POKUŠENIE

FIGULI, Margita (1909 – 1995)

zbierka poviedok a noviel, 1937

Autorkin knižný debut obsahuje pôvodne desať prozaických textov o strastiach a rozličných podobách lásky i o hľadaní osobného šťastia, ktoré boli z väčšej časti už od roku 1934 zverejňované časopisecky. Jeden z nich – Uzlík tepla – vyšiel s ilustráciami Kolomana Sokola roku 1936 ako bibliofilská príloha zborníka českých grafikov Hollar v Prahe. V druhom vydaní (1959) vyšla zbierka textovo prepracovaná a rozšírená o tri novely a v 1. zväzku Vybraných spisov Margity Figuli (1972) – už pod novým titulom Márnivý dúšok – vyšla rozšírená o ďalšie, knižne dovtedy nepublikované práce z rokov 1930 – 1940.

Dej všetkých poviedok a noviel sa rozvíja v zásade lineárne, bez významnejších vonkajších zvratov a vedľajších línií, spravidla s celkom jednoduchou zápletkou medzi dvomi postavami. Z nich tá vedľajšia vo viacerých prípadoch nie je samostatnou a plnohodnotnou epickou postavou, ale iba jednoduchým exponentom sociálneho prostredia hlavnej postavy (Vibrácia krvi, Príval). S jednou až dvomi výnimkami (Arvenzisove husle, resp. Víchor), kde dominuje mužská postava, jednotlivé texty sledujú najmä erotické a sociálne problémy ženských hrdiniek; príbehy sa často rozvíjajú v exotických prostrediach sociálnej, spoločenskej alebo zemepisnej periférie. Pre významovú organizáciu sujetov je určujúce, že všetky problémy sa nazerajú zo subjektívneho hľadiska hlavných postáv, ktoré majú niekedy aj funkciu rozprávačov. Tematickým východiskom väčšiny textov je riešenie nejakej skutočnej či údajnej dilemy, ktorá je vo svojej významovej podstate spravidla celkom súkromná a efemérna, ale pomocou jazykovo-štylistických prostriedkov a postupov sa môže podávať aj ako sociálne osudová (napr. Halúzky). Niektoré z textov obsahujú síce vo svojej epickej štruktúre sociálny rozmer ako významovo určujúci faktor, jeho konkrétna sujetová realizácia je však nezriedka naivná (napr. Príval), exoticko-sentimentálna (napr. Arvenzisove husle), alebo má podobu prvoplánovo sociálne a politicky agitačného textu (napr. Rubári). Všetky postavy pri riešení svojich intelektuálnych (Extáza), sociálnych (Vibrácia krvi), mravných (Pokušenie, Príval) či aj rozličných obsahovo neurčitých dilem (Strmina) narážajú na hranice svojich snov, túžob a úsilí. Tieto hranice sú dané abstraktnými mimotextovými konštantami – „zákonom“, „tradíciou“ alebo „rozumom“ –, nie konaním inej literárnej postavy; preto epický konflikt v jednotlivých poviedkach a novelách je významovo prekrytý, až zatlačený vnútorným konfliktom „ideí“.

Skromný rozsah epickej a filozofickej substancie i úzky rozsah použitých postupov epického rozprávania a textovej skladby vynahradzovala autorka nadužívaním rozličných techník lyrickej impresie v reči rozprávača, v prehovoroch postáv i v autorskom opise prostredia. Reč rozprávača je na vetnej i nadvetnej úrovni rytmicky a temporálne organizovaná tak, aby vyjadrovala lyrický pátos, ktorý má popri svojej prvotnej expresívnej funkcii aj úlohu prekryť občasnú nedôslednosť pri logickom spájaní jednotlivých epických faktov. Prehovory postáv sú s tým istým druhotným účelom metaforicky štylizované a opisy prostredia vytvárajú impresionistickú ilumináciu – tá mení proporcie vecí v zamýšľanom súlade či kontraste s náladami postáv a pripravuje javisko pre pateticky sebatrýznivé pretriasanie ich mravných a iných dilem.

Vypätá zmyslovosť vo vnímaní sveta i ľudských vzťahov, zvnútornený dramatizmus a uprednostňovanie postupov a prvkov lyrického ornamentalizmu pred kultivovaním špecificky sujetových postupov umiestňovali Pokušenie do blízkosti podobných dobových úsilí v slovenskej próze, ktoré predstavitelia súdobej literárnej vedy a štylistiky (M. Bakoš, M. Chorváth, A. Matuška, A. Mráz, E. Paulíny, M. Považan a i. – jedni s nadšením, iní zdržanlivo) označili za vývinové nóvum a zhrnuli do problematického pojmu „lyrizovaná próza“. Pokušenie sa vnímalo ako dielo, ktoré zavŕšilo a systemizovalo roztrúsené intuitívne sklony autorov rôznej umeleckej úrovne k próze tohto typu. Debut M. Figuli bol aj v nasledujúcich rokoch v samom strede pozornosti kritikov a teoretikov, ktorí sa zaoberali novým fenoménom slovenskej prózy, pričom za osobitný tematický prínos tejto prozaickej zbierky sa od začiatku pokladalo najmä objavenie či odkrytie tzv. ženského erotizmu („Zdrojom inšpirácie Margity Figuli, ktorá preniká všetkými desiatimi novelami tejto zbierky, je ženská erotika“ – M. Chorváth). Po roku 1945, ale najmä v päťdesiatych rokoch, v súvislosti s prienikom teórie a praxe tzv. socialistického realizmu do slovenskej kultúry, sa táto literárna vývinová línia (ako stelesnenie subjektivizmu v epike) začala pokladať za scestnú a vývinový podnet, spojený aj s Pokušením, sa problematizoval a popieral. Pri vydaní v roku 1959 autorka pod dojmom súdobých názorov prepracovala, a tým vývinovo znehodnotila väčšinu pôvodných textov. Istý priaznivý názorový posun v pohľade aj na toto dielko M. Figuli priniesol až začiatok šesťdesiatych rokov; sedemdesiate a osemdesiate roky potom (najmä pričinením literárneho vedca Jána Števčeka) do značnej miery rehabilitovali vývinový prínos jednotlivých textov Pokušenia pre slovenskú prózu medzivojnového a vojnového obdobia.

Vydania

Pokušenie. Praha — Bratislava, 1937; Bratislava, 1959; 1967; 1972 (In: Vybrané spisy. Zv. 1).

Literatúra

BAKOŠ, M.: K vývinu a situácii slovenskej literatúry. In: Slovenské smery, roč. 5, 1938, č. 6-8, s. 250-262.

BAKOŠ, M.: Problémy vývinovej periodizácie slovenskej literatúry. Trnava, 1944.

ČEPAN, O.: Kontúry naturizmu. Bratislava, 1977.

FELIX, J.: O nové cesty prózy alebo problém „anjelských zemí“. In: Elán, roč. 16, 1946, č. 3-4, s. 6-7.

FISCHEROVÁ-ŠEBESTOVÁ, A.: Margita Figuli. Martin, 1970.

CHORVÁTH, M.: Cestami literatúry 1. Bratislava, 1960, s. 134-136.

JURČO, J.: Tvorba Margity Figuli. Bratislava, 1991.

MRÁZ, A.: Margita Figuli: Pokušenie. In: Slovenské pohľady, roč. 53, 1937, č. 2, s. 115-116.

ŠTEVČEK, J.: Lyrická tvár slovenskej prózy. Bratislava, 1969.

ŠTEVČEK, J.: Lyrizácia prózy (Margita Figuli). In: Lyrizovaná próza. Bratislava, 1973, s. 151-159.

TOMČÍK, M.: K druhovým problémom slovenskej medzivojnovej prózy. In: Na prelome epoch. Bratislava, 1961, s. 190-258.

TOMIŠ, K.: Textové varianty a literárnohistorický vývin. In: O interpretácii umeleckého textu 5. Nitra, 1976, s. 243-268.

Autor hesla

Milan Šútovec