MÚZA OBLIEHA TRÓJU

ŽÁRY, Štefan (1918 – 2007)

básnická zbierka, 1965

Svoju šestnástu básnickú zbierku venoval Žáry pamiatke Michala Považana (1913 – 1952) a ostatným členom umeleckej generácie nadrealistov.

Ako všestranný literát sa Žáry rozhodol originálnym spôsobom priblížiť čitateľom dve etapy nadrealistického „dobývania“ Bratislavy (najmä však prvú) v období po skončení druhej svetovej vojny, keď si v zložitých podmienkach museli získavať primerané postavenie a podmienky pre uplatnenie svojich predstáv, tvorivých zásad a cieľov, tak umeleckých, ako aj ľudských. Nemienil pritom heroizovať zámery svojej skupiny. Rozhodne mu nešlo o to, aby dodatočne vyzdvihoval historický význam počinov hnutia pre rozvoj umenia v hlavnom meste a na Slovensku vôbec, hoci neboli zanedbateľné. Chcel iba pripomenúť – a to originálnou poetickou formou – neopakovateľnú atmosféru a aktivitu svojej skupiny, ktorá, povedané s istým zveličením, dobýjala Bratislavu – podobne ako starí Gréci Tróju. V tomto zmysle je názov zbierky symbolický.

Nadrealistická poézia je v knihe predstavená ako „poézia nového videnia“, ako výraz „vlastného poetického sveta“ mladých autorov. Básnická reč zbierky pritom „celkom viditeľne dokazuje, že nejde o nejaký návrat k poetike nadrealizmu, ale o prostú, evokačnou silou pamäti opodstatnenú reminiscenciu na časy ľudskej a umeleckej mladosti (…) Táto skúsenostná vrstva priťahuje reminiscencie kedysi zúčastnených nepochybne najmä preto, že po filtračnej práci času a historického vývinu zostáva na jej dne ako trvalá hodnota nie fenomén číro poetologický, ale jav predovšetkým ľudský: spomienka na družné priateľstvo“ (S. Šmatlák).

Básnik Ivan Mojík v zasvätenej recenzii zbierky pripomenul, že verše tejto originálnej knihy neboli len výplodom autorovej fantázie, ale boli podporované aj mnohými jeho cestami takmer po celej Európe a tiež iných krajinách. Hlavné zážitky však mal autor z prebúdzajúcej sa kultúry v povojnovej Bratislave, ktorú spoznával okrem iného aj z vtedajšej bratislavskej periférie, kde v jednej zo záhrad, dnes už nejestvujúcich, sídlilo surrealistické vydavateľstvo Scarabeus (v ktorom Žáry spolupracoval spolu s Michalom Považanom a Karolom Terebessym).

Zbierka básní Múza oblieha Tróju kompozične pripomína literárne pásmo rozčlenené na desať častí. Každá časť pozostáva z dvoch básní: prvá má spomienkový charakter i obsah, druhá hovorí o autorových pocitoch, názoroch a postojoch z obdobia po desiatich rokoch. Básne sa odlišujú predovšetkým aktuálnosťou, menším rozsahom a tiež formou – typom písma, farbou a tlačou. Text poslednej desiatej časti tvorí už len jedna báseň, ktorá je vlastne veľkolepou rozlúčkou so všetkým drsným i pekným, čo nenávratne odišlo s mladosťou.

Okrem grafickej odlišnosti textov básní je v knižke prítomný ešte jeden významný prvok. Sú to ilustrácie (koláže) Alberta Marenčina, ktoré úzko korešpondujú s atmosférou celej knihy.

Vydania

Múza oblieha Tróju. Bratislava, 1965; 1967.

Literatúra

LAJČIAK, M.: Óda na priateľstvo. In: Pravda, roč. 46, 21. 8. 1965, s. 2.

MOJÍK, I.: Múza oblieha Tróju. In: Práca, roč. 20, 18. 6. 1965, s. 4.

PLINTOVIČ, I.: Básnická tvorba Štefana Žáryho. Bratislava, 1967.

ŠMATLÁK, S.: Proteus zápasí s Anteom. (K šesťdesiatinám zaslúžilého umelca Štefana Žáryho.) In: Slovenské pohľady, roč. 94, 1978, č. 12, s. 18-26.

ŠTEVČEK, P.: Privolávanie slobody. In: Mladá tvorba, roč. 10, 1965, č. 6-7, s. 10-11.

Autor hesla

Štefan Drug