OTVORENÉ OKNÁ

NOVOMESKÝ, Ladislav (1904 – 1976)

básnická zbierka, 1935

Svoju tretiu básnickú zbierku písal Novomeský zväčša v Prahe, kde od jari 1929 redigoval českú a slovenskú komunistickú tlač. Básne zaradené do nej vznikali v rokoch 1932 – 1935. Táto zrelá poézia si získala čitateľov i kritikov a dosiahla aj oficiálne uznanie – štátnu cenu. Možno pri nej hovoriť o čiastkovej syntéze dovtedajších ľudských a básnických skúseností, no autor navyše ešte výrazne prehĺbil svoje prenikavé videnie zložitej ľudskej existencie.

V zbierke sa Novomeský predstavil ako vnímavý i hĺbavý lyrik, virtuózne ovládajúci novosymbolistické slovo aj básnické formy. Viaceré básne tejto zbierky patria k tomu najreprezentatívnejšiemu v Novomeského tvorbe vôbec: Obyčajné verše, Noc na stráni, Slávny slovenský cmiter, Starosť (o chlapcov z našej ulice), Hoci epilóg a i. Čoraz zreteľnejšie sa ukazovalo, ako básnik trpí problémami nielen svojho národa, ale celého ľudstva, ktoré sa nezadržateľne ponáhľalo do novej skazy. Vyjadril to v účinných skratkách viacerých básní, ale najmä vo veľkej cyklickej skladbe Stretnutia, tvoriacej posledný oddiel zbierky, v ktorej úspešne využíva epické prvky. Šesťdielna lyricko-epická báseň predstavuje svojskú národnú tragickú epopeju o desiatkach tisícov obetí prvej svetovej vojny a predchádzajúceho i následného vysťahovalectva do cudzích krajín. Básnik v nej stelesnil „poznanie súvislosti medzi osudom jedného malého sveta uprostred šíreho a veľkého sveta a osudom ľudskej túžby za krásou, ktorá je tiež bezhraničná“ (S. Šmatlák). Krásu a bolesť ešte nástojčivejšie než dovtedy stelesnil ako neoddeliteľné zložky ľudského údelu a upozornil na morálnu silu trpiaceho človeka. Hlavné myšlienky opäť iba naznačuje a ani teraz nepredstiera, že by poézia mohla zmeniť beh sveta. Bol však presvedčený, že vo vtedajších časoch básnik so svojou poéziou môže povznášať ľudí nad drásavé zmätky sveta, môže im pomôcť, aby videli „čisto to čisté a krásne“, čo ľudstvu patrí a čo sa mu musí nejakým spôsobom vrátiť – v presvedčení, že labyrint bolestí ústi do krásy ako porozumenia svetu („Blúdime ďalej labyrintom bolestí / pre všetky krásy sveta zakliate“ – Stretnutia). V zbierke znova využíva baladické postupy, pričom smeruje k metaforickej skratke (Smrť na stanici) a zhutnenosti („Až čítaš knihy básnikove, / na skratku mysli v mnohom slove / pre všetky bôle na zemi“ – Stretnutia).

V dobovom hodnotení sa objavil len ojedinelý kritický názor, že Novomeský v tejto knižke „nesplnil nádeje, že krivka (jeho) vývoja pôjde hore“, lebo nemá „nové obrazy“, ba ani „sociálny lyrizmus“. Ostatní zdôraznili vyspelú sociálnu (humanistickú) lyriku bez falošných tónov, ktorá sa neponáhľa „spasiť“ pomotaný a nespravodlivý svet, nezakrýva si však oči pred hrôzami minulosti či prítomnosti, hľadá zrnká pravdy, múdrosti, krásy. M. Chorváth ho dokonca vyhlásil za najslovenskejšieho a súčasne za svetového básnika, lebo vie spojiť „roviny s vrchmi, výbušnosť s melancholickosťou, iracionalizmus s realizmom“.

Novomeský v zbierke Otvorené okná presiahol dojmovosť poetizmu pomocou práce s kategóriami utrpenia a poznania. Čitateľovi ponúkol katarziu cez dialektiku procesu poznávania, ktorý ho doviedol až k rozbitiu metafory, aby si mohol v „priamej konfrontácii objektivizovaných obrazov“ (S. Šmatlák) skontrolovať realitu. Tým v istom zmysle prekonal aj svojich nasledovníkov – nadrealistov.

Vydania

Otvorené okná. Praha – Bratislava, 1935; Bratislava, 1964; 1971 (In: Básnické dielo 1); 1984 (In: Dielo 1); 2000.

Literatúra

BAGIN, A.: Literatúra v premenách času. Bratislava, 1978, s. 51–80.

BREZINA, J.: Básnické dielo Laca Novomeského. Bratislava, 1982, s. 121-162.

BRTÁŇ, R.: Otvorené okná. In: Slovenské smery, roč. 3, 1935 – 1936, č. 4, s. 145-146.

FELIX, J.: Otvorené okná. In: Slovenské pohľady, roč. 52, 1936, č. 3, s. 184-187.

KOCHOL, V.: Poézia vecí… In: Keď nevystačia slová. Bratislava, 1964, s. 79-138.

MATUŠKA, A.: Za a proti. Bratislava, 1975, s. 117-120.

PIŠÚT, M.: Hodnoty a čas. Bratislava, 1978, s. 107-110.

REISEL, V.: Poézia Laca Novomeského. Bratislava, 1946, s. 54-67.

RYBÁK, J.: Poesie Laca Novomeského. In: Tvorba, roč. 11, 31. 1. 1936, č. 5, s. 71.

ŠMATLÁK, S.: Básnik Laco Novomeský. Bratislava, 1967, s. 173–229.

V tenkej koži básnika. Bratislava, 2004.

ZAMBOR, J.: Poézia ako ústretové slovo (Laco Novomeský). In: Interpretácia a poetika. Bratislava, 2005, s. 66-71.

Autor hesla

Štefan Drug