HRDOŠ

MATÚŠKA, Janko (1821 – 1875)

historická povesť, 1844

Historická povesť vyšla v druhom ročníku almanachu Nitra v roku 1844, pôvodný český rukopisný text publikoval Jaroslav Vlček v edícii Janka Matúšku Sobrané spisy v roku 1921.

Veršovaná povesť nadväzuje na baladickú tvorbu autora (Púchovská skala, Kozia skala), ktorú publikoval v almanachu Nitra. Ako prvý štúrovský baladik využíva aj ďalší epický žáner ľudovej slovesnosti, ktorý v prozaickej forme uplatnili neskôr i iní jeho generační druhovia.

Na posvätnom pohanskom mieste sa stretnú mladí milenci. Ona je pohanka, on je kresťan. Zdá sa, že ich láska neprekoná náboženské rozdiely, ale nakoniec jej podľahnú. Dievčina je dcérou vladyku Hrdoša. Otec neznesie potupu a zradu náboženstva ani svoju a po súde nad milencami sám potrestá dcéru – dá ju pochovať zaživa na hradbách. Mládenec je popravený a jeho telo hodené divým zverom. Mŕtva dcéra však Hrdoša straší v snoch. Po určitom čase vnútornú trýzeň nevydrží a z miesta zamurovania skočí do hlbín pod hradom. Ostáva po ňom len povesť.

V povesti sa do konfliktu dostáva náboženstvo – pohanské a kresťanské – a láska. Viera je príčinou sporu, nezhôd a smrti hlavných postáv. Druhým výrazným motívom je vernosť vlastnému presvedčeniu, ktoré víťazí nad rodičovskou láskou. Je to však do určitej miery falošná hrdosť (ako naznačuje názov povesti) a vladyka na ňu dopláca jednak stratou dcéry, jednak (neskôr) vlastným životom. Vieru však možno chápať aj ako cit lásky („Čo je k bohom viera? / Zbožný cit lásky z prameňa čistého, / táto pokore, tá sa v túžbe merá“) a spojiť ich v jedno. Pravá láska (milenecká) však vieru udusí a mladí ľudia jej podľahnú. Keďže je autor ovplyvnený aj baladickou „minulosťou“, postavy prekročia morálny status – nie tým, že chcú spolu utiecť, ale tým, že svojou zakázanou láskou poškvrnia posvätné miesto. Nie je isté, či trest nasleduje preto, že mládenec je Nemec, teda v dobových súvislostiach 19. storočia nepriateľ slovenského národa. Je otvorenou otázkou, či sa tento národnostný moment nachádzal aj v pôvodnej povesti.

Pôvodná česká verzia obsahuje expresívnejšie vyjadrenia v oblasti lexiky aj syntaxe (hledá útočiště – ozýva sa sokol so sovou; rajská blaženost – život nový; štěstí změní – túžby zmenia; dál nemůže – zdráha sa; bohům se rouhat – posmievať sa…). V slovenskom preklade sú tiež vynechané niektoré opisy, opakovania, ktoré majú na jednej strane gradačnú funkciu v súlade s ľudovou poetikou, na strane druhej znižujú dynamiku textu. V úvode aj v záverečnom verši je posunutý význam posolstva (8. verš: příštím potomkům čas jí zanechává – v búri čas verný nám ju prechováva; posledné dva verše: I zajdou časy – století pomine, / než tvá památka, Hrdoši, nezhyne; I zájdu časy, stoletie pominie, / lež tvoja, Hrdoš, pamiatka nezhynie).

Kompozične sa povesť delí na štyri časti: Vstup, Láska, Súd a Koniec. Vstup tvorí expozíciu k celej povesti, predstavuje nám prostredie deja: skalné okolie rieky Oravy južným smerom („poludná strana“) – a existenciu povesti. Láska je časťou konfliktu – začína sa opisom prostredia posvätného hája, ale podstatnú časť tvorí dialóg postáv, v ktorom si vyjasňujú svoje postoje. Nie je to pravý dialóg, skôr monologické prehovory, keďže ide o tri dlhšie repliky a jednu (záverečnú) kratšiu. Časť Súd je opäť uvedená opisom prostredia a vymenovaním zúčastnených postáv. Jej základom je priama reč, z ktorej sa dozvieme nielen o previnení, ale aj mená a postavenie previnilcov, vynesený rozsudok a jeho vykonanie. Táto časť obsahuje najviac zmien, odklonení od rukopisu. Záverečná časť je rámcovaním. Dopovie osud Hrdoša a potvrdí existenciu povesti.

V oboch textoch sa líši aj podnázov: v českom rukopise znie Pověst z časů pohanských, v slovenskej verzii Povesť z Oravy. Je teda zrejmé, že v pôvodine sa skôr zdôrazňoval obsah a čas povesti, kým v neskoršom texte samotný žáner a slovenskosť lokality.

Verš je pravidelný jedenásťslabičník so striedavým rýmom. Sylabická prozódia je potvrdená aj polveršovou prestávkou po piatej slabike.

Vydania

Nitra, roč. 2, 1844.

VLČEK, J.: Janka Matúšku Sobrané spisy. Turčiansky Sv. Martin : Matica slovenská, 1921.

Literatúra

NOGE, J.: Slovenská romantická próza. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1969.

Autorka hesla

Adelaida Mezeiová