OSUDIA

VÁŠOVÁ, Alta (1939)

zbierka poviedok, 1995

Kniha obsahuje štyri voľné cykly próz: Popínavky, Osudia, More, S Boženou. V každom z nich prebiehajú viacvrstvové analýzy ľudských vzťahov cez mikrosondy do vnútra človeka, jeho životného prostredia, do menej viditeľných podôb problémovej každodennosti. Primárna zacielenosť na vnútro človeka a jeho najbližšie okolie sa realizuje vo viacerých tematologických líniách: v rodinno-partnerskej, prírodno-biologickej, ekologicko-civilizačnej, autobiografickej, historicko-biografickej a hodnotovo-kreatívnej. Ich spoločnými znakmi sú: atmosféra ustavičného zraňovania, vnútorného i vonkajšieho ohrozenia, atmosféra ľudskej osamelosti, trýzne a zároveň nenápadne zdôrazňovaná túžba po harmónii, ľudskej spoluúčasti, porozumení, citlivosti, vnímavosti, nehe. Prózy tohto súboru nie sú príliš zaľudnené postavami. Vstupujú však razantne do čitateľovej pamäti pre svoje vnútorne trýznivé a nepokojné životné osudy či výnimočnosť situácií, v ktorých sa nachádzajú (napr. postavy Serváca a Anny, predavača žrebov, postava umelca, vedca, matky a i.). Jednotlivé postavy či postavičky sa medzi sebou alebo s ja-rozprávačkou (rozprávačom) dorozumievajú zväčša len očami, „dotykmi duší“, nenápadnými signálmi či dokonca prostredníctvom „morzeovky“ písacieho stroja, anonymného magnetofónového záznamu, pretože slová i rozhovory zlyhávajú a prestávajú byť zárukou ľudskej komunikácie a porozumenia (Ruky na poliatom stole, Inzertná kancelária, O hľadaní svetla). Na viacerých miestach knihy preto možno nájsť metaforu krehkých imaginárnych mostov medzi ľuďmi (Papierový ďalekohľad, S manzardou, Sestričky, Most) alebo „volania po tom druhom“, či túžbu po inom hodnotovom systéme (Nejde, Tenisky, Do obchodu, More, Opatera, Účasť).

Do centra diania vysúva autorka najmä ženské a okrajové postavy alebo problémovosť ľudskej kreativity cez postavu mnohorakých typov umelca. Predovšetkým tu pracuje s modalitou vnútornej trýzne, ktorú stupňuje v tých motivických okruhoch, kde sa otvára priepasť medzi dvoma blízkymi partnermi, medzi človekom a prírodou, umelcom a svetom, medzi ženou-matkou a dospievajúcim dieťaťom. Zrod – rast – križovatka dospievania a dospelosti, tvorba hodnôt, staroba a zánik sú u Alty Vášovej zdrojom pre formovanie osobitej spisovateľskej optiky a hľadaním nových riešení v sujetovo-kompozičnej rovine i v rovine autorského sebapoznávania (poviedka V pracovni s metaforou vypitvaného kuraťa na bežiacom páse, prózy O hľadaní svetla, Za…, S Boženou). Demiurgom vnútorného pohybu viacerých próz je ja-rozprávačka (najmä pri tzv. rodinných poviedkach s tematickou líniou matka – syn, matka – dcéra). Vnútorný nepokoj a strach o dospievajúce dieťa, náhla „strata“ syna či dcéry v súvislosti s ich túžbou po vlastnom sebaobjavení a sebapotvrdení vo svete dospelých prinášajú so sebou aj stratu koherentnosti ženy ako matky. V hlbinných sémantických rovinách textu je aj ona – podobne ako jej dieťa – zneistená, stojí na križovatke so svojím zraniteľným materinským „ja“. Tzv. koncepcia starostlivosti zlyháva, stavia matku do nečakaných konfliktných situácií a núti ju hľadať novú formu spolupatričnosti v podobe náročného „tichého spoluhráčstva“ matky a dieťaťa (Tenisky, Ruky na poliatom stole, Popínavky, Papierový ďalekohľad).

Vzájomné prieniky dospievania, dospelosti a neúprosnej staroby sa v knihe Alty Vášovej realizujú rozlične. Raz je to dokumentárny záznam situácie, inokedy prelínanie spomienky ja-rozprávačky na vlastné detstvo a dospievanie s fabulovaním drobných epizód „žitej reality“ alebo poviedky-záznamy vystriedajú evokačné autobiografické prózy, eseje, „básne v próze“ či umelecké ekologické reportáže.

