HMLY NA ÚSVITE

URBAN, Milo (1904 – 1982)

román, 1930

Úspech prvého románu Živý bič (1927) i hospodárska a politická situácia v ČSR, ktorej pozadie Urban ako redaktor denníka Slovák dôverne poznal, boli inšpiráciou pre napísanie pokračovania pod názvom Hmly na úsvite. Autor román dvakrát prepracoval (vydania z roku 1941, 1970), zrevidoval štylistiku, lexiku a syntax a urobil tiež zásadné zmeny vo fabule. Trilógiu završuje román V osídlach (1940).

Román Hmly na úsvite zachytáva politické a hospodárske problémy v novovzniknutej ČSR po roku 1918. Dej sa rovnako ako v prvom románe odohráva v dedine Ráztoky, neskôr sa prenáša do sveta malomestského podnikania a do pražského prostredia robotníkov i vysokej politiky.

Po počiatočnom naivnom entuziazme rastie medzi Ráztočanmi rozčarovanie z nových pomerov. Sedliaci i majitelia novonadobudnutých licencií chudobnejú, rozmáha sa pašovanie, množia sa konflikty s novými predstaviteľmi moci – českými úradníkmi. Spory Čechov a Slovákov, ktoré sa objavujú, sú zavinené z oboch strán, indolenciou zo strany Čechov a prepiatymi nádejami Slovákov, ktoré sa menia na sklamanie. Spory využívajú politickí agitátori a oportunisti: zištný ráztocký farár Sýkora, okresný náčelník Remeň, advokát Horovič a ďalší. Politici ponúkajú ľuďom zdanlivo jednoduché riešenia a využívajú ich na svoje ciele. Platí to pre všetky strany bez výnimky, pre ľudákov, agrárnikov, národných socialistov, sociálnych demokratov i komunistov, pre politický život na strednom Slovensku, v Bratislave i v Prahe. Výnimku predstavuje len osobnosť kňaza Ondreja Černovského (idealizovaný portrét Andreja Hlinku), ktorý je vo svojom idealizme v Ľudovej strane osamotený.

Najvážnejším protivníkom cynického Sýkoru je v Ráztokách Adam Hlavaj. Uplatňuje politiku uvážlivého sedliaka, je proti miešaniu katolicizmu a politiky, krčmárčeniu a snahe o rýchle zbohatnutie. Hlavaj chce, aby Ráztočania rozmýšľali triezvo, nežili v ilúziách o rýchlom zbohatnutí a lepšom živote v cudzine, ale statočne pracovali, robili, čo majú v krvi, obrábali pôdu.

Proti politike ako mocenskej hre a manipulácii stojí v románe viera v statočnosť, zmysel života. Túto časť predstavujú postavy Adama Hlavaja, dekana Mrvu, kaplána Ilečka, Kristy Dominovej a robotníka Juraja Sedmíka. Krista Dominová a Sedmík odchádzajú z Ráztok za prácou do okresného mesta, zblížia sa a odídu spolu za robotou do Prahy. Žijú v biede, ale v spoločnom živote nachádzajú oporu, porozumenie iným, spojivá s ľuďmi v podobnej ťažkej sociálnej situácii. Zle prepočítaný betónový dom v Spálenej ulici v Prahe, na stavbe ktorého Sedmík pracuje, sa zrúti a zasype ho. Keď sa v troskách domu Sedmíkovi v snovej vízii zjaví neznámy (alúzia na Krista), Sedmík si uvedomuje, že jeho útek z Ráztok bol nezmyslom a viera v komunizmus omyl. Záverečný epilóg je komentárom diania v Ráztokách, ktoré postihli katastrofy – krachuje píla, v dedine je povodeň a ľudia doplatia na to, že nezregulovali potok. Ukáže sa, že Hlavaj mal pravdu a Ráztočania mali využiť vyzbierané peniaze inak. Katarziou je vytriezvenie ľudí z ilúzií a návrat pokrokového kaplána Ilečka do Ráztok.

Hmly na úsvite sú cenným dokumentom spoločenských pomerov v prvej ČSR. Pri analýze politiky, ktorú Urban chápe ako nemravné praktiky, niečo, čo je proti životu, sa však autor nevyhol ani zjednodušeniam a pátosu. Hodnota románu nie je v politickom riešení, v analytickom realizme. Fakty a informácie o súdobých pomeroch tu nie sú vlastným cieľom referovania, len podkladom pre vytvorenie a sprostredkovanie autorovej osobitej filozofie života.

Z hľadiska kompozície sa v románe prelínajú reportážne scény, fakty o spoločenských pomeroch, opis okolností a osôb s reflexiami a metaforickými obrazmi, alúziami na zem, ktorej zákony „sú večné“ rovnako ako život. Významový rámec knihy tvorí metafora o živote – bielom koni, ktorý nepretržite plynie a trvá. Do tohto rámca sú vložené deje a osudy postáv. Dekan Mrva i Adam Hlavaj, ktorí túto úvahu vyslovujú na začiatku románu, v rozličných situáciách románu vidia a posudzujú tragédie, neúspechy, zmeny jednotlivcov zo stanoviska celku života ako nemilosrdného plynutia, diania. Morálne kritériá však neuplatňujú priamo. Ostatné postavy, jednotlivci i spoločenstvo ako celok ľudí, až na základe vlastných omylov dospievajú k novej vnútornej obrode.

Vitalistickou filozofiou života, hľadaním prepojenia kresťanského mravného princípu a nevedomej sily života, dramatickosťou a baladickou formou predstavujú Hmly na úsvite moderný román. Jeho súčasťou sú i expresionistické prvky, ktoré súvisia s obrazmi zápasu človeka s neľudskou hmotou civilizácie (Sedmík v betónovom klepci) a s motívmi zrodu „nového človeka“.

Hmly na úsvite predstavujú modernú interpretáciu tradičných sedliackych románov. Východiskovou témou dediny Urban nadväzuje na staršiu realistickú prózu, ale prekonáva predstavu literatúry ako konzervujúceho, ideálneho obrazu národa, proti fatalizmu zdôrazňuje zmysel ľudskej aktivity. Gesto rozprávača smeruje k dištancii od politiky ako mocenskej hry síl a manipulácie. Proti tomu stojí v románe viera v súdržnosť, tvorivý a prostý život. Rozprávanie sa neprikláňa k jedinej idei alebo ideológii: postavy hodnotené kladne nie sú apriórnymi nositeľmi ideológie, ale žijú v súlade s tvorivým prirodzeným prúdom života, ktorého zmyslom je práca.

Hmly na úsvite znamenajú v Urbanovom diele posun k sociálnemu románu, jeho leitmotívom je tvorivá podstata života.

Vydania

Hmly na úsvite. Praha, 1930; Martin, 1941; Bratislava, 1970; 1990;

Literatúra

DRUG, Š.: K trom verziám Urbanových Hmiel na úsvite. In: Biografické štúdie 22. Martin, 1995, s. 55-61.

HOLÝ, J.: Romány Živý bič a Hmly na úsvite v českých souvislostech. In: Slovenská literatúra, roč. 48, 2001, č. 6, s. 472-484.

KRUŽLIAK, I.: Urbanova slovenská sága. In: Biografické štúdie 22. Martin, 1995, s. 35-54.

KÚTNIK-ŠMÁLOV, J.: Život v slove. Essay o diele Mila Urbana. Bratislava, 1939.

MIKITOVÁ, M.: Milo Urban. Personálna bibliografia. Martin, 1994.

MRÁZ, A.: Romány a ich autori. In: Slovenská prítomnosť literárna a umelecká. Praha, 1931, s. 63-105.

NOGE, J.: Podoby realizmu v medzivojnovej próze. Bratislava, 1983, s. 62-87, 183-239.

PATRÁŠ, V.: K expresivite Urbanovho štýlu. In: Biografické štúdie 22. Martin, 1995, s. 84-94.

RAKÚS, S.: Metóda a žáner. In: Romboid, roč. 20, 1985, č. 4, s. 73-80.

ŠTEVČEK, J.: Dejiny slovenského románu. Bratislava, 1989, s. 307-319.

ŠTEVČEK, J.: Archaizácia a modernosť Urbanovho diela. In: Biografické štúdie 22. Martin, 1995, s. 11-17.

TOMČÍK, M.: Literárne dvojobrazy. Bratislava, 1976, s. 221-247.

Autorka hesla

Adela Žilková