KAMARÁT JAŠEK

CHROBÁK, Dobroslav (1907 – 1951)

zbierka noviel a poviedok, 1937

Väčšina textov tohto autorovho knižného debutu bola časopisecky uverejnená už v rokoch 1933 – 1936 v Slovenských pohľadoch. Kniha vyvolala veľký literárny škandál, keď kritik Jozef Felix obvinil Chrobáka z úmyselného plagizovania cudzích vzorov. Svoje ostro formulované tvrdenia dokumentoval podrobným porovnaním textu titulnej novely s textom románu francúzskeho prozaika Jeana Giona Un de Baumugnes a takisto textu novely Návrat Ondreja Baláža s novelou nemeckého spisovateľa Leonharda Franka Karl und Anna. O niektorých ďalších textoch zbierky vyslovil iba nedokumentovaný predpoklad, že sú napísané ako ohlasy na tvorbu nórskeho spisovateľa Knuta Hamsuna a ďalších autorov. V odpovedi sa Chrobákovi nepodarilo presvedčivo vyvrátiť Felixove obvinenia.

Zbierka Chrobákových ôsmich noviel a poviedok je z tematického hľadiska antológiou dobového literárneho vkusu: sú v nej dozvuky expresionistického záujmu o problém straty identity a s tým súvisiacej zameniteľnosti životných rolí aj osudov (Návrat Ondreja Baláža), pokusy o novú interpretáciu realistického dedinského žánrového obrázku patetizáciou a mýtizáciou jeho už kanonizovaných motivických náležitostí (Ostatný raz), konfrontácia hodnotových svetov mesta a dediny, resp. civilizačných a prírodných hodnôt (Kamarát Jašek) a napokon idealizujúce a monumentalizujúce obrazy čistého prírodného sveta i exotizujúce a zároveň démonizujúce obrazy spustnutosti mestského života. Rôznorodé (expresionistické, vitalistické, novoromantické) východiská svojej tvorby i jej rozličné konkrétne literárne inšpirácie zastrešil Chrobák kultivovaným literárnym jazykom a motivickými presahmi medzi jednotlivými prózami. Opakovaný výskyt tých istých alebo veľmi podobných postáv, prostredí a dejových motívov vytvára efekt virtuálnej existencie špecificky chrobákovského literárneho sveta. Z tohto obrazu sa vymykajú poviedky z mestského prostredia Učenlivá Marta a starostlivá Mária, Duo Charlie a Silueta, ktoré na dobovom sociálnom pozadí analyzujú rôzne príčiny a podoby osamelosti ľudí i tragické pokusy o jej prekonanie. Tieto poviedky nemajú umeleckú úroveň próz z vidieckeho prostredia.

Osobitný vývinový význam majú dva texty. Novela Poviestka je svojho druhu prvou definíciou významových ťažísk slovenského naturizmu. Rozpráva príbeh sedemnásťročného chlapca Ondreja, ktorý vyrastá v úplnej izolácii od sveta ľudí len so svojím starým otcom. Ako nemanželské dieťa má byť odňatý tzv. hriešnemu svetu a v prírodnom prostredí je vychovávaný k tzv. čistote a k službe Bohu. Nad výchovou i nad vonkajšou prírodou však napokon víťazí príroda vnútorná, prírodný (biologický) zákon v človeku: Ondrej nachádza lásku aj bez toho, že by vedel čokoľvek o ľuďoch a o tom, čo ich spája. Chrobákovská téma triumfu hĺbkových štruktúr v človeku (biologické determinanty a archetypálne modely správania sa) vytvorila jedno z vplyvných východísk pre formovanie slovenského literárneho naturizmu. V novele Chlapská reč je v zárodočnej podobe prítomný motivický inventár i expozícia dejového konfliktu Chrobákovho krátkeho románu Drak sa vracia: Ondrej Madluš-Drak sa vráti z väzenia, ale jeho milá je už manželkou iného. Drak, takisto ako v podobnej situácii vojnový navrátilec Ondrej Baláž z rovnomennej novely, rezignovane odchádza z prostredia, v ktorom stratil to hlavné – sympatiu, priateľstvo alebo lásku blízkych ľudí.

Chrobákovu novelistickú a poviedkovú tvorbu v zbierke Kamarát Jašek charakterizuje často experimentujúce úsilie nájsť čo najvhodnejší zorný uhol pre vyrozprávanie príbehu, ktorý je spravidla konštruovaný ako osudová zrážka protikladných „svetov“: sveta prírody a civilizácie, sveta dobra a sveta zla, sveta čistoty a sveta špiny a pod. V typických prípadoch je dominujúcou stranou konfliktu robustný, „osudom“ všelijako poznačený, ale mravne celistvý mužský hrdina. Pretože sujety majú často rozprávkový pôdorys (napr. rozprávkový sujet „únos a oslobodenie princeznej“ tvorí dejový podklad titulnej novely), hrdinovi pomáha jeho osud uniesť z rozprávkového inventára prevzatá postava pomocníka („starý Sojčiak“ v Kamarátovi Jaškovi, „neznámy“ v Poviestke).

Chrobákov knižný debut vzbudil spočiatku vysoké očakávania literárnej kritiky, ktorá usúdila, že autor sa prejavil „ako veľký epický talent, ktorý ovláda dokonale svoj epický druh“ a „je z tých, čo budú ukazovať cesty slovenskej próze“ (M. Chorváth). Podľa A. Mráza Chrobák „objavuje nové skutočnosti a približuje ich čitateľovi novým slovom a novou literárnou technikou“. Analýza Jozefa Felixa a jeho prísny postoj („dielo Chrobákovo nie je umelecký a literárny fakt, ale len artefakt, vykunštovaný figliarsky zo svetovej literatúry, dielo nepôvodné a odvodené, zlepené z mnohých a mnohých rekvizít svetových spisovateľov“) nezasiahli teda len Chrobáka, ale aj viaceré autority súdobej slovenskej literárnej kritiky.

Odhalený problematický pôvod viacerých textov zbierky Kamarát Jašek nezabránil tomu, aby sa táto knižka stala jedným z iniciačných a inšpiratívnych diel slovenskej literatúry konca tridsiatych a prvej polovice štyridsiatych rokov. Chrobákove poviedky a novely vytvorili plochu, na ktorej si slovenské literárne a kultúrne pomery adaptovali a transformovali podnety zo svetovej literatúry (predovšetkým zo švajčiarskeho a francúzskeho regionalizmu, z poľskej regionálnej prózy Podhalia a zo severských literatúr). Niektoré námety i postavy, ktoré prevzal Chrobák od Giona, Ramuza, Franka, Tetmayera a Hamsuna, rozvinul ďalej napr. F. Švantner. Literárna historiografia pokladá dnes aj túto problematickú prvú Chrobákovu knihu za významnú a integrálnu súčasť vývinového prúdu slovenskej prózy, ktorý je známy ako „próza naturizmu“.

Vydania

Kamarát Jašek. Praha-Bratislava, 1937; Bratislava, 1964; 1975; 2000.

Literatúra

BAUER, L.: Interpretácia Chrobákovej novely Kamarát Jašek. In: Slovenská literatúra, roč. 20, 1973, č. 3, s. 254-266.

BOB, J.: Moderný tradicionalista Dobroslav Chrobák. Bratislava, 1964.

ČEPAN, O.: Kontúry naturizmu. Bratislava, 1977.

FELIX, J.: Závislosť Chrobákových literárnych prác od cudzích vzorov. In: Slovenské pohľady, roč. 54, 1938, č. 2, s. 67-88.

CHORVÁTH, M.: Cestami literatúry 1. Bratislava, 1960, s. 136-139.

CHROBÁK, D.: Odpoveď Jožovi Felixovi… In: Politika, roč. 8, 1938, č. 6, s. 63-71.

MATUŠKA, A.: K dielu Dobroslava Chrobáka. In: Slovenské pohľady, roč. 73, 1957, č. 2, s. 149-153.

N. L. (POVAŽAN, M.): Realizmus v nerealistickom prostredí. In: Slovenská politika, roč. 18, 1937, č. 72, s. 3.

R-r. (MRÁZ, A.): Dobroslav Chrobák: Kamarát Jašek. In: Slovenské pohľady, roč. 53, 1937, č. 3, s. 189-190.

ŠTEVČEK, J.: Lyrická tvár slovenskej prózy. Bratislava, 1969.

ŠTEVČEK, J. (ed.): Poézia Chrobákovej prózy. Bratislava, 1977.

Autor hesla

Milan Šútovec