PO MNE INÍ

ŽÁRY, Štefan (1918 – 2007)

básnická zbierka, 1957

Kniha je popretím schematickej poézie „päťdesiatych rokov“, vrátane tvorby autora.

Zbierka chronologicky stojí na prahu tretieho obdobia básnickej činnosti Štefana Žáryho. Prvým je etapa nadrealistickej poézie, druhým fáza simplifikovaného veršovania v duchu dobových hesiel o „demokratizácii“ básnickej tvorby. Ideovým pozadím zbierky Po mne iní je odsúdenie kultu osobnosti a stalinizmu (1956), deformujúceho život spoločnosti i kultúry. Liberalizácia politického systému podnietila zrod diel s oveľa väčšou mierou autenticity. Autori sa síce nevzdali socialistického ideálu, ale prestali hovoriť v mene „doby“, vychádzali z vlastných zážitkov a vyjadrovali vlastné pocity.

V období schematizmu sa poézia rozpadla na spoločensky angažovanú a intímnu, ktoré sa kládli proti sebe. Pozastavil sa nad tým aj Žáry, ktorý pripomenul, že v dejinách poézie sa „občianskosť a intimita neškrtili“. V zbierke Po mne iní celistvý básnický subjekt v sebe spája občiansky aj osobný postoj. Žáry sa tu postavil zoči-voči epoche a položil si viacero základných otázok, týkajúcich sa existencie aj posledných vecí človeka. Trápilo ho napríklad, či zostane čosi z jeho poézie vtedy, keď už jeho nebude a pod. Toto ohliadanie sa za horizont času básnika mobilizuje k aktivite, k tvorbe, pretože si uvedomuje, že zmyslom nášho života je tvorivosť, ktorá premáha čas a smrť. Kým žijeme, musíme bojovať s nespravodlivosťou a zlobou, viesť zápas o ľudskejší svet. Žáry dôveruje človeku, je optimistom (optimizmus vyjadruje už názov zbierky) a hoci si uvedomuje, že na človeka číhajú rozličné nebezpečenstvá, ktoré sú nielen mimo neho, ale i v ňom, verí v lepšiu budúcnosť. Nie je to viera deklarovaná, voluntárne vyjadrená; tým, že sa autor díva na skutočnosť sub specie osobného nebytia, možnej, ba istej smrti, ničoty, dostáva jeho vízia reálny rozmer. Všeobecné ideologizovanie sa tu zmenilo na osobnú reflexiu, na úvahu, bytostne sa dotýkajúcu individuálneho, ale tým aj všeľudského osudu.

Štefan Žáry je umelcom svojej doby; nič z toho, čím je obklopený, mu nie je cudzie; zo všetkého dokáže utkať verš, vložiť do básne, od tých najdrobnejších vecí až po kozmické. Je to zrejme relikt z čias, keď písal nadrealistické verše. Devízou nadrealizmu bolo, že poézia je vlastná všetkým veciam a javom. Všetko má hodnotu a je hodnotou aj pre človeka. Ľudský rozmer a mravný postoj sú rozhodujúce. Žáry buduje svoju životnú filozofiu na tom, že uznáva integritu každého človeka, a nedelí ľudí na priateľov a nepriateľov – v záujme toho, aby sa z nás všetkých stali skutočne hodnotní ľudia.

Mimoriadne aktívny vzťah Štefana Žáryho k svetu, nazeranie do každej jeho škáročky, sa týka aj umenia. Ani tu neostáva na vydobytých pozíciách, objavuje nové témy a prostriedky, aby adekvátne vyjadril to, čo oslovilo jeho tvorivú osobnosť. Neprestáva sa ako básnik meniť a experimentovať, nechce sa dať sputnať stereotypom tých istých prostriedkov, hľadá nové slová a v starých nové, skryté významy. Hlavnými znakmi jeho tvorivosti sú aktivita, vitalita a modernita.

Vydania

Po mne iní. Bratislava, 1957; 1981 (In: Kotvy a krídla); 1983.

Literatúra

BŽOCH, J.: Kontakty. Bratislava, 1970, s. 295-297.

KOVÁČ, B.: Poézia nového pátosu. In: Kultúrny život, roč. 13, 1958, č. 46, s. 4.

PLINTOVIČ, I.: Básnická tvorba Štefana Žáryho. Bratislava, 1967.

ŠMATLÁK, S.: Proteus zápasí s Anteom. (K šesťdesiatinám zaslúžilého umelca Štefana Žáryho.) In: Slovenské pohľady, roč. 94, 1978, č. 12, s. 18-26.

Autor hesla

Vladimír Petrík