DETVAN

SLÁDKOVIČ, Andrej (1820 – 1872)

básnická skladba, 1853

Druhá najvýznamnejšia básnická skladba Andreja Sládkoviča, vydaná v roku 1853 v 5. ročníku almanachu Nitra. Vznikala v rokoch 1845 – 1846.

Báseň je oslavou sily, krásy a morálky pospolitého ľudu, jeho tradícií a kultúry. Vyúsťuje do dobovo typickej idealizácie ľudovej postavy, harmonicky nažívajúcej s okolím a s prírodou. Básnik sa tu už nesústreďuje na svoj individuálny subjekt, ale najmä na spoločenský objekt, ktorý je predmetom jeho zobrazenia.

Je to lyricko-epická skladba. Epickú časť – jednotlivé príbehy – doplňujú reflexívne pasáže, ktoré lyricky podfarbujú opisované udalosti a zovšeobecňujú zobrazený dej. Dej je jednoduchý, vyvíja sa nekomplikovane. Dotvára ho niekoľko epizodických príbehov. Strofy sú desaťveršové (podobne ako v Maríne), verše striedavo desať- a osemslabičné. Relatívne samostatné dejové epizódy sú rozložené do jednotlivých spevov. V každom z nich sa hrdina dostáva do iného prostredia, na pozadí ktorého sú prezentované pozitívne stránky jeho osobnosti.

Skladbu tvorí päť spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady a Lapačka. Prvý spev je opisom detvianskeho mládenca Martina Hudcovie, jeho výzoru, charakteru, záľub a prostredia, z ktorého pochádza. V druhom speve je zobrazená družina tancujúcich a veseliacich sa valachov, ich idylické radovánky a umenie si užívať. V treťom sa Martin stretáva s kráľom Matiášom, aby sa mu priznal z činov (zabil kráľovho sokola a nebezpečného zločinca), ktoré vykonal v mene prirodzenej spravodlivosti. V štvrtej časti, ktorá je najlyrickejšia, je zobrazená láska Martina k jeho milej Elene a zálety kráľa Matiáša. V piatom speve Martin vstupuje do kráľovského Čierneho pluku, v ktorom je odhodlaný udržať si svoju národnú osobitosť.

Spevy sú idealizovanými obrázkami zo života jednoduchého ľudu. Opis činov Martina Hudcovie a jeho charakterových vlastností je prostriedkom na zvýraznenie sily a morálnych vlastností ľudu. Sládkovič predstavuje vývin naivného, prírodného detvianskeho mládenca na sebavedomého reprezentanta idylicky ospevovaného ľudu a národa. Martin je zosobnením aj jeho budúcej slávy.

Podobne ako Marína aj Detvan je oslavou romantizmom preferovanej mladosti, krásy, pravdy, mravnosti a ostatných pozitívnych vlastností, ktoré sú chápané ako záruka budúcej slávy národa. Oproti Maríne je v Detvanovi ich výlučným nositeľom slovenský ľud. Začlenenie korvínovskej tradície do idylického dedinského prostredia je prejavom romantického historizmu, ako spojenia tradície s nostalgiou. Celkový ráz skladby je harmonický a idylický.

Pri vydávaní Detvana sa Sládkovič stretol s ešte väčšími ťažkosťami ako pri Maríne. Nemohol nájsť nakladateľa ani mecéna. Rukopis blúdil celé roky po Slovensku, dostal sa až do Prahy, kde ho objavil J. M. Hurban, ktorý ho uverejnil v roku 1853 v piatom ročníku almanachu Nitra. Skladba bola prijatá s nadšením.

Vydania

Spisy básnické Andreja Sládkoviča. Banská Bystrica : Nákladom Eugena Krčméryho, 1861.

Detvan od Andreja Sládkoviča. Skalica : v tlačiarni Fraňa X. Škarnicla synov, 1893.

Detvan. Báseň Andreja Sládkoviča. Turčiansky Sv. Martin : Kníhtlačiarsky účastinársky spolok, 1899.

Dielo I. Bratislava : SVKL, 1961.

Detvan. Bratislava : Tatran, 1960; 1969; 1974; 1983.

Literatúra

KALINČIAK, J.: Sokol, 1862.

KLEINSCHNITZOVÁ, F.: Andrej Sládkovič a jeho doba. 1820 – 1850. Praha : Anna Bečková, 1928.

KALINČIAK, J.: O literatúre a o ľuďoch. Bratislava : Pravda, 1949, s. 73-86.

KOCHOL, V.: Andrej Sládkovič. In: Poézia Štúrovcov. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1955, s. 86-202.

KOCHOL, V.: Vyvrcholenie obrodeneckej literatúry. In: Dejiny slovenskej literatúry II. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1960, s. 403-406.

KRAUS, C.: Andrej Sládkovič. Martin : Osveta, 1972, s. 162-221.

KRAUS, C.: Poznámky. In: SLÁDKOVIČ, A.: Dielo I. Bratislava : SVKL, 1961, s. 490-495.

BAKOŠ, M.: Vývin slovenského verša od školy Štúrovej. Bratislava, 1966, s. 122-125.

KRAUS, C.: Básnik Andrej Sládkovič. In: Na vlastný čas sa odvolaj. Bratislava : Obzor, 1970, s. 27-34.

PIŠÚT, M.: Romantizmus v slovenskej literatúre. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1974, s. 407-439.

Autorka hesla

Irena Bilińska