Celý rad inšpirujúco-inovačných impulzov pre súčasnú slovenskú prózu prináša Vášovej najrozsiahlejšia próza S Boženou. Stretávajú sa v nej dva ľudské osudy, osud českej spisovateľky Boženy Němcovej a osud personálnej rozprávačky (s výraznými autobiografickými črtami autorky). Život Boženy Němcovej v polohe tvorby scenára k televíznemu filmu Ako listy jedného stromu (1980, réžia V. Kavčiak) sa stal pre autorku subtílnym objektom poznávania aj v tejto próze. Fiktívny dialóg ja-rozprávačky s Boženou odkrýva neľahké životné peripetie oboch žien. Je to esteticky účinná umelecká koláž s jemnou konfrontáciou viacerých pásiem a autentických citátov z korešpondencie B. Němcovej, ktorými autorka naznačuje – aj napriek deliacim desaťročiam – spoločné „prebolievanie“ zažitého, zápas s chudobou, policajné šikanovania, prekonávania spisovateľských tvorivých kríz či konfliktov so životnými partnermi. Vášovej sa na malej textovej ploche podarilo „znovustvoriť“ svet Boženy Němcovej, jeho menej viditeľnú podobu, a zároveň identifikovať aj svoj vlastný (maximálnym využitím tzv. asociačného princípu). Spôsob, akým sú jednotlivé okruhy problémových tém v knihe Osudia podané, t. j. fragmentárnosť fabuly, útržkovitosť sujetu, otvorenosť vnútorného konfliktu, poetická náznakovosť, znakovosť slov, presnosť výrazu, modelovosť istých situácií či alúzie na literárne príbuzenstvá s Laučíkom, Johanidesom, Hrúzom, Štrpkom, a to buď priamym, alebo nepriamym citovaním ich veršov, vetných spojení či parafrázovaním výrokov, nadväzuje na tvorivé šesťdesiate roky v slovenskej próze. Zároveň vydáva svedectvo o životnom pocite dnešného človeka, ktorý sa nachádza v stave permanentného ohrozenia a zániku (metafora chobotnicového zvieraťa v poviedke Za…). Na pozadí päťdesiatych rokov odkrýva svojským spôsobom aj mechanizmy mocenských systémov (napr. cez „kolektívny pud“ a „spiace“ vedomie jednotlivca v poviedke Nejde).

Knižný súbor Osudia nepredstavuje ani zjednodušené, ani falošné, ani optimistické vízie sveta a človeka. Tvorba Alty Vášovej už od svojich počiatkov prináša málo frekventované civilizačné, ekologické a nástojčivé sci-fi témy, ktorými táto autorka mapuje (neraz prvolezecky) „vnútorného človeka“, jeho problémové životné situácie, z atypicky nasvieteného zorného uhla. Ľudská etika a morálka, návrat k nevychýlenému hodnotovému systému, partnerská senzibilita, porozumenie a vnímanie, „čítanie v duši človeka“, tandemové spojenie ľudského jedinca a prírody, v ktorom sa nepracuje na úkor toho druhého – to sú ťažiskové témy prozaického diela Alty Vášovej pre dospelých, tvorby pre deti a mládež či filmovej a rozhlasovej scenáristiky.

Vydania

Osudia. Bratislava, 1995.

Literatúra

BOKNÍKOVÁ, A.: Cykly, rytmy, množnosť. Štyri pohľady na Altu Vášovú. In: Dotyky, roč. 7, 1995, č. 3, s. 38-39.

HAUGOVÁ, M.: Mila Haugová číta Altu Vášovú. In: Romboid, roč. 31, 1996, č. 3, s. 49-51.

JENČÍKOVÁ, E.: Písanie ako spôsob existencie. In: Aspekt, roč. 3, 1995, č. 1, s. 108-110.

KRŠÁKOVÁ, D.: Výber z možností. Štyri pohľady na Altu Vášovú. In: Dotyky, roč. 7, 1995, č. 3, s. 38-39.

KUHNOVÁ, D.: Dejiny jedného vedomia. Štyri pohľady na Altu Vášovú. In: Dotyky, roč. 7, 1995, č. 3, s. 38-39.

MOJÍK, I.: Moderné a sympatické. Nové prózy Alty Vášovej. In: Večerník, roč. 40, 27. 2. 1995, s. 5.

VANEKOVÁ, O.: „Zabudnúť na čas.“ Štyri pohľady na Altu Vášovú. In: Dotyky, roč. 7, 1995, č. 3, s. 38-39.

Autorka hesla

Eva Jenčíková