POEZYE I – IV

TABLIC, Bohuslav (1769 – 1832)

básnická zbierka, 1806 – 1812

Štvorzväzková básnická zbierka, ktorej jednotlivé zväzky vyšli v rokoch 1806, 1807, 1809 a 1812 vo Vacove u kníhtlačiara Antonína Gotlíba, predstavuje iba čiastočný výsek z Tablicovej pôvodnej a prekladovej básnickej tvorby.

Ešte pred vydaním zbierky Tablic publikoval niekoľko svojich básní jednak v českých almanachoch (Václava Tháma a Jaroslava Puchmajera), do ktorých prispieval spoločne s Jurajom Palkovičom a Štefanom Leškom, jednak ako separátne vydané príležitostné skladby. Aj neskôr sa okrem prekladovej tvorby (výber z anglickej poézie Anglické múzy v česko-slovenském oděvu, 1831; Nicolas Boileau: Umění básnířské, 1832) venoval najmä príležitostnej poézii. Vydanie všetkých štyroch zväzkov doplnil svojou literárnohistorickou reflexiou literárnej produkcie domácich (uhorských) autorov píšucich v českom, resp. „česko-slovenskom“ jazyku, ktorú do nich zaradil ako úvodnú časť s názvom Paměti česko-slovenských básnířův aneb veršovcův, kteříž se buďto v uherské zemi zrodili aneb aspoň v Uhřích živi byli.

Poezye sú jednou z prvých básnických zbierok svetského rázu v slovenskom literárnom kontexte. Tablic sa v nich pridŕžal pravidiel prízvučnej (sylabotonickej) prozódie Josefa Dobrovského a poetických princípov českej puchmajerovskej básnickej skupiny. Zbierku vydal so zámerom podnietiť záujem domácej kultúrnej verejnosti o knihy a vzdelávanie v domácom jazyku, a zároveň chcel dokázať vhodnosť domáceho literárneho jazyka na plnenie náročných literárnych funkcií a umeleckých cieľov.

Jazyk básní možno charakterizovať ako češtinu s výraznými slovakizačnými tendenciami. Tablic bol zástancom spoločného literárneho jazyka pre Čechov a Slovákov, ktorého kostrou mala byť čeština, lebo mala bohatšiu literárnu tradíciu, pričom dopĺňať ju mali pôvodné slovenské jazykové prvky.

Pre zbierku ako celok i pre jednotlivé básne je príznačný synkretický charakter. Rôznorodosť tvorivých postupov, motivických a ideových inšpirácií, ale aj žánrová, prozodická, strofická, rytmická a rýmová pestrosť svedčia nielen o Tablicovom širokom prehľade v dobových básnických postupoch, ale zrejme tiež o jeho ambícii overiť si svoje básnické zručnosti.

Široké spektrum tvorivých postupov a ideových orientácií (od barokového moralizátorstva, cez osvietenské ideály, anakreontskú a rokokovú hravosť či vznešený klasicistický idylizmus, až po prírodný sentimentalizmus predznačujúci nástup romantických poetických princípov) potvrdzuje bohatý repertoár básní rôzneho typu. Okrem básní poznačených barokovou filozofiou pominuteľnosti a pocitu márnosti (Život zdejší příprava k lepšímu, Život po časné smrti, Přestávaní na svém losu, časného štěstí pramen) sú v zbierke i také, ktoré už nemožno jednoznačne hodnotiť ako výlučne barokovo moralizátorské, pretože sa v nich pôsobivo kombinujú barokové rezíduá s osvietenskými ideálmi (Chvála starého věku, Nevinnost, Pravda), s rokokovými obrazmi, ba dokonca s náznakmi sentimentu a citovosti (Pravá blaženost). Značnou mierou moralizátorstva a didaktickosti disponujú satiricky ladené básne Lakomý ženích, Eškuláp se zlatou bradou alebo baladický príbeh Jakub zdvíhal o nevernej Bete, ktorá sa chce zbaviť svojho chorého manžela. Osobitnú skupinu tvoria rozsiahle mravoučne ladené básnické skladby, pripomínajúce v mnohom jarmočné piesne. Azda najznámejšou je Jakub Žibřid z Žibřidova, pre ktorú je príznačný výrazný, až barokový naturalizmus pri opisovaní zhýralostí jednotlivých členov Žibřidovej rodiny. Na druhej strane je evidentné, že v týchto básňach sa začínajú objavovať náznaky romantického baladického smerovania. Napr. v básni Lubinský z Lubiné a Rozína Mílovská (s podtitulom Nešťastné následky zlého vychování) Tablic nezostáva iba na úrovni prerozprávania exemplárneho prípadu s tragickým zakončením o hroznom a odstrašujúcom osude ľahkovážneho dievčaťa, ktoré sa nechá zviesť bohatým a vysokopostaveným nápadníkom, ale už od prvého verša sa zameriava na tragický príbeh vnútorného utrpenia, osamotenosti a zúfalstva človeka, ktorý si uvedomil svoju chybu, no z nepriaznivej situácie už nenachádza východisko.

Osvietenské ideály zhrnul Tablic v tzv. programových básňach Svobodné volení, Světlo literního umění a Slávia věncem zdobená. V prvej z nich, ktorá má aj symbolické miesto hneď na začiatku prvého zväzku, predstavil svoje túžby ako túžby osvietenského vzdelanca bývať na vidieku neďaleko mesta v dome s veľkou záhradou a s bohatou knižnicou, v ktorej by mal diela rôznych autorov (antických klasikov i európskych osobností vzdelaneckého a umeleckého sveta: „Voltér, Šekspír, Pop, Jung, Víland, Lessing, Russov, / Géte, Garve, Schiller, Kant a Lomonosov…“). Tu by sa chcel spolu so svojimi priateľmi venovať umeniu, poznaniu a zdokonaľovaniu domáceho jazyka, a tak prispieť k sláve milovanej Slávie, vlasti všetkých Slovanov.

Báseň Světlo literního umění, kteréž Panonii v rozličných časích osvěcovalo a ještě osvěcuje napísal pri príležitosti založenia Katedry reči a literatúry česko-slovenskej na bratislavskom lýceu v roku 1803 a vymenovania Juraja Palkoviča do funkcie jej profesora. Vyratúva v nej významné osobnosti a inštitúcie, ktoré výraznou mierou prispeli k rozvoju domáceho kultúrneho života od kresťanských počiatkov až po osvietenské obdobie, konkrétne po založenie katedry. Spomenul v nej dokonca aj bernolákovcov, adresoval im však len výčitku, že nerešpektujú tradíciu češtiny. Osvietenským zamyslením nad funkciou básnika, literatúry a vzdelania vo všeobecnosti je báseň Spisovatel.

Láska k rodnému kraju dominuje nielen v programových básňach, no takisto v básňach s motívom vysťahovalectva (Loučení přátel na cestu se vydávajících) a odrodilstva (Slovenka, Vilím Kostka, nevděčný syn).

Svoje pevné miesto v zbierke majú aj básne anakreontské a rokokové (Užívání života, Slávení jara), v niektorých sa rokokové prírodné impresie miešajú s antickou vznešenosťou (Óda na dub, Na broskev pod níž besídka) či idylickosťou (Píseň pastířská). Prejavy životného štýlu súdobých vzdelancov v niektorých básňach môžu byť dokonca dokladom vplyvu biedermeieru (Káva a víno, Žádost kávy nenasycená).

Nepopierateľné náznaky romantického ladenia sa objavujú v podobe intímnych reflexií. Dôraz v nich ale Tablic nekladie na vyhrocovanie vnútorného prežívania smútku či bolesti, ale oveľa viac na rozumové utišovanie (Pláč nemocného na oči, Pláč mládence nad zesnulou milenkou).

Rôznorodosť motívov, tém a poetických ladení básní Tablicovej zbierky korešponduje aj so širokým diapazónom žánrových foriem. Idylická prírodná poézia (Česání ovoce, Píseň pastířská) i reflexívna intímna (Toužení po dětinské nevinnosti), niekedy až meditatívna poézia modlitbového typu (Prosba k nebi, Moudré darů božích vynakládání, Prosba k Bohu) sa strieda s klasickými žánrami vysokej poézie (Óda na dub, Elegie na smrt d. p. Pavla Ježoviče). Rozmanité žánre epickej poézie (napr. kratšie bájky Matka osličí, Křepelka a skřivánek, rozsiahlejšie mravoučné skladby Jakub Žibřid z Žibřidova, Vilím Kostka, nevděčný syn, viac alebo menej sentimentálne pôsobiace básne ako napríklad Csővar. Hrad Raškův) variuje s oslavnými básňami s historickou tematikou, sprevádzanými bohatým poznámkovým aparátom (Orava, hrad Turzův, Církví evanjelických Baňského okolí lodíčka pod svými zprávcemi od r. 1610 až do 1808-ho vyobrazená). Frekventované sú aj piesňové formy inšpirované rôznymi hudobnými žánrami, od operných árií, recitatívov a zborových pasáží (Aria) až po piesne folklórneho charakteru. Tie bývajú ladené ako idylické obrázky bežného každodenného vidieckeho života v rozličných ročných obdobiach a pri rôznych životných situáciách (Jaro, Svěcení prvního máje, Písně v čas žně). Niektoré z nich boli zhudobnené českým komponistom Zdražílkom (Procházka, Nevinné děvče). Iné zas Tablic radí spievať na známe nápevy (Moudré darů božích vynakládání).

Osobitnú skupinu tvoria básne príležitostného charakteru (Přítelkyním matce i dceře…, Svému příteli Michalovi Sepešimu, Na smrt Michala Institorisa Mošovského, svadobná gratulácia s mytologickým motívom Zlaté poutko).

Okrem vlastnej, teda pôvodnej básnickej produkcie Tablic do Poezyí zaradil aj viacero svojich prekladov z tvorby nemeckých a anglických autorov (M. Prior, E. Young, Ch. A. Tiedge, Ch. F. D. Schubart, J. H. Voss a i.), prípadne básne priamo inšpirované cudzojazyčnými predlohami, napr. Spravedlnost boží (z nemčiny). Azda najvýznamnejší z prekladov je Monolog z Hamleta Šekspírova, z anglického jazyka, ktorý je vôbec prvým prekladom zo Shakespeara v našich literárnych dejinách. Tablicov preklad Nortumberlandskej balady s motívmi pustovníka, tajomného údolia s jaskyňou, zamilovaného páru, ktorému rodina bráni v láske, je zase jedným z prvých pokusov o presadenie romantickej balady u nás.

Rovnako dôležitým dokladom Tablicovej básnickej zručnosti je jeho zvládnutie princípov sylabotonického veršového systému v najrozmanitejších formách (trochejské, daktylotrochejské i kvalitné jambické verše, prízvučné adekváty hexametra) spoločne s využívaním rôznorodých strofických útvarov (od klasických antických až po astrofické básne).

Aj preto možno Poezye hodnotiť ako zásadný krok vo vývine slovenskej poézie, ktorý však zostal nedocenený nielen Tablicovými súčasníkmi, ale aj neskoršou literárnou históriou. O prvé náznaky prehodnotenia sa pokúsil až literárny historik Rudo Brtáň v monografii venovanej Tablicovi z roku 1974. Dlhé roky boli z nich publikované len krátke výbery s nedostatočnými komentármi. Prvá kompletná reedícia všetkých štyroch zväzkov vyšla až v roku 2019.

Vydania

Poezye. Díl první. Vacov : Antonín Gotlíb, 1806.

Poezye. Díl druhy. Vacov : Antonín Gotlíb, 1807.

Poezye. Díl třetí. Vacov : Antonín Gotlíb, 1809.

Poezye. Díl čtvrtý. Vacov : Antonín Gotlíb, 1812.

Bohuslav Tablic – Poezye. Bratislava : VEDA, 2019.

Výbery

Oberanie ovocia. Zostavil Štefan Moravčík. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1986.

Na lutnu. (Výber zo slovenskej klasicistickej poézie). Zostavil Cyril Kraus. Bratislava : Tatran, 1986, s. 42-74.

Literatúra

BRTÁŇ, R.: Bohuslav Tablic (1769 – 1831). Život a dielo. Bratislava : Veda, 1974.

ČERVENKA, M.: Metrické systémy novočeského básnictví v evropských souvislostech. In: Estetika, roč. 38, 2002, s. 223-229.

KRAUS, C.: Kritika v slovenskom národnom obrodení 1780 – 1817. Bratislava : Veda, 1990.

MIKULA, V.: Bohuslav Tablic a osvietenstvo. In: Slovenská literatúra, roč. 44, 1997, s. 153-163.

NOVACKÁ, M.: K základnému prameňu Tablicovej básne Světlo literního umění. In: Slovenská literatúra, roč. 51, 2004, č. 4, s. 283-295.

RIŠKOVÁ, L.: Básnik a jeho Poezye. In: Bohuslav Tablic – Poezye. Bratislava : VEDA, 2019, s. 8-70.

VOJTECH, M.: Od baroka k romantizmu. Bratislava : Univerzita Komenského, 2004.

Autorka hesla

Lenka Rišková