MLADÝ SVADOBNÍK

DILONG, Rudolf (1905 – 1986)

básnická zbierka, 1936

V poradí šiesta Dilongova básnická zbierka je vyvrcholením jeho úsilia v období rokov 1932 – 1945, keď ešte tvoril na Slovensku. Zbierka zaujala literárnu verejnosť predovšetkým básnickým výrazom, snahou o využitie modernej básnickej normy a obraznosti poetistickej a surrealistickej proveniencie.

Názvy jednotlivých cyklov zbierky (Básnikovi, Hviezdam, Márii kajúcej, Národu, Bohu, Kláštorské zátišie, Kňazovi) predznamenávajú prítomnosť tradičných tém nepresahujúcich rámec typický pre tvorbu básnikov katolíckej moderny. Dilongovi však nešlo v zbierke primárne o tému. Osobitosť zbierky vyplýva z napätia medzi „tradičnosťou“ tém a „modernosťou“ výrazu, pričom využitie novej básnickej metódy vytvára priestor na vyjadrenie iných aspektov skutočnosti a má teda aj výraznú významotvornú hodnotu. Poskytuje možnosť rozkrývania nových vnútorných súvislostí. V Dilongovej poézii ale nejde o rozkrývanie v zmysle problematizovania javov a vzťahov, skôr o zmyslovo-radostné odhaľovanie nových prejavov skutočnosti.

Básnický subjekt je v zbierke prítomný v dvoch kľúčových polohách – je to na jednej strane radostné, opojné gesto, ktorým sa zmocňuje skutočnosti a v ktorom pritakáva všetkému „novému“, „modernému“: „v tej istej minúte je tisíc divov dookola / je rýchly život opojením / a krása ktorá zapaľuje vesmír / v tej istej minúte.“ Na druhej strane ho charakterizuje vnútorná rozpoltenosť, prameniaca z konfrontácie prírodno-vitálneho, zmyslového podnetu a duchovného princípu. Odtiaľto plynú pocity nostalgie, ranenosti a nenaplnenosti. Sú prítomné už v predchádzajúcich Dilongových básnických zbierkach, ale v Mladom svadobníkovi je táto oscilácia medzi opojným a tragickým najzreteľnejšia v cykloch Márii kajúcej a Kláštorské zátišie. Napätie medzi prírodným a duchovným princípom však nikdy neprerastie do konfliktu, ani jeden z nich sa neuprednostňuje a v zmysle františkánskej pokory všetko ústi napokon k zmiereniu (Kláštorské zátišie) či dokonca k vzájomnému prestúpeniu, keď prírodné, zmyslové sa stáva prostriedkom na vyjadrenie duchovného. To vysvetľuje, prečo básnické vyznanie Márii kajúcej je naplnené zmyslovosťou až erotikou.

Dilongovu poéziu v zbierke charakterizuje zámerné využívanie exotických, fantazijných motívov, vysoký stupeň spontánnosti, paralelné radenie motívov, syntaktická orientovanosť verša, asylabickosť – teda znaky typické pre nadrealistickú poéziu. Zbierka bola v čase svojho vzniku prijímaná viacerými kritikmi ako surrealistické dielo, čo v dobovom kontexte vyplynulo zrejme z redukcie surrealizmu len na básnickú metódu „nového cítenia a videnia“.

Vydania

Mladý svadobník. Praha – Bratislava, 1936.

Literatúra

BÁTOROVÁ, M.: Moderná katolícka spirituálna tvorba. In: Verbum, roč. 4, 1993, č. 2, s. 71-77.

FELIX, J.: R. Dilong: Mladý svadobník. In: Slovenské pohľady, roč. 53, 1937, č. 1, s. 56-57.

KUPEC, I.: Marginálie k legende Dilong. In: Kultúrny život, roč. 24, 1990, č. 32, s. 10.

PIŠÚT, M.: Nová Poézia Rudolfa Dilonga. In: Elán, roč. 7, 1936/37, č. 4, s. 6.

POVAŽAN, M.: K básnickému profilu R. Dilonga. In: Vo dne a v noci. Bratislava, 1941, s. 6.

REISEL, V.: R. Dilong: Mladý svadobník. In: Slovenské smery, roč. 4, 1936/37, č. 6, s. 228-230.

SEDLÁK, J.: R. Dilong: Mladý svadobník. In: Prameň, roč. 2, 1937, č. 1, s. 15-16.

Autorka hesla

Petra Bombíková-Maudgil