ĽÚTOSŤ

MIHALKOVIČ, Jozef (1935)

básnická zbierka, 1962

Debut J. Mihalkoviča tvoria básne z konca päťdesiatych a začiatku šesťdesiatych rokov, dobovo rámcované generačným nástupom mladej poézie. Životné pozadie, vždy biograficky prítomné v poézii J. Mihalkoviča, dá sa v Ľútosti vymedziť kruhom rodiny a blízkych, ďalej technickou profesiou čerstvo absolvovaného chemického inžiniera v stupavskej cementárni a sústredenou tvorivou prácou na textoch, ako aj na vlastnom autorskom geste. Prvotina vyšla v situácii, keď poetiku v znamení spontánnej osobnej skúsenosti a modernej obraznosti predstavovali už dve zbierky M. Válka, debuty Ľ. Feldeka a J. Stachu; preto na pozadí „požiadaviek generačne ponímanej poetiky“ bolo zaujímavé „intuitívne, neskôr veľmi uvedomelé Mihalkovičovo smerovanie k jemne a zložito organizovanej básnickej voľnosti“ (Š. Strážay). Za debut Ľútosť dostal J. Mihalkovič Cenu Ivana Krasku.

Zbierka sa člení na dve časti: Beh nezrelým ovocím a Cement. Jednu tematickú líniu tvoria elementárne každodenné situácie rodiny (Rodina), spomienky na mŕtvu sestru, spolužiakov a vôbec detstvo (Marianna, Priložím, Premietanie). Naliehavá zmyslovosť letnej, ľudsky domestikovanej prírody vidieckych záhrad a zdržanlivá zmyslovosť rodiacich sa partnerských vzťahov predstavujú ďalšiu tematickú líniu s „pachom poľných prác, ovocia a včiel“ a s „tichým obradom vyzliekania“ (Prázdniny s jabloňou, Prázdniny s tebou, sčasti Cement). Synonymom ľudskej zrelosti je v zbierke mužská práca a mužné nasadenie, transponované vďaka „obrazotvornosti ľudských svalov“ do skoro až mýtického „vyhmatávania podstaty“ (Cement, O cemente). Z poetiky osobnej, spontánnej skúsenosti sa vymykajú dva najrozsiahlejšie texty zbierky – báseň Týždeň, tematicky venovaná ruskej októbrovej revolúcii, a báseň Povstať, venovaná zasa Slovenskému národnému povstaniu. V poézii konca päťdesiatych a začiatku šesťdesiatych rokov takéto texty mali byť prejavom občiansko-politického postoja autora a demonštráciou, že mladá poézia so svojou modernou obraznosťou zvládne aj kanonizované veľké témy; u J. Mihalkoviča k tomu pristupuje autentický rešpekt voči ľudskému nasadeniu aj v jeho anonymných podobách a záujem o ruskú literatúru, ako aj potreba vyskúšať si väčší básnický text, oscilujúci medzi prozaizovanými faktami a náhlym symbolizačným vzopätím.

Zbierka je priesečníkom viacerých možností mladého autora. Na tradične impresívny základ lyrického textu J. Mihalkovič kladie metodicky vytvárané výrazné metafory zmyslovej skúsenosti a prírodných javov; toto tematicko-obrazové dianie, kde všetky javy zrovnoprávňuje metafora, rytmicky a rýmovo stupňujú ešte pravidelné štvorveršia (Prázdniny s jabloňou). Paralelne s metaforizovanými prepismi rimbaudovsky básnivej adolescencie exponuje J. Mihalkovič v zbierke vecne podávaný kontext rodiny, domácnosti a práce: domácnosť a rodina je enklávou ticha, pokoja, zadŕhavej mužskej zdržanlivosti, kým zasa v práci vypätej mužskej námahe priamo v ústrety oživene vychádza samotná hmota svojou vnútornou explozívnosťou (O cemente). Vo viacerých charakteristických básňach poézia J. Mihalkoviča tiahne k príbehovej fragmentárnosti a významovej eliptickosti (Priložím, Marianna); fragmentárnosť a eliptickosť je tu výrazom toho, že ťaživé momenty života a skúsenosti sa vzpierajú priamemu pomenovaniu. Významovú hutnosť dosahuje J. Mihalkovič gnómami „(…) smútok časom zachodí / kovovým leskom“ alebo intenzívnymi metaforami, keď báseň venovanú mŕtvej sestre pointuje „Teraz ti odhrniem vlasy / v smere trávy“. Poézia J. Mihalkoviča v zbierke osciluje medzi estetizujúco sebestačnými prepismi skutočnosti, ku ktorým provokovala generačná poetika v znamení metafory, a fragmentárnosťou alebo eliptickosťou, cez ktoré do textu diskrétne vstupuje život so svojimi stajenými existenciálnymi situáciami.

Do autorského výberu Albá (1972) J. Mihalkovič z Ľútosti zahrnul iba päť básní, v súbornom vydaní svojho básnického diela Plodnosť (1985) sa však po drobných úpravách vrátil k zbierke v jej celku. Debut Lútosť je pre autora i pre čitateľov neopakovateľný práve svojou produktívnou nevyrovnanosťou – na jednej strane metodické vytváranie intenzívnych metafor, ktoré sú výrazom slobodnej obrazotvornosti, a na druhej strane šifry ľudského údelu, ktorý možno len prijať.

Vydania

Ľútosť. Bratislava, 1962; 1985 (In: Plodnosť).

Literatúra

FELIX, J.: Domov i svet. Bratislava, 1986, s. 303-308.

GÁFRIK, M.: Od metafor k myšlienkam. In: Slovenské pohľady, roč. 79, 1963, č. 3, s. 112–113.

HAMADA, M.: V hľadaní významu a tvaru. Bratislava, 1966, s. 132-135.

MATEJOV, F.: Básnický text ako konštituovanie sveta (Jozef Mihalkovič: Marianna). In: Slovenská literatúra, roč. 36, 1989, č. 1, s. 10-26.

MATEJOV, F.: Lektúry. Bratislava, 2005.

MIKULA, V.: Hľadanie systému obraznosti. Bratislava, 1987, s. 84-108.

STRÁŽAY, Š.: Dýchaním, pochybovaním. (Doslov.) In: MIHALKOVIČ, J.: Plodnosť. Bratislava, 1985, s. 167-170.

TURČÁNY, V.: Nástup mladej básnickej generácie na konci päťdesiatych a na začiatku šesťdesiatych rokov. In: Slovenská literatúra, roč. 22, 1975, č. 6, s. 489-515.

Autor hesla

Fedor Matejov