JEDINÝ SLANÝ DOMOV

FELDEK, Ľubomír (1936)

básnická zbierka, 1961

Po debutoch M. Válka (1959) a M. Kováča (1960) ide o ďalší významný debut poézie šesťdesiatych rokov.

Lyrický subjekt Feldekových básní vedie voľný monológ bez ohľadu na poslucháča, akoby sám pre seba, prechádza z jednej skutočnosti na inú, z jednej myšlienky do druhej alebo do predstavy vytvorenej citlivou a objavnou fantáziou. Preto má jeho báseň, najmä ústredná básnická skladba Severné leto, podobu voľného prúdu predstáv. Ide o zdanlivú nedotvorenosť a improvizovanosť básne. Stvárňuje ju na spôsob hudobnej kompozície (autor nazval Severné leto „symfóniou“). Predstavy sa navzájom prelínajú, znova vracajú a pritom sa vždy ináč a vždy novým spôsobom významovo rozčleňujú a zároveň zjednocujú.

Báseň používa voľný verš s ostrými presahmi, ktoré využíva na zvýraznenie viacvýznamovosti slov a motívov. Zriedka zväzuje verše rýmom, častejšia je asonancia a eufonická organizácia verša. Pohyb básne je napriek zdanlivo neorganizovanému prúdu predstáv cieľavedomý. Báseň je plná dravého, vášnivého imaginatívneho videnia. Asociatívny prúd sa pohybuje medzi dvoma pólmi: priamymi úvahami človeka a silnými pocitmi prírodného sveta. Feldek vytvára novoromantický ideál muža a ženy, ktorý vzniká splynutím prírodného živlu, odvážneho a krásneho, s cieľavedomosťou človeka pracujúceho pre ľudské spoločenstvo (Caracciola). V tejto súvislosti je dôležitý symbol jastraba a srny, ktorý Feldek použil obdobne ako americký básnik Robinson Jeffers.

Ústredná skladba Severné leto má napriek zdanlivej neorganizovanosti výraznú kompozíciu. Skladá sa z niekoľkých tematických celkov, v ktorých prevláda určitá pocitová a myšlienková atmosféra. V prvej je to pocit osamelosti, smútku, beznádeje, bludného kruhu. Na podobe kruhu sa rozvíja kontext básne („hniezdo na kolese“, „obrúčka na zopätých rukách“, „prsteň, ktorý ti vracia prvá žena“, „lesklá trúbka“) veľmi dôsledne. Ani výber asociácií nie je náhodný, ale vytvára ťaživú atmosféru osamelosti človeka v bludnom kruhu. V druhej časti prevládajú jasnejšie tóny (analógie s hudbou). Bludný kruh sa otvára, ako je „otvorený let vtáka“. V tretej časti či vete sa opäť vracia vnútorný zápas. Ťažisko sa prenáša na mravný spor. Nezaprie sa tu ani autor kúzelníckeho leporela, vytvárajúci zázrak pretvorenej či iba citlivejšími zmyslami videnej skutočnosti: „a dvere ako kolmá rieka na prahu / izby tam za jablkom pretekajú a svietia Ó / kedy nôž sa do jablka ponorí / a rozkrojí ho na dve polovice tak / aby práve vtedy nad riekou pod oknami / mesiac vychádzal a nad mesiacom závod / bručal ako včela nad jablkom sklonená / a sladká.“ Tretia veta „symfónie“ sa dotýka prvej: v závere poslednej časti sa text rozvíja na základe predstavy kruhu, ale tentoraz to už nie je bludný kruh, ale mnoho kruhov, ktoré sa navzájom spájajú ako očistný dážď (prúd vody, ktorý očisťuje, a prúd ľudí, ktorý spája). Taká je parabola životného pohybu i pohybu básne.

Zbierkou Jediný slaný domov začala mladá slovenská poézia šesťdesiatych rokov využívať možnosti poézie, lyriky ako jazykového druhu (synonymiu i homonymiu jazyka, ktorá je v básnickej reči bohatšia). Feldekova deštrukcia tradičnej poézie bola vývinovo potrebná a navodzovala nový vzťah umenia ku skutočnosti, prekonávajúci neosobnosť, statickosť a postulatívnosť v prospech subjektívnosti (obdoba ich-formy v próze). Báseň sa stala autobiografiou jedinečného človeka, čomu zodpovedá aj použitie moderných básnických prostriedkov.

Vydania

Jediný slaný domov. Bratislava, 1961; 1974 (In: Severné leto); 1984; 1991 (In: Usmiaty otec).

Literatúra

BOB, J.: Slovo istoty. In: Smena, roč. 16, 18. 11. 1961, s. 6.

HAMADA, M.: Mužné slovo Ľubomíra Feldeka. In: Mladá tvorba, roč. 6, 1961, č. 12, s. 22-24.

NADUBINSKÝ, M.: Ide o aktivitu poézie. In: Kultúrny život, roč. 16, 1961, č. 49, s. 4.

BÍLIK, R.: Ľubomír Feldek. Bratislava, 2000.

Autor hesla

Milan Hamada