ORAVA

KALINČIAK, Ján (1822 – 1871)

román, 1870

Posledná próza Jána Kalinčiaka, označená autorom ako „povesť“, vychádzala na pokračovanie v časopise Orol. Uvádzalo ju latinské motto, ktorého autorom bol rímsky historik Cornelius Nepos: „Nam jam tum illis temporibus fortius boni libertate loquebantur quam pugnabant. Cor. Nep. Thrasybulus“ (v preklade: Lebo i veru už v tých časoch bohatí o slobode radšej hovorili, než za ňu bojovali). Pri časopiseckom publikovaní bol za poslednou časťou umiestnený „otvorený list Jankovi Matúškovi v Kubíne“, nazvaný Epilóg namiesto prológu k Orave, v ktorom Kalinčiak popisoval okolnosti vzniku prózy a zároveň tiež formuloval svoje teoretické názory o historickej próze. Z nich je zjavné, že Kalinčiak hľadal spôsob, ako vymaniť prózu zo závislosti od poézie, čo bol dobový problém slovenskej literatúry (O. Čepan). Pojem povesť je pre neho synonymom románu: „Poznamenávam len to, že je za našich čias povesť, alebo keď by si to chcel druhým menom nazvať ‚román‘, jediný druh poézie, ktorý má najväčšiu budúcnosť spolu i preto, že sa doňho najviac zmestí a že sa v ňom spisovateľ voľno pohybovať môže bez toho, žeby sa na slabiky, rytmus a rýmy viazať musel.“

Kalinčiak prevzal námet Janka Matúšku a aj jeho rozpracovaný text, ten však zásadne upravil tak v oblasti historického faktografického materiálu, ako aj jazykových prostriedkov.

K historickému materiálu pritom Kalinčiak pristupoval s presvedčením, že obe jeho zložky – faktografická aj jazyková – sa majú funkčne podriadiť epickej fabule a slúžiť na dokreslenie dobového koloritu, vecnej vierohodnosti a dejovej presvedčivosti.

Román Orava vykresľuje osudy oravského zemianstva v 17. storočí, v období stavovských povstaní uhorských magnátov proti kráľovi. Dej sa odohráva v časoch protihabsburských stavovských povstaní a nepokojov na Slovensku (konkrétne počas Rákocziho povstania) a sústreďuje sa na príbeh lásky Eleny Kubíni a Štefana Revického. Na osudoch viacerých príslušníkov rodu Kubíniovcov, Revických a Laučekovcov, ktorí sú zobrazení ako neopakovateľné zemianske typy (J. Števček), autor naznačuje, ako oravskí zemania – príslušníci nižšej šľachty, balansovali v bojoch medzi cisárskou mocou a rákocziovským odbojom. Na postavách niekoľkých vojakov, hlavne generála Sporcka a plukovníka Júliusa Michnu, Kalinčiak zobrazuje konflikt medzi služobnými povinnosťami a osobnými sympatiami k vzdorujúcej nižšej šľachte. Záver románu zodpovedá žánrovému označeniu za romantickú povesť, je plný mŕtvol a „potokov krvi“, čo Kalinčiak komentuje záverečným lyrickým povzdychom „Orava, Orava, celá si boľavá!“

Motiváciou konania postáv už nie je romantická vášeň, ale skôr ich spoločenský status. Zdá sa, že v centre čitateľskej pozornosti stojí príbeh lásky Eleny Kubíni a Štefana Revického, no v skutočnosti tu nie je žiaden ústredný dej nesúci hlavný konflikt, umelecký dôraz sa kladie viac na realistický detail, než na celok, čo možno považovať za špecifický prejav pohybu vo vnútri slovenskej romantickej generácie. Okrem individuálnych postáv má román aj svojho kolektívneho protagonistu – je ním slovenské zemianstvo, ktoré vystupuje ako aktívny činiteľ deja. Významným prostriedkom charakterizácie je reč postáv (zmes latinčiny a slovenčiny).

Román Orava je romantickým románom so širokým tematickým a významovým záberom, v ktorom sa aj široké realistické výjavy stávajú súčasťou romantickej fabuly.

Vydania

Orol, roč. 1, 1870, č. 3-6, 8, 9, 11.

Orava. Svätý duch. Bratislava : SVKL, 1957.

Reštavrácia a iné. Bratislava : Kalligram, 2009.

Literatúra

ČEPAN, O.: Poézia a próza. In: Literárnoteoretické state. Bratislava : Veda, 2003, s. 101-121.

HVIŠČ, J.: Slovenská historická próza. Bratislava : LITA, 1988, s. 21-22.

MRÁZ, A.: Postavenie Jána Kalinčiaka vo vývine slovenskej literatúry. In: Púť lásky. Bratislava : SVKL, 1963, s. 7-26.

MRUŠKOVIČ, M.: Kalinčiakova Orava a Matúškova Krvavá svadba na zámku Oravskom. In: Literárny archív 17. Martin : Matica slovenská, 1974, s. 209-225.

NOGE, J.: Literárne dielo Jána Kalinčiaka. In: Slovenská romantická próza. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1969, s. 364-455.

PIŠÚT, M.: Ján Kalinčiak a jeho literárne dielo. In: Knieža liptovské. Bratislava : SVKL, 1960, s. 301-315.

ŠALINGOVÁ-IVANOVÁ, M.: Príspevok k štýlu štúrovskej prózy. Štýl prózy Jána Kalinčiaka. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1964.

ŠTEVČEK, J.: Dejová štruktúra Oravy. In: Dejiny slovenského románu. Bratislava : Tatran, 1989, s. 57-64.

Autor hesla

Ľubica Somolayová (Schmarcová)