HELENA NOSÍ ĽALIU

DILONG, Rudolf (1905 – 1986)

básnická zbierka, 1935

Zbierka je prejavom schopnosti autora poetizovať skutočnosť, ktorá je drsná, ťaživá, nepoetická. Stabilnou známkou Dilongovho štýlu v nej je spájanie ľudskej skúsenosti s vesmírnymi, éterickými obrazmi, pričom sa inšpiruje biblickými (náboženskými) i antickými motívmi.

Spojenie ľudského, prírodného, živelného, mytologického dosahuje básnik prostredníctvom štylizácií lyrického subjektu (narodenie chlapca v rákosí, Ružový chlapec; jeho vtelenie do zelene, Helena nosí ľaliu; pre-bývanie v živloch, Môj rodný dom). Veľkú astrofickú báseň Haluz na pokolení možno považovať za mýtus o pôvode a iniciácii („Keď raz nebu smutno bolo za zemou / zvestovanie anjel niesol za ženou / deti slnca choré boli na ústa / teplo bolo na prvého augusta / za hviezdami králi žili v stromoví / alchymisti mali smútok hrobový / smutne stáli u našeho domu / haluz niesli z kráľovského stromu…“). Do rámca biblického príbehu o anjelovom zvestovaní narodenia Ježiša Krista vkladá autor nové ohlasovanie narodenia – na prvého augusta (dátum narodenia Rudolfa Dilonga). Aj obrazy, metafory a prirovnania v zbierke vytvárajú živý a živelný svet („keď role svoje atlasové dlane / podali nežne vodám jarných dažďov“, Blúdenie; „detské smútky po oblakoch spenené / zo stromu a z metropoly zo dvora / utekali po vetvách a v premene / do potoka do rieky a do mora“, Obrázky); na druhej strane autor vesmír „zdomácňuje“ (konkretizačné metafory ako strecha nocí, krčahové nebo, obrusová jeseň, krajky lúk, Môj rodný dom; obloha – popísaný papier, Blúdenie; rákosie – postieľka, Láskavé deti; džbánok mája, Mame v hrobe). Oproti titanským celovesmírnym obrazom Dilong vytvára aj jemné obrazy miniatúr, ktoré spôsobujú tonalitu jemnosti, nehy tohto čarovného sveta („lesklá cestička ako po nehtíčku“, Haluz na pokolení). Epický (naratívny) impulz dáva básňam tendencia autora vracať sa do minulosti, rozpovedať príbeh detstva, vytvárať mýty o hľadaní krásy, balady o púti lásky. Lyrický náboj básňam dodáva kumulovanie nominálnych metafor, litanických pomenovaní – invokácií, opakované apostrofovanie (Orodovnica, Blúdenie). Na estetickom efekte veršov sa výrazne podieľa aj zvuková rovina. Melodickosť Dilongovej poézie vytvára izosylabickosť a heterosylabickosť veršov (v niektorých básňach sa uvoľňuje – Mame v hrobe, Orodovnica, Balada o našom stole), v kombinácii s výrazným združeným alebo striedavým rýmom či rýmovým echom (Helena nosí ľaliu). Rýmové dvojice sú zväčša slová, ktoré sú významovo zaťažené, takže ich môžeme interpretovať aj ako vertikálne metafory (rýmové dvojice rákosí – na kosy, zabolí – na poli, maličkú – hlavičku, malý je – ľalie, v šeleste – neveste, Ružový chlapec).

Autor využíva rôzne typy opakovacích figúr ako anafory (Láskavé deti), eufónie („ten chlapec púhy plachú lunu lákal“, Blúdenie). Uvoľňuje sémantické väzby v prospech obraznosti a melodickosti, voľne narába so syntaxou a s interpunkciou, čo mu umožňuje jednoducho opakovať slovo v rámci toho istého verša („biela láska, biele hry a biele sny…, haja haja chlapec chlapec ružový“, Ružový chlapec). Táto stratégia – okrem toho, že vyvoláva dojem spevnosti – vytvára interpretačnú niť pre Dilongove avantgardné básne (opakovanie ako spôsob zdôraznenia, gradácie). Dilong voľne využíva aj biblické či náboženské inšpirácie (zasväcuje sa Kráse v básni Blúdenie, využíva rámec biblickej perikopy a modlitbový záver v básni Haluz na pokolení). Spája pritom vysoké biblické motívy s imaginatívnou obraznosťou, s jazykom rozprávky, mýtu. Zbierka je prejavom autorovho úsilia písať neúčelovú náboženskú poéziu, písať „mimo konfesijných dogmat“ (list R. Dilonga P. G. Hlbinovi).

Jozef Felix považoval zbierku za začiatok novej vývinovej epochy R. Dilonga. Jeho poetiku označil ako kvázi surrealistickú metódu. Dilongovo poetické experimentátorstvo, inšpirovanie sa avantgardou vyvolalo odpor u Jozefa Kútnika-Šmálova. Naopak Janko Silan ocenil Dilongovu imaginatívnu obraznosť. Poéziu R. Dilonga v tejto zbierke možno označiť ako modernú, resp. avantgardnú osobnú poéziu, ktorá miestami viac alebo menej tenduje k pólu spirituálnej poézie.

Vydania

Helena nosí ľaliu. Trnava, 1935.

Literatúra

FELIX, J.: Rudolf Dilong: Helena nosí ľaliu. In: Slovenské pohľady, roč. 51, 1935, č. 11, s. 656-658.

HANUS, L.: Jozef Kútnik-Šmálov. Spišské Podhradie, 1992.

PAŠTEKA, J.: Tvár a tvorba slovenskej katolíckej moderny. Bratislava, 2002.

SILAN, J.: Rudolf Dilong: Helena nosí ľaliu. In: Súborné dielo Janka Silana 8. Bratislava, 1998, s. 94-96.

Autorka hesla

Edita Príhodová