DRAK SA VRACIA

CHROBÁK, Dobroslav (1907 – 1951)

novela, 1943

V poradí druhé knižné dielo autora, v podtitule označené ako „rozprávka“, sa pokladá za charakteristické dielo slovenského literárneho naturizmu. Po jeho uverejnení sa Dobroslav Chrobák vzdal ďalšej systematickej umeleckej aktivity.

Základ fabuly románovej novely tvorí úspešný pokus vydedenca zbúrať iracionálne sformované predsudky dedinčanov o ňom ako o tajuplnom, podozrivom, cudzom, a preto nepriateľskom a škodlivom živle, a začleniť sa medzi ľudí ako ich užitočný a rovnocenný partner. Príbeh sa odohráva v neurčitom historickom čase, v letných mesiacoch v dedinskom a horskom prostredí Liptova, v dosahu poľsko-slovenskej hranice. Do svojho domu za dedinou sa navráti muž, všetkým známy pod prezývkou Drak. Bol to najdúch, ktorý sa v dospelosti živil vypaľovaním keramiky. Dedina pripisovala na jeho vrub všetky nepriaznivé udalosti, ktoré si nevedela inakšie vysvetliť, najmä však požiare a tajomné úmrtia. Po viacerých nepriateľských aktoch proti sebe Drak opustil dedinu a vrátil sa do nej až po rokoch. Jeho návrat má časovú súvislosť s požiarom, ktorý práve ohrozuje dedinské stádo na lesných pastvinách. Drak sa ponúkne, že stádo vyvedie zo zdanlivo bezvýchodiskovej situácie. Jeho ponuku obec prijíma s výhradou, že ak Drak zlyhá, príde o dom. Za sprievodcu a ako dozor dostane Šimona Jariabka, svojho niekdajšieho soka v láske. Statok sa skutočne podarí vyviesť z nebezpečia, ale Šimon v istej chvíli nadobudne podozrenie, že Drak chce čriedu predať poľským pašerákom. Sám preto zíde do dediny a podpáli Drakov dom. Po čase sa však stádo vracia i s Drakom a s dievčaťom, ktoré si z tej cesty priviedol: s Poliakmi sa totiž v skutočnosti nejednal o stáde, ako si myslel Šimon, ale preberal si od nich svoju poľskú nevestu. Drakov návrat sa mení na jeho triumf, keď ho richtár oslovuje jeho skutočným menom ako Martina Lepiša Madlušovie, a tým mu vracia jeho ľudskú totožnosť.

D. Chrobák vybudoval tento príbeh z fragmentov epického materiálu, ktorý použil už v poviedkach a novelách kontroverznej knihy Kamarát Jašek (1937) – postavy Madlušovcov sú v novele Kamarát Jašek a postava s prezývkou Drak je v poviedke Chlapská reč, ktorá už obsahovala aj základný epický motív pre východiskovú zápletku románu Drak sa vracia (nežiaduci návrat Draka) a niekoľko situačných epizód. Niektoré motívy prevzal zo svojej poviedky Červený jarok (1939).

Sujet je vybudovaný na napätí medzi dvojicou epických postáv, z ktorých jedna – Šimon – má zdvojenú epickú funkciu: sleduje vlastný záujem zabrániť Drakovi v predpokladanom návrate k jeho bývalej milej a terajšej Šimonovej žene Eve, a zároveň má ochraňovať spoločenský záujem dedinského kolektívu vo vzťahu k Drakovi. Vlastné napätie produkuje zvolený uhol rozprávania príbehu, ktorý je zorným uhlom Šimonovým. Jednotlivé počiny Draka sa v rozprávaní dedukujú iba z vonkajších prejavov jeho správania, kým účel toho správania i jeho motivácie zostávajú rozprávačovi skryté. Neschopnosť odhaliť ich vyplýva z predpojatosti, v ktorej sa splietajú subjektívne príčiny nedôvery s prvkami apriórnych kolektívnych antipatií, kde svoju rolu hrajú rozličné o tradíciu opreté mýtické a folklórne predstavy o vzťahoch medzi skutočnosťou a zdaním, medzi príčinami a následkami. Sled systematických krokov hlavnej postavy, ktorými sa majú odstraňovať nedorozumenia a predsudky jednak vo vzťahu k druhej účinkujúcej epickej postave, a jednak voči kolektívnemu hodnotovému pozadiu, sa neinterpretuje primerane k veci samej, ale iba primerane k predpojatému očakávaniu pozorovateľa. Z toho vyplývajúce čiastkové epické kolízie vyúsťujú do záverečnej „takmer katastrofy“, ktorá sa však zmierlivo prekoná. Drakov mužný čin degraduje iracionalitu a nastolí „rozumný pohľad“ na veci. To je zároveň východiskom znovunavrátenia stratenej mužskej cti a s tým spojeného nájdenia a aj priznania totožnosti.

Motivický materiál diela abstrahuje od akýchkoľvek inštitucionálnych vzťahov, a preto problémy viny a neviny, spravodlivosti a skrivodlivosti, trestu a odpustenia, ktoré tvoria vlastné významové súradnice príbehu, sa nenastoľujú v právne formalizovaných rámcoch, ale – viac-menej ako okrajové – sa uplatňujú iba v rámcoch „zvykov“ a „tradícií“. Každý problém sa teda rieši tam, kde vznikol, a tými, ktorí ho spôsobili. Prípadne zasahujúce vonkajšie sily môžu byť, ako v celom naturizme, iba silami prírodnými, nie spoločenskými.

Dobová kritika i neskoršie literárnovedné interpretácie vyzdvihovali na diele predovšetkým jeho jazykovo-štylistické kvality, jeho celkovú robustnosť, a osobitne jednoliatosť a mužný svojráz hlavnej postavy. Podľa Alexandra Matušku sa Chrobák touto „baladou v próze“ prejavil „ako umelec idúci samostatnou dráhou, lebo má svoj svet, svojich ľudí v ňom a svoj spôsob podania, nezameniteľný, najbližší azda Švantnerovi“. Je zrejmé, že dielo sa vnímalo aj na pozadí problémov, ktoré mal jeho autor so svojou prvou knihou Kamarát Jašek (pri nej bol obvinený z plagiátu). Preto sa v ňom implicitne videla aj metaforická projekcia Chrobákovho vlastného problému s prekonávaním nedôvery prostredia a s hľadaním a nastoľovaním stratenej cti. Neskoršie interpretácie a hodnotenia už viac-menej odhliadali od týchto dobových okolností a sústreďovali sa na upresňovanie vývinovej hodnoty diela. Tá sa našla predovšetkým v jeho špecificky „naturistickom“ príspevku k prestavbe „dedinskej témy“ prostredníctvom tzv. rozprávkovo-mýtického epizmu zo žánrového základu tzv. baladickej rozprávky (O. Čepan).

Vydania

Drak sa vracia. Bratislava, 1943; 1946; 1956 (In: Drak sa vracia a iné prózy); 1962; 1968; 1971; 1979.

Literatúra

BOB, J.: Moderný tradicionalista Dobroslav Chrobák. Bratislava, 1964.

BOB, J.: Kult slova. (Doslov.) In: CHROBÁK, D.: Drak sa vracia. Bratislava, 1971, s. 229-239.

ČEPAN, O.: Kontúry naturizmu. Bratislava, 1977.

DAROVEC, M.: O jazykovom štýle rozprávky D. Chrobáka Drak sa vracia. In: Štylistické rozbory umeleckých textov. Bratislava, 1964, s. 150-158.

CHORVÁTH, M.: Cestami literatúry 1. Bratislava, 1960, s. 241-243.

MRÁZ, A.: Dobroslav Chrobák: Drak sa vracia. In: Elán, roč. 13, 1942/1943, č. 10, s. 14.

MRLIAN, R.: Chrobákov „Drak sa vracia“ očami folkloristu. In: Elán, roč. 14, 1943/1944, č. 4, s. 3-4.

MATUŠKA, A.: Za a proti. Bratislava, 1975, s. 255-262.

POVAŽAN, M.: Chrobákova rozprávka: Drak sa vracia. In: Národnie noviny, roč. 74, 1943, č. 115, s. 14.

ŠABÍK, V.: Chrobákova novela Drak sa vracia. In: Litteraria 7, Bratislava, 1964, s. 223-240.

ŠTEVČEK, J. (ed.): Poézia Chrobákovej prózy. Bratislava, 1977.

ŠÚTOVEC, M.: Romány a mýty. Bratislava, 1982, s. 95-146.

ŠÚTOVEC, M.: Mýtus a dejiny v próze naturizmu. Bratislava, 2005.

Autor hesla

Milan Šútovec