DOTYKY

VÁLEK, Miroslav (1927 1991)

básnická zbierka, 1959

Do dlhej publikačnej prehistórie debutu M. Válka Dotyky sa vpísali jednak ruptúry literatúry a literárneho života štyridsiatych a päťdesiatych rokov, jednak autorovo vysoké tvorivé sebauvedomenie a disciplína. Po bežných stredoškolských publikačných začiatkoch vyprofiloval sa M. Válek v rokoch 1946 – 1948 na stránkach katolícky orientovaných periodík (Plameň, Nová práca) spolu s generačnými druhmi V. Mihálikom a V. Turčánym ako výrazný talent mladej poézie. Koncom štyridsiatych a začiatkom päťdesiatych rokov „vedel vynechať schematizmus“ (Ľ. Feldek); sústavnejšie začal publikovať poéziu od roku 1956. Ako redaktor Mladej tvorby napomáhal generačný nástup J. Stachu, J. Ondruša, Ľ. Feldeka a J. Mihalkoviča, čím spoluutváral kontext aj pre svoje výrazné autorské vystúpenie; v Mladej tvorbe publikoval programovú stať Cesty poézie (1958, č. 3). Debut Dotyky prináša autorovu tvorbu z druhej polovice päťdesiatych rokov. Štvrté vydanie zbierky z roku 1971 vyšlo rozšírené o devätnásť básní, súhrnne nazvaných Zápalky, čo je asketický výber z Válkových knižne dovtedy nepublikovaných časopiseckých textov z rokov 1946 – 1948 a 1956 – 1957; Zápalky sú od roku 1971 integrálnou súčasťou neskorších reedícií Dotykov. Debut M. Válka spolu so zbierkou M. Rúfusa Až dozrieme (1956) a s prvými zbierkami autorov z okruhu Mladej tvorby bol dobovo i historicky relevantným krokom k oslobodeniu poézie spod priameho ideologického diktátu a k obnove autentických zdrojov umeleckej tvorivosti.

Prvá časť Dotykov – Nite obsahuje skôr lyrické texty, druhá časť – Rovina zasa rozsiahlejšie polytematické básne Dotyky, Zem pod nohami a Krídla. Časť Válkovej intímnej lyriky je doménou jemnej splývavej melanchólie, ako ju navodzuje absencia druhého, blízkeho človeka. Tieto texty inklinujú buď k civilne hovorovej, alebo k tlmene piesňovej intonácii, východiskový stav sa tu projektuje do tradične lyrických postromantických a postsymbolistických rekvizít, do prírodného kontextu alebo do inovačne a sviežo vyhmatávaných urbánnych scenérií (Myší sonet, Po písmenku, Dážď, Smutná ranná električka). Túžba v poézii M. Válka iniciuje aj slobodnú hru obrazotvornosti, takže „fantázia purpurový vták“ aspoň načas vovádza do imaginárneho sveta spĺňajúcich sa želaní a túžob mimo reality s jej konvenciami a „zákazmi“ (S hlavou v ohni, Minútu pred usnutím). Poézia M. Válka je v Dotykoch zároveň fragmentárne príbehovou, inscenačne dramatizovanou alebo citátovou poéziou významovo-životných paradoxov, ako ich odzrkadľuje bežná ľudská komunikácia (Nepochopiteľné veci), prináša súžitie medzi ľuďmi (Jablko) alebo pripravujú brutálne dejiny tohto storočia (Osudy), ako ich symbolotvorne personifikuje osamelý strom (Strom), implikuje podvojne videná situácia-oxymoron enormnej citlivosti a javovej hluchoty (Sluch) alebo napokon obnažujú doslovne aktualizované, akoby nevinné frazeologizmy (Citliví). Táto jemná, raz empatická, raz zasa ironická moralistika rovnako ťaží z predvádzaných paradoxných situácií, ako aj z bežných komunikačných fráz, frazeologizmov atď. „Estetika“ Válkových Dotykov dáva suverénne zvládanú imaginatívno-magickú moc modernej, resp. avantgardnej poézie („Rozkážte, a budú kvitnúť stromy“) do služieb životne uvedomujúcej a ľudsky zbližujúcej lyrickej komunikácie v dnešnom civilnom, sekulárnom svete („Ale keď raz / v studenom a hustom daždi / pocestujeme spolu do práce (…) usmejte sa na mňa / aspoň očami“). Konkrétne videná západoslovenská, trnavská „rovina“ (tematicky prítomná v reportážne-románovom „triednom“ spore o „kus cukru“ P. Jilemnického a v expresívnom geste a príbehoch „plebejskej“ poézie V. Mihálika) je u M. Válka priestorovým podkladom a významotvornou súčasťou polytematického prelínania obrazotvorne, extaticky rozohranej túžby po druhej bytosti, sociálne sa meniacej aktuálnej prítomnosti, trpkej minulosti a deklarovanej budúcnosti, pričom obrazové metamorfózy väčšinou dokážu vtiahnuť do svojej skonkrétňujúcej hry aj triednu optiku minulosti, aj globálnu utópiu budúcnosti. Poézia M. Válka takto spoluutvárala dobový a generačný topos „zeme pod nohami“, ktorý bol v mladej poézii konca päťdesiatych rokov a začiatku šesťdesiatych rokov účinnou formou ľudskej a spoločenskej seba-identifikácie básnika.

Poetologické rozpätie Dotykov predstavuje ustálená lyrická znakovosť („Je smutná vŕba, je lavička, je kríž“) a prekvapivá asociatívnosť („lastovičky rozdávajú vo vzduchu svoje autogramy“); vycizelovaný viazaný verš, odkazujúci na básnickú kultúru katolíckej moderny štyridsiatych rokov, a pružný voľný verš inšpirovaný poetizmom; lyrická piesňovosť ako artikulácia elementárneho ľudského rozpoloženia a polytematická kompozícia, ašpirujúca na zachytenie globalizovaného diania sveta a ľudskej proteovskej činnej účasti v ňom; lyrická subjektivita, vychýlená zo sebestačného trvania potrebou blízkej bytosti, a expandujúci akčný subjekt, suverénne prechádzajúci časovými, priestorovými a vecnými kontextmi. Vedomie „postavantgardnosti“ vedie v poézii M. Válka k „umeleckému syntetizmu a synkretizmu“ (S. Šmatlák).

Dotyky M. Válka priniesli do poézie samozrejmosť spontánneho rečového gesta, civilnú obraznosť a svet súdobého človeka, podávaný cez paradoxné fragmenty jeho každodennosti, cez jeho intímne túžby a utopické projekcie. Dotyky vo svojich početných vydaniach, zvlášť ich intímna lyrika, stali sa preto „citovou výchovou“ generácií čitateľov (svedčí o tom aj zhudobnenie viacerých lyrických textov tohto Válkovho debutu).

Vydania

Dotyky. Bratislava, 1959; 1964 (In: Dotyky. Príťažlivosť. Nepokoj); 1967 (In: Tri knihy nepokoja); 1971 (In: Štyri knihy nepokoja); 1972; 1977; 1982; 1983 (In: Básne); 2005 (In: Básnické dielo).

Literatúra

BAGIN, A.: Priestory textu. Bratislava, 1971, s. 43-58.

BŽOCH, J.: Kontakty. Bratislava, 1970, s. 312-315.

DEDINSKÝ, M.: Dve knihy mladej poézie. In: Predvoj, roč. 4, 1960, č. 20, s. 18.

FELDEK, Ľ.: Homo scribens. Bratislava, 1982, s. 45-47, 51-65, 88-90.

GÁFRIK, M.: Dotyky poézie. In: Mladá tvorba, roč. 5, 1960, č. 3, s. 114-115.

HOCHEL, B.: Interpretačné čítanie básne (Miroslav Válek: Nite). In: Slovenské pohľady, roč. 4 + 117, 2001, č. 6, s. 33-36.

MAŤOVČÍK, A.: Miroslav Válek v personálnej typodokumentácii. Martin, 1988.

MIKULA, V.: Rovina. Interpretácia druhej časti zbierky Miroslava Válka Dotyky. In: Slovenská literatúra v jedenástich interpretáciách. Bratislava, 2001, s. 441-453; Tiež In: Slovenská literatúra, roč. 49, 2002, č. 1, s. 20-30.

MIKULA, V.: Básnik medzi zúfalstvom a triumfom. (Doslov.) In: VÁLEK, M.: Básnické dielo. Bratislava, 2005, s. 533-543.

NOGE, J.: Literatúra v pohybe. Bratislava, 1968, s. 309-312.

ŠMATLÁK, S.: Pozvanie do básne. Bratislava, 1971, s. 184-243.

ŠTEVČEK, J.: Nové skice. Bratislava, 1982, s. 185-191.

ŠTEVČEK, P.: Návrat k literatúre. Bratislava, 1967, s. 53-60.

ZAJAC, P.: Sonet zo žánrového hľadiska (M. Válek: Myší sonet). In: Jazyk a literatúra. Interpretácia lyrických, epických a dramatických textov. Bratislava, 1981, s. 89-99.

ZAMBOR, J.: Nite. Interpretácia prvej časti zbierky Miroslava Válka Dotyky. In: Slovenská literatúra v jedenástich interpretáciách. Bratislava, 2001, s. 426-440; Tiež In: Slovenská literatúra, roč. 49, 2002, č. 1, s. 7-18.

Autor hesla

Fedor Matejov