NIOBA MATKA NAŠA

HOROV, Pavol (1914 – 1975)

básnická zbierka, 1942

Po časopiseckých literárnych začiatkoch (Elán, Svojeť, Slovenské smery, Lúč, Slovenské pohľady) a prekvapujúco zrelom debute (Zradné vody spodné, 1940) pokračoval Horov v básnických reflexiách o temných dejinách ľudstva, o vláde desu, strachu a úzkosti indivídua v čase vojnového ohrozenia a fašizmu.

Zbierka je členená na dve skladby a jeden cyklus básní: Nioba matka naša, Nápisy na hroby a Trhlinou krvi. V prvej skladbe (vyšla pôvodne časopisecky s názvom Pod modrou ťarchou oblohy v časopise Tvorba roku 1941) dominuje antická postava matky Nioby, ktorá stratila všetky svoje deti. Už v Horovovom debute vystupovala matka ako najvyššia hodnota v básnikovom rozvrátenom svete (obraz matky ako uchovávateľky rodu). Teraz je v popredí jej mýtický emblém stelesňujúci ľudskú bolesť, utrpenie a opustenosť (obraz Nioby matky ako trpiteľky). Motivické línie matky („Sprievody žien s čelenkami bolesti / Matky vlčice osirelé“; „Tisíce žien jedna jediná žena / Nioba matka naša / Socha bolesti a opustená“) sa spájajú s pochmúrno-baladickým apelatívnym výrazom a s viacvýznamovými konotáciami slov „plamene“, „popol“, „spáleniská“, „smrť“, „zánik“. Horovova apokalypsa má však aj iné korene – jeho otec tragicky zahynul počas prvej svetovej vojny na Piave. K otcovej smrti a k následnému zosilnenému citovému vzťahu k matke sa viažu základné etické konštanty autorovej filozofie.

Druhá časť zbierky pozostávajúca zo sedemnástich sonetov má oproti prvej skladbe o niečo menej drásavý tón. Prevažujú rapsodicko-litanické verše s funkčným využitím biblických symbolov, alúzií a paralel („Kto mečom bojuje ten mečom padne Pane / Ó aká mrazivá je tvoja prísna reč“). Lyrický subjekt tu vystupuje v dvoch základných polohách – v úlohe svedka katastrofických situácií a súčasne žalobcu vojnového inferna, v ktorom je ľudské indivíduum totálne osamotené a bezmocné. Napriek tisíckam „nápisov na hroboch“ svedok i žalobca sa opierajú o novú duchovnú vieru a hľadajú cestu, východisko z vnútornej rozvrátenosti indivíduí, zapríčinenej hraničnou situáciou vo vojne národov („Z údolia Jozafát k jasajúcemu mestu / Potokmi vlastnej krvi“). Finálna časť zbierky – Trhlinou krvi – je voľný cyklus deviatich básní, prinášajúci nadrealistický obraz „zakliateho ľudského sna“ v podobe implicitnej projekcie ľudských túžob. Spolu s detskými „kaskádami smiechu“ a „korunovaním lásky“ predznamenávajú budúcnosť, ústami Horova „vek ktorý príde“ (Deti) i predstavu „slnečnej domoviny“ (Postskriptum). Spodný tón smútku celej zbierky sa viaže na fakt pominuteľnosti človeka, proti ktorému kladie Horov starokresťanskú koncepciu o nekonečnom prúde bytia „navzdory všetkému“ („Ty nezahynieš ty budeš cez tmy svietiť / Jak večná lampa z očí matiek detí“). V Niobe vyjadril aj svoj subjektívny životný pocit, znepokojenie z krutej vojnovej reality a krviprelievania. Bezprostredné osobné ohrozenie dáva jeho lyrickým reflexiám silný zážitkovo-emocionálny náboj.

Zbierka Nioba matka naša je významovo bohatou básnickou výpoveďou o dramatických protirečeniach života v čase druhej svetovej vojny, ktorej zodpovedá i zložitá, viacžánrová organizácia knižky, jej skladobnosť a zvláštna melodickosť (moderné pásmo s príznačným apollinairovským lyrickým subjektom v druhej osobe, používanie náročnej formy sonetu, voľné cyklické básne, básne-elégie, básne-žalmy a pod.). Svojimi prvými zbierkami sa Horov zapísal do slovenskej lyriky ako typ baladicko-elegického autora so zmyslom pre hĺbky a poznanie tragických vecí života.

Vydania

Nioba matka naša. Liptovský Mikuláš, 1942; Bratislava, 1950 (In: Básne); 1960 (In: Poézia); 1964 (In: Nioba); 1972 (In: Kruté prebudenie 1); 1982 (In: Ozvi sa báseň); 1982 (In: Žriedla na úvrati); 1983 (In: Leť moja pieseň).

Literatúra

BACIGÁLOVÁ, H.: Výstavba priestoru v Horovovej poézii. In: O diele Pavla Horova. Bratislava, 1980, s. 59-72.

BAGIN, A.: Vitalita slovesnej tvorby. Bratislava, 1982, s. 208-218.

BŽOCH, J.: Básnické dielo Pavla Horova. Bratislava, 1964.

KASÁČ, Z.: Pavol Horov a nadrealizmus. In: O diele Pavla Horova. Bratislava, 1980, s. 36-42.

Pavol Horov 1914 – 1975. (Zborník.) Martin, 1986.

ROSENBAUM, K.: Dielo Pavla Horova. (Doslov.) In: HOROV, P.: Básne. Bratislava, 1950, s. 229-234.

ROSENBAUM, K.: Začiatky básnickej tvorby Pavla Horova. In: Nové obzory, roč. 16, 1974, s. 221-231.

ŠMATLÁK, S.: Dve storočia slovenskej lyriky. Bratislava, 1979, s. 435-447.

ŠTEVČEK, J.: Celkový pohľad na tvorbu Pavla Horova. In: O diele Pavla Horova. Bratislava, 1980, s. 9-12.

ŠTRAUS, F.: Bibliografia diela Pavla Horova. In: O diele Pavla Horova. Bratislava, 1980, s. 104-131.

TOMČÍK, M.: Básnické retrospektívy. Bratislava, 1974, s. 234-257.

WINCZER, P.: Pavol Horov a poľská poézia. In: O diele Pavla Horova. Bratislava, 1980, s. 88-100.

ZAMBOR, J.: Čas a báseň. In: O diele Pavla Horova. Bratislava, 1980, s. 52-58.

Autorka hesla

Eva Jenčíková