PODROST

VAJANSKÝ, Svetozár Hurban (1847 – 1916)

novela, 1881

Novela vyšla prvýkrát v Slovenských pohľadoch v roku 1881. Zavŕšila obdobie autorových prozaických začiatkov a znamenala jeho príklon k realistickému zobrazovaniu života vidieckej panskej spoločnosti na jej statkoch a letných sídlach. Je schematickým vysvetlením Vajanského predstáv o podobe slovenského národného hnutia, s dominantnou požiadavkou drobnej práce medzi ľudom.

Pod „podrostom“ sa v novele rozumie národne prebudená slovenská mládež, ktorá bude schopná vziať do svojich rúk národný život a aktívne ho riadiť a usmerňovať. Zápletka je pomerne jednoduchá: syn nacionálne ľahostajného a odrodilcami ovplyvneného kožušníka Ondreja Bohatého z mestečka Závodie je vyhodený zo školy pre svoj údajný panslavizmus. Otec, dovtedy na syna pyšný, sa zatvrdí a zapudí ho. Mladý Štefan spolu so svojím priateľom Ľudovítom Kráľovským, ktorý je vodcom a ideológom slovenskej študentskej mládeže, príde do Závodia, ale otec ho domov, napriek ľútosti matky, nepustí. Istý čas pobudne na neďalekom statku Ľudovítovho otca, penzionovaného kapitána, ktorý chápe svet okolo seba iba ako divadlo cvičených opíc. Ľudovítova sestra Eleonóra sa chce tiež podieľať na národnej veci, ale brat ju vykáže k domácim prácam – do priestoru, kam podľa neho patria ženy. Viac pochopenia nájde u Štefana, ktorý ju chce získať pre svoje ideály. Ľudovít chce pomôcť Štefanovi zmieriť sa s otcom a vymyslí plán, ako otca dokonca poslovenčiť. Študentská spoločnosť v Závodí počas letných prázdnin oživí miestny život: hrá sa divadlo, organizujú výlety, tanečná zábava, začne pracovať podporný spolok, knižnica, čitateľský spolok. Slovenský živel sa aktivizuje, a tak čoskoro prichádza k zákazom zo strany maďarských úradov. To sa však už Štefan stihol pomeriť s otcom, zato sa ale rozišiel s Ľudovítom, ktorý nepochopil jeho vzťah k Eleonóre. Príbeh má dodatok po piatich rokoch: Štefan sa po skončených štúdiách vracia do Závodia, aby tam pôsobil ako právnik, a požiada o ruku Eleonóry Kráľovskej.

Novela má výrazne ideologický charakter. Text pôsobí nesúrodo a rozbito, pretože dejová línia je neustále spomaľovaná a rozbíjaná prehovormi postáv o cieľoch a podobách národného hnutia, ktoré majú charakter programových vyhlásení a ideových manifestov. Vajanský v nich odmieta pasivitu sklamanej štúrovskej generácie (generácia starých) a volá po aktivite mládeže, ktorá je nádejou pre oživenie národného života. Dovtedy nevyužitú rezervu vidí vo vrstve remeselníkov, ktorú treba získať pre národnú vec. Konzervatívnym spôsobom tiež nastoľuje ženskú otázku, a to cez problém, ktorý v podstate karikuje, aké postavenie majú mať ženy v národnom živote.

Podobnú problematiku Vajanský nastolil už v poviedke Traja bohatieri, ktorú napísal ako gymnazista v Banskej Bystrici. Text novely Podrost je pravdepodobne prepracovaním a rozvinutím staršej práce. Spájajú sa v ňom dve línie: programová (koncepcia národného hnutia v zmysle drobnej práce medzi ľudovými vrstvami) a romanticko-sentimentálna (ideálna láska mladých ľudí, spájajúca v sebe cit a vlastenectvo). Podobne ako neskoršie Vajanského diela má výrazne modelový ráz. Umelecká nepresvedčivosť vyplýva zo schematizmu, otvoreného didaktizmu i z neorganického prepájania žurnalistického jazyka so sentimentálnymi obrazmi.

Dobová kritika (J. Vlček) hodnotila novelu spolu s prácami Kandidát a Mier duše ako „novou periodu slovenské beletristiky“. Zo spomínanej trojice však práve Podrost po počiatočnom veľkom ohlase zapadol ako prvý. Z hľadiska ďalšieho autorovho vývinu stojí novela na začiatku jeho rozsiahlej prozaickej tvorby, je prípravou na nasledujúce romány a iba predznamenáva neskoršie pre Vajanského typické motívy a literárne postupy.

Vydania

Podrost. In: Slovenské pohľady, roč. 1, 1881, č. 3, s. 249-276.

Sobrané diela Svetozára Hurbana Vajanského. Sv. 1. Turčiansky Sv. Martin : Kníhtlačiarsky účastinársky spolok, 1907.

Literatúra

ČEPAN, O.: Stimuly realizmu. Bratislava : Tatran, 1984.

Dejiny slovenskej literatúry III. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1965.

KUSÝ, I.: Mladý Vajanský. Bratislava : Tatran, 1987.

MATUŠKA, A.: Vajanský prozaik. Bratislava : Zenit, 1946.

Autorka hesla

Dana Hučková