PLEBEJSKÁ KOŠEĽA

MIHÁLIK, Vojtech (1926 – 2001)

básnická zbierka, 1950

Jedna z vrcholných básnických zbierok slovenskej povojnovej poézie, druhá kniha V. Mihálika. Jej verše vznikali v povojnových rokoch, ktoré boli poznačené bolesťou zo skončenej vojny a nádejou oslobodeného sveta, ale aj obavami z ľudskej nedostatočnosti zabrániť ďalšej možnej tragédii. Rok vydania zbierky bol začiatkom novej politickej totality, preto bola kniha prijatá s neporozumením, ba dokonca s odmietnutím. Jej veľká ľudská a spoločenská angažovanosť sa pokladala za nesprávnu angažovanosť. Napriek tomu, že ide o jedinečné dielo slovenskej poézie vôbec, až dodnes nebola náležite prečítaná a interpretovaná.

Plebejská košeľa sa skladá zo štyroch častí: Palec na pulze, Kalné víno, Kronika a Poľský pamätník. Po zbierke Anjeli, v ktorej bol Mihálik ešte veľmi závislý od lektúry, nachádza v Plebejskej košeli svoj vlastný hlas potomka proletárov, slovenských plebejcov. Jeho tvrdý, buričský a revoltujúci pátos vyrastá zo živelnej životnej skúsenosti proletára. Preto má táto poézia ako výraz plebejského osudu neraz až anarchistickú podobu, čo jej dodáva zvláštnu fascinujúcu silu. Vyslovenie bolestného plebejského údelu sa spája s pocitom hrdosti naň, pocit bolesti sa spája s pocitom krásy a ľudskej dôstojnosti človeka znášajúceho tento údel. „Nik nežil život mocnejší a sladší / v tme proletárskych osudov / pred ránom“ (Kronika).

Z pozície tohto pozitívneho pocitu sa v Mihálikových veršoch vyjadruje túžba po životnej rovnováhe, po kráse prirodzeného sveta, ale zoči-voči svetovej vojnovej tragédii, ktorá sa práve skončila, kladú sa v nich aj vážne otázky o ľudskej zodpovednosti. „Však Segnerovo kolo, / skučiace do hmly, potom / čia ruka zastaví?“ I v Poľskom pamätníku prevažujú básne vyslovujúce bolestný a labilný mier na pozadí konfrontácií v básnickej skratke.

Verše Plebejskej košele sú akousi prehliadkou výdobytkov modernej slovenskej poézie, intertextuálnym rozhovorom s poéziou L. Novomeského, V. Beniaka, E. B. Lukáča a J. Kostru. Kritik pripomína veľkú sugesciu básnickou tvorbou F. Jammesa a J. Rictusa. Tematická a tvárna rozmanitosť tejto poézie je veľká, v rozpätí od piesne až po básnickú epiku (Feudálny klavichord, Kronika, Večer). Básnik, ktorý zvádzal kritický spor s poéziou nadrealizmu, odpovedal básnicky vlastnou víziou človeka a sveta. Ba upozornil aj na svoju schopnosť využiť postupy poetistického básnenia, ktoré zapojil do veľkej tematickej poézie. Poézia avantgardných básnických smerov založená prevažne na významovej hre rôznych zmyslových asociácií mu bola cudzia a použil ju len na obohatenie svojej sociálnej poézie hviezdoslavovsko-kraskovského typu. Poézia je pre neho od začiatku antroposociálnou hodnotou, priamym predĺžením ľudského a sociálneho vzťahu k svetu.

Plebejská košeľa má osobitú básnickú reč, v ktorej sa spája živelná obraznosť s významovou až pojmovou jednoznačnosťou. Dôsledne používa slovo v jeho priamom význame, ale citovo a myšlienkovo ho neobyčajne zaťažuje. Hyperbola je základným výrazovým prostriedkom Mihálikovej poézie. Takouto monumentálnou hyperbolou je Kronika, v ktorej prehovoril akoby neštylizovaný (len akoby, pretože ide o výraznú básnickú štylizáciu) hlas plebejca – ženy. Je v ňom prítomná láska i nenávisť, tvrdé i láskavé slovo, ale najmä hrdosť a nezlomné presvedčenie o vlastnej nezničiteľnosti, láska k životu navzdory všetkému i všetkým a citlivé vnímanie krásy tohto sveta.

Pozoruhodné je v Plebejskej košeli úsilie o čistý a pevný tvar. Uplatňuje sa pritom metóda formálnej a významovej skratky. Báseň sa vyhýba akémukoľvek zahmlievaniu zmyslu. Nad všetkým vládne vôľa a rozum, ktoré dávajú myšlienke a citu pevný tvar, pričom sa však zachováva dramatické napätie medzi subjektívnym zážitkom a nadosobným poslaním básne.

Vydania

Plebejská košeľa. Martin, 1950; Bratislava, 1980; 1986 (In: Básne. Zv. 1).

Literatúra

HALIENA, J.: Vojtech Mihálik. Personálna bibliografia. In: Čitateľ, roč. 10, 1961, č. 6, s. 268–272.

HAMADA, M.: V hľadaní významu a tvaru. Bratislava, 1966, s. 39-54.

PLUTKO, P.: Cesta k básnickému tvaru. Bratislava, 1979.

ŠKAMLA, J.: Premeny poézie Vojtecha Mihálika. Bratislava, 1969.

ŠMATLÁK, S.: Dvaja z generácie. In: Pozvanie do básne. Bratislava, 1971, s. 209-242.

TOMČÍK, M.: Poézia na križovatkách času. Bratislava, 1983, s. 130-145.

Autor hesla

Milan Hamada