BITKA U ROZHANOVIEC

ZÁBORSKÝ, Jonáš (1812 – 1876)

historická dráma, 1865

Historická dráma v šiestich dejstvách spracúva námet z histórie: vzburu oligarchu Matúša Čáka proti zvonku dosadenému panovníkovi Karolovi Róbertovi. V knižnom vydaní jej predchádza Úvod historický. Ten umožňuje transfer svojej referenčnej funkcie (reprezentácie historickej skutočnosti) na historickú drámu: dráma rozpráva ten istý príbeh ako historická narácia – toto je konotovaný význam juxtapozície oboch žánrov v texte. V kóde Záborského literárne realizovanej poetiky je rozlíšenie historickej narácie a „historickej dramatickej básne“ čisto formálne: historická dráma má „vyobraziť“