HLAD A LÁSKA (SVÄTOJÁNSKE DOBRODRUŽSTVO)

KUBÁNI, Ľudovít (1830 – 1869)

humoristická próza, 1860

Humoristicky ladená próza, epizóda zo života s autobiografickými črtami, vyšla v roku 1860 v prvom ročníku almanachu Lipa a je autorovou prvou prózou, v ktorej sa inšpiroval osobnými skúsenosťami a súčasne tematizoval typicky kubániovský literárny problém lásky komplikovanej neľahkou finančnou situáciou hrdinu.

Základom konfliktu je zmätočná situácia, ktorá spôsobí, že protagonista cestujúci za svojou snúbenicou si doma zabudne peňaženku, čo vyvolá sled trápnych situácií. Jej voľným pokračovaním je „humo-smutnoreska“ Čierne a biele šaty (Černokňažník, 1861), ktorú Kubáni vydal pod pseudonymom Hladovanský a v ktorej úvode sa nielen priamo odvoláva na Svätojánske dobrodružstvo, ale súčasne odhaľuje reálne prototypy postáv: v próze Hlad a láska je hlavnou postavou úradník Stanko Stupický (autoštylizácia autora), v próze Čierne a biele šaty vystupujúci pod menom Stupický-Hladovanský (pseudonymy Kubániho, ktoré používal aj ako publicista), prototypom jeho snúbenice Miluše Slavatínskej je Zuzana Malatínska, od roku 1855 Kubániho manželka, priateľmi Stupického sú Ján Botto ako merač Ružan (pod rovnakým menom vystupuje v poviedke Emigranti, almanach Tábor, 1870) a Pavol Dobšinský ako teológ Daniel Korunka.

Vlastný príbeh prózy, podobne ako v „humo-smutnoreske“ Čierne a biele šaty, je rámcovaný archetypálnou situáciou rozprávania príbehu: rozprávač a súčasne hlavný protagonista Stupický rozpráva svojim kamarátom Ružanovi a Korunkovi trápne „svätojánske dobrodružstvo“ zavinené zabudnutím peňaženky (v druhej próze rozpráva protagonista svojim synom, ako si vzal ich matku). Ironizujúci postoj autora sa popri rozprávačskom štýle prejavil aj v členení prózy na štyri kapitoly s archaickým opisným pomenovaním – sentenciou, odkazujúcou na pointu rozprávaného s charakterom „poučenia“ plynúceho z príbehu (napr. „KAPITOLA PRVÁ chce dokázať, že je červené víno najlepší liek proti cholere, a hlad najväčší nepriateľ lásky“, „KAPITOLA ŠTVRTÁ dokazuje, že dakedy prvý bozk lásky ani zamak sladkosti v sebe nemá“). Tým autor na úrovni kompozície otvorene demonštruje ideový zámer prózy, ktorým je snaha dokázať relatívnosť lásky a podvrátiť romantický názor o jej abstraktnej podstate.

Próza sa koncentruje na intímny problém, absentuje v nej spoločenské pozadie aj dobovo príznakové stvárnenie národnej idey. U Kubániho sa ideálne (láska ako romantický ideál) dostáva do konfliktu s materiálnym (až fyziologicky pociťovaná situácia hladu): „prízemnou“ situáciou sa abstraktný ľúbostný cit relativizuje. Takýmto relativizovaním platnosti romantického ideálu v strete s realitou spochybňoval Kubáni koncepciu romantizmu zvnútra, čím sa dostal už do pozície autora na hranici medzi romantizmom a realizmom.

Vydania

Lipa, roč. 1, 1860.

Valgatha a iné prózy. Bratislava : SVKL, 1965.

Literatúra

ČEPAN, O.: Literárne dielo Ľudovíta Kubániho. In: Literárne postavy Gemera 1. Bratislava : Obzor, 1969, s. 222-254.

ČEPAN, O.: Ľudovít Kubáni a jeho prozaické dielo. In: Valgatha a iné prózy. Bratislava : SVKL, 1965, s. 9-33.

KRULÁKOVÁ, A.: Prehodnocovanie témy lásky v próze šesťdesiatych rokov 19. storočia. Sonda do textov Ľudovíta Kubániho a Jonáša Záborského. In: Slovenská literatúra, roč. 48, 2001, č. 4, s. 289-296.

Autorka hesla

Jana Pácalová (Piroščáková)