JUŽNÁ POŠTA

BALLEK, Ladislav (1941 – 2014)

zbierka noviel, 1974

V poradí štvrtá publikovaná prozaická práca autora je prológom k tzv. palánskemu cyklu, ktorý predstavujú dve „knihy o Palánku“, veľké románové kompozície Pomocník (1977) a Agáty (1981).

Južná pošta obsahuje okrem rovnomennej novely prózy Hranice, Kraj za vinicami, Berlínsky valčík, Vodné hodiny, Dlhé leto a Vonné hodiny. Zbierku charakterizuje premyslená kompozícia a štylistická vybrúsenosť. Spoločná a jednotiaca postava šiestich noviel je autobiograficky koncipovaná postava – malý chlapec Ján Jurkovič, pre ktorého chaos povojnových rokov navždy ostane idylickým časom detstva. Prózy opisujú jeho spoznávanie života a sveta, jeho detské dobrodružstvá, stretnutia s excentrickými čudákmi. Pozadím je harmonické prostredie rodiny colníka, do ktorej vážny a hĺbavý Ján spolu so svojím bratom Pavlom patrí.

Zbierka sa zvykne označovať ako kniha o detstve so základnou tézou o dôležitosti času detstva pre formovanie hodnotovej orientácie človeka. Autor v nej tematizuje v slovenskej literatúre nový región (rovinatý kraj južného Slovenska, mesto Šahy ako literárny Palánk), pričom epické rozprávanie o osobných dejinách v kontexte dejín spoločenských komponuje za výraznej pomoci zmyslového vnímania. Pre obraz dejín v Južnej pošte je charakteristická optika zdola, je to ich intimizácia cez individuálne príbehy ľudí a cez subjektivizačné hľadisko postavy, ktorá svet vníma a poznáva zdola aj reálne (dieťa). Čas, priestor a etické krédo sú základnými prvkami Ballekovej autorskej stratégie. V ideovej rovine dominuje moment generačnej súvislosti a moment hľadania, ktorý sa prelína s motívmi cesty a úteku.

Funkciu podstatného problémového toposu má v Južnej pošte hranica. Na jej primárne priestorové určenie nadväzuje a v istom zmysle jej obraz ešte prehlbuje široká tematizácia vedľajšieho komplexu časových rázdelí, v zhode s poznaním, že „problémové jadro palánskeho cyklu“ predstavuje „rozklenutie životného a dejinného času“ (P. Zajac).

Dôležitosť časovej dimenzie súvisí s tým, že Ballek chápe ľudské bytie a životný svet svojich literárnych postáv ako výraz kontinuálnosti a nepretržitosti. Koncepcia človeka je zároveň koncepciou historického vedomia. Základnými oporami autora sú pamäť a tradícia. Nositeľom dejinnej perspektívy je generácia detí, lebo len cez jej prítomnosť dokáže človek pochopiť, že „koniec sveta už bol“ (Kraj za vinicami). Aj preto vojna s celou svojou tragikou nemôže predstavovať koniec histórie, ale je len ďalším medzníkom, ktorým sa opäť môže začať nový vek.

Ak kritika konštatovala obraz patriarchálneho modelu rodiny, vyplýva to aj z toho, že prvoradá pozornosť sa v Južnej pošte venuje otcovi. Ballek zobrazuje akoby mužský svet mužskými očami, ale zároveň s vedomím, že matka je nenahraditeľná. Filozofia otcovskej výchovy sa dedí od predchádzajúcich pokolení a je výrazom medzigeneračného nadväzovania. Model odovzdávania skúseností z generácie na generáciu sa u Jána Jurkoviča problematizuje smrťou vlastných starých rodičov. Deficitne pociťovaná neprítomnosť starého otca poštára sa potom podvedome prekonáva kontaktmi s inými, „náhradnými“ starými mužmi, ktorí tiež majú niečo do činenia s poštami. Kočiš poštového dostavníka Žiga (Južná pošta) a tajomný obyvateľ zničenej pošty, azda bývalý poštový úradník gróf Karol Michal Mandarín (Vodné hodiny) učeníka Jána „školia“ a tak mu, každý svojím spôsobom, odovzdávajú časť svojej osobnej skúsenosti.

Prioritami v mravnom profile sú dôstojnosť (prvok signifikantný aj pre ďalšie Ballekove práce, V. Petrík), česť, pokoj, vyrovnanosť, ale aj zhovievavosť, pokora a cit. Východiskom takejto hodnotovej orientácie je presvedčenie, že človek musí svoj život prijímať vždy a stále uvážlivo a s rozmyslom, a to aj v konfrontácii s pýchou, ľudským zneuctením, pocitmi slabosti a porážky. Témou Ballekovej knihy tak nie je len detstvo, ale život vôbec.

Novely z centra zbierky (Južná pošta, Berlínsky valčík, Vodné hodiny, menej už Dlhé leto) sa v podstate odohrávajú v rovnakom čase a priestore, ale tým, že autor v nich na rovnaké veci uplatňuje inú optiku a veciam a ľuďom dáva iné poradie dôležitosti, novely môžu existovať aj samostatne. Na podklade časovej simultaneity a priestorovej totožnosti (M. Šútovec) jednotlivé príbehy zároveň vytvárajú viacvrstevnatý komplex reality literárneho sveta.

Zbierka noviel Južná pošta je prvou z tzv. palánskeho cyklu. Aj preto mnohé z toho, čo tu Ballek uplatnil, vyskúšal či len načrtol, našlo svoj viac či menej dopracovaný a prepracovaný výraz aj v románoch Pomocník a Agáty. Týka sa to tak postáv (nenápadným spojivom všetkých troch kníh je rodina Jurkovičovcov), ako aj autorovej koncepcie života, času a priestoru a ním preferovaných literárnych postupov. Neustále presúvanie na línii periféria – stred a žánrová rôznorodosť sa uplatnili naplno až v románoch. Južná pošta však ostáva východiskom.

Vydania

Južná pošta. Bratislava 1974; 1979.

Literatúra

PETRÍK, V.: Senzuálne a racionálne elementy Ballekovej prózy. In: Proces a tvorba. Bratislava, 1990, s. 205-215.

PLUTKO, P.: Na pol ceste. In: Romboid, roč. 10, 1975, č. 5, s. 46-47.

SULÍK, I.: Ladislav Ballek: Južná pošta. In: Slovenské pohľady, roč. 91, 1975, č. 7, s. 124-127.

ŠÚTOVEC, M.: Agáty. In: Rekapitulácia nekapitulácie. Bratislava, 1990, s. 241-252.

ZAJAC, P.: Literárne dielo ako vnútorne mnohotvárny komplexný celok. In: Tvorivosť literatúry. Bratislava, 1990, s. 140-163.

Autorka hesla

Dana Kršáková (Hučková)