DÁMA

ŠVANTNER, František (1912 – 1950)

zbierka noviel, 1966

Editori J. Medveď a J. Števček zostavili knihu z noviel, ktoré F. Švantner pôvodne uverejňoval v časopise Slovenské pohľady v rokoch 1947 (Sedliak) a 1948 (Dáma, List) a z noviel, ktoré v tom istom časopise vyšli v rokoch 1958 (Ľudská hra) a 1964 (Kňaz) podľa autorových rukopisov z pozostalosti. V prvom zväzku Vybraných spisov Františka Švantnera (1976) bola zbierka doplnená o novelu Božia hra, ktorá vyšla pôvodne v Slovenských pohľadoch v roku 1943. Usporiadanie tejto zbierky noviel nie je nijako kanonizované a v rokoch komunistickej totality jednotlivé novely boli do nej zaraďované alebo z nej vyraďované podľa momentálneho – skôr politického než estetického – postoja osôb a inštitúcií, ktoré o vydávaní rozhodovali. To sa týkalo aj publikovania v českom preklade.

Novely, ktoré vznikali v časovom rozpätí siedmich až ôsmich rokov pred autorovou smrťou, sú tematicky a ideovoesteticky rôznorodé. Kým novely Sedliak, Kňaz, Dáma a List analytickým spôsobom zobrazujú individuálne životné drámy v konkrétnych dejinných okolnostiach druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania a táto konkrétna časopriestorová určenosť je súčasťou ich významovej výstavby a ich mravného posolstva, v novelách Božia hra a Ľudská hra sú konkrétne časové a priestorové dáta len viac-menej technickým predpokladom epického rozvíjania zložitých citových konfigurácií postáv.

V novelách z vojny a zo SNP sa autor sústredil na zobrazenie a analýzu vplyvu vonkajších dramatických udalostí na život a na hodnotový svet tzv. drobného človeka v zázemí. Spoločným problémovým menovateľom týchto textov je individuálny ľudský postoj k dejinným udalostiam a k svetu ako takému, ktorý sa osudovo musí prejaviť v takom či onakom výbere z dramaticky protikladných možností, a to aj vtedy, ak zásadným a deklarovaným postojom postáv chcela byť neutralita, nezúčastnenosť na konfliktoch sveta. Novely Sedliak a Kňaz majú z tohto hľadiska až sociologickú hodnotu, pretože odhaľujú svetonázorové a sociálne korene postojov istých relevantných skupín slovenského obyvateľstva k udalostiam vojny a SNP. Konzervatívny hodnotový svet dedinského kléru a horalov, svet akoby „ustáleného poriadku“, v ktorom vládne autorita staroby, skúsenosti a viery, sa musí konfrontovať s novými javmi. Voči dejinným silám, ktoré zvádzajú zápas v tzv. „veľkom svete“, nemôžu konzervatívne hodnoty malého slovenského človeka vystupovať a uspieť ako nejaká nezaangažovaná tretia sila: ani jedna zo súperiacich strán takýto postoj nie je ochotná zobrať na vedomie, preto kňaz hynie a sedliak sa stáva vrahom. Vyústenie ich osudov spätne sproblematizovalo hodnoty, na ktorých budovali svoj život. Novela z poľského prostredia Dáma má jednoduchý anekdotický pôdorys: mladá poľská malomestská panička sa zbavuje obstarožného manžela jeho udaním u okupačnej vrchnosti. Na veľkom, historickom a globálnom zločine sa tu priživuje malý, parciálny, súkromný zločin a súkromný záujem.

Vo zvyšných novelách sa na komplikovanom (Božia hra, List) či jednoduchšom dejovom pôdoryse (Ľudská hra) rozvíjajú drámy vo vzťahoch medzi mužom a ženou. V Božej hre i v Ľudskej hre ide pri tom o problematiku dvojníctva, symetrie a zameniteľnosti osudov, ktorá sa ako tematické rezíduum expresionizmu vyskytovala aj u iných súdobých slovenských autorov. (Božia hra napr. rozvíja námet, ktorý už pred Švantnerom prevzal od Leonharda Franka D. Chrobák.) V novele List vstupuje do vzťahov muža a ženy cez motív „Skýtov“ mýticky interpretovaná ideologéma „slavianofilstva“.

Výber postáv, prostredia, historického času, spôsobu rozprávania i voľba konkrétnych kompozičných postupov má v týchto novelách za účel utvoriť také epické situácie, ktoré nemožno riešiť obídením hodnotových či mravných problémov, ale iba nevyhnutným konfliktom postáv, ich mravov, ideí, psychických a hodnotových svetov. Pretože konflikty sú otvorené, na rozdiel od predošlej autorovej tvorby, nehrá už v týchto novelách nijakú podstatnú rolu fantastika a tajomstvo.

Zbierka Dáma vyšla šestnásť rokov po autorovej smrti, v období prvého prielomu do hodnotových kritérií marxistickej estetiky. Bola prijatá pozitívne, ale smerodajné kritické veličiny tých čias sa jej hodnoteniu opatrne vyhli. V marxistických rámcoch jednotlivé jej texty jednoznačne priaznivo vždy interpeloval iba Ján Števček.

Niektoré novely z knihy Dáma – a celkom osobitne novely Kňaz a Sedliak – patria k najlepším opusom Švantnerovej tvorby i slovenskej novelistiky vôbec.

Vydania

Dáma. Bratislava, 1966; 1976 (In: Novely); 1979 (In: Novely, zv. 1); 1984; Liptovský Mikuláš, 1998.

Literatúra

FISCHEROVÁ, A.: Vášeň ako tragédia. In: Práca, roč. 21, 22. 4. 1966, s. 4.

KUSÝ, I.: Premeny povstaleckej prózy. Bratislava, 1974.

KUZMÍKOVÁ, J.: František Švantner (V zákulisí naturizmu). Bratislava, 2000, s. 106-138.

MEDVEĎ, J.: Jedinečná umelecká výpoveď. In: Roľnícke noviny, roč. 21, 4. 3. 1966, s. 2.

ŠTEVČEK, J.: Koncepcia živelného človeka. In: Lyrizovaná próza. Bratislava, 1973, s. 160-171.

ŠTEVČEK, J.: Švantnerov myšlienkový horizont. (Predslov.) In: Novely. Bratislava, 1976, s. 9-22.

Autor hesla

Milan Šútovec