpady. Oproti Černokovi stojí mladý turecký veliteľ aga Osman, sídliaci na hrade Červený Kameň. Obaja sa stretnú vo chvíli, keď Osman unáša z Myjavy Černokovu milú Žofiu. Černok privádza dievča naspäť k otcovi a na Myjave sa začínajú prípravy na svadbu. Počas svadobného obradu vtrhne do domu starého Hanuša a jeho dcéry aga Osman a jeho bojovníci. Zajmú Černoka, odvlečú ho do tureckého zajatia a Myjavu „na desiatich miestach“ zapália. Žofia je odhodlaná nájsť svojho snúbenca. Prezlečená za potulného speváka sa dostane do paláca Achmeta bašu v Belehrade. Stáva sa otrokom-spevákom. Raz dostane príležitosť zaspievať Achmetovej dcére Elmíre. Spieva ľúbostnú pieseň o nenaplnenej láske. Elmíra sa do neho zaľúbi, sľubuje mu lásku a moc, a on jej porozpráva svoj príbeh. Elmíra zisťuje, že spevák je vlastne dievča, ktoré na dvore Achmeta hľadá svojho zajatého snúbenca. Jej pomstou je odmietnutie žiadosti o Černokovo prepustenie a uvrhnutie Žofie do háremu agu Osmana na Červenom Kameni. Práve tu sa Žofia a Osman opäť stretávajú. Osman mladú ženu stále miluje, a preto vyhovie jej prosbe a zariadi prepustenie Černoka. Černok však neprejavuje takú lásku voči Žofii ako pred uväznením. On „túži za vecou jednou, jedinkou, za slobodou, aby sa mohol zaharcovať na svojom koníku, i svoj hnev, i svoj vztek vypustiť nad plemenom tureckým“. Osman oboch vyoblieka a vypraví na Myjavu. Cestou, počas odpočinku, Černoka, ktorý je oblečený v tureckých šatách, omylom zabijú dvaja sedliaci. Žofia umiera od žiaľu pár týždňov po ňom, „bo ona tak chcela – a po dlhej púti, púti lásky, ich spojil hrob naveky“.

Púť lásky patrí do tematického radu slovenských povestí o Turkoch a ich vpáde na slovenské územie. Vyrastá z ľudovej prózy, z ktorej preberá najmä motív putovania za odvlečeným partnerom, s cieľom vyslobodiť ho. Kalinčiak pritom rezignuje na zobrazenie strastí samotnej cesty. Túto pasáž ľudovej predlohy vynecháva. Sústreďuje sa najmä na motív lásky a na napätie, ktoré vzniká medzi sokmi v láske, medzi Černokom a Osmanom. Práve takáto orientácia mu dovoľuje abstrahovať od historickej podstaty prítomnosti Turkov v Černokovej krajine. Takmer úplne je potlačený moment okupovania, tureckej ukrutnosti, násilného vniknutia, zaberania území. Všetko prekrýva láska oboch bojovníkov k Žofii a jej intenzita. Podobne ako v prvých Kalinčiakových historických prózach (Bozkovci, Milkov hrob), aj tu sa aktualizuje motív nenaplnenej lásky. Ak predtým boli prekážkou intrigy, resp. prospech krajiny uprednostnený pred šťastím jednotlivca, tak v próze Púť lásky je to nepriazeň dobovej historickej situácie krajiny. Naplneniu vzťahu Černoka a Žofie zabráni turecký nepriateľ. Vzťah Osmana a Žofie nedostáva vlastne žiadnu príležitosť. Je bez perspektívy, pretože na jeho začiatku stojí násilie spojené s Osmanovou dobyvateľskou pozíciou.

Kalinčiak však ide hlbšie. Zaujíma ho intenzita citu. Černokova pýcha a povrchnosť sa prejavia v chlade voči Žofii, bezprostredne po návrate zo zajatia. Vrúcnosť Osmanovej lásky dokumentuje jeho blúdenie okolo Žofiinho hrobu ešte dlhé roky po jej smrti. Preto autor naruší očakávania čitateľa a vzhľadom na svoju optiku, ktorej etickým základom je práve intenzita citu, úprimnosť a vrúcnosť, ocitá sa, stotožnený s rozprávačom príbehu, na strane dobyvateľa: „Budete ľutovať starého Hanuša, rodičia útli, budete ľutovať zahynutých kochankov, milenci horúci; ja ľutujem Osmana.“

Vydania

Púť lásky. Povesť z časov tureckých. In: Orol tatránski, roč. 2, 1846 – 1847.

Povesti Jána Kalinčiaka I. Turčiansky Sv. Martin : Kníhtlačiarsko-účastinársky spolok, 1872 (Slovenský národný zábavník. Zv. 4).

Púť lásky. Bratislava : SVKL, 1963, s. 207-240

Púť lásky. Bratislava : Tatran, 1973; 1975.

Literatúra

HVIŠČ, J.: Púť lásky. In: Slovenská historická próza. Bratislava : LITA, 1988, s. 20-21.

MRÁZ, A.: Postavenie Jána Kalinčiaka vo vývine slovenskej literatúry. In: Púť lásky. Bratislava : SVKL, 1963, s. 7-26.

NOGE, J.: Slovenská romantická próza. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1969.

PIŠÚT, M.: Ján Kalinčiak a jeho literárne dielo. In: Knieža liptovské. Bratislava : SVKL, 1960, s 301-315.

Autor hesla

René Bílik