LIKAVSKÝ VÄZEŇ
CHALUPKA, Samo (1812 – 1883)
lyrická báseň, 1846
Báseň bola uverejnená pod názvom Jánošíkova náumka v časopise Orol tatránsky v roku 1846 a považuje sa za prvú Chalupkovu báseň o Jánošíkovi. Vznikla v období poslednej etapy formovania sa národného programu štúrovcov a vrcholiaceho revolučného napätia v Európe.
Väzeň na Likavskom zámku premýšľa o svojom predchádzajúcom živote a príčinách svojho uväznenia. Súčasne uvažuje o stave krajiny, slobode a neslobode ľudu, vlastnej mysle, opätovnom sformovaní skupiny junákov, s ktorými bude bojovať za slobodu.
Príbeh likavského väzňa pochádza z povestí, ktoré si ľudia rozprávali v okolí zrúcanín hradu Likava. Identifikácia väzňa ako Jánošíka je spojená práve s povesťami o pokladoch, ktoré tu mal Jánošík zanechať. V obsahu básne je odkazom na zbojníka junácka družina, zbojníctvo, sedenie okolo vatry, odsúdenie.
Celá báseň, ohliadnuc od prvých dvoch veršov, ktoré možno chápať ako expozíciu, je monológom väzňa-junáka, sledom otázok a odpovedí. V popredí úvah sú motívy slobody/neslobody, boja, nádeje/beznádeje. Tak ako sa strieda modálnosť viet (oznamovacie v opozícii s opytovacími a zvolacími), tak sa striedajú aj pozitívne a negatívne pocity postavy. Naopak v súlade s vyslovenými myšlienkami je príroda a prírodné dianie („zelené háje uvädli / kraje v ťažký žiaľ upadli“; „rozvi sa háj … zelený / nebudem ja dlho … väznený“).
Viaceré strofy využívajú variáciu prvého verša v spojení s apostrofou alebo epizeuxou, čo sa dá považovať za znak folklórnej tradície. Stotožnenie sa postavy s celým národom je vyjadrené prvou osobou zámen (nás, nám, naše nádeje, môj kraj, rodina moja…). Piesňový charakter zvýrazňuje použitie citoslovca hoj na začiatku verša, izosylabizmus (6-slabičný verš), naopak, odklonom od piesňovosti je veršový presah nielen do ďalšieho verša, ale aj do ďalšej strofy.
Vydania
Likavský väzeň. In: Orol tatránsky, 1846.
Básnické dielo. Martin : Matica slovenská, 1952; Bratislava : Tatran, 1973.
Dielo. Bratislava : Tatran, 1979.
Literatúra
BRTÁŇ, R.: Básnik Samo Chalupka. In: CHALUPKA, S.: Básnické dielo. Bratislava : Tatran, 1973, s. 359-375.
BRTÁŇ, R.: Poznámky editora k Spevom. In: CHALUPKA, S.: Básnické dielo. Bratislava : Tatran, 1973.
KOCHOL, V.: Poézia Štúrovcov. Bratislava, Vydavateľstvo SAV, 1955.
KOCHOL, V.: Vyvrcholenie obrodeneckej literatúry. (Štúrovský romantizmus.) In: Dejiny slovenskej literatúry II. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1960.
KRČMÉRY, Š.: Stopäťdesiat rokov slovenskej literatúry. Martin : Matica slovenská, 1943.
PIŠÚT, M.: Dielo Sama Chalupku a jeho miesto v poézii národného obrodenia. In: CHALUPKA, S.: Mor ho! Bratislava : Tatran, 1974, s. 103-112.
ŠMATLÁK, S.: Poznámky k vývinu slovenskej epickej poézie. III. Epický princíp u Sama Chalupku. In: Slovenská literatúra, roč. 5, 1958, č. 1, s. 23-35.
Autorka hesla
Adelaida Mezeiová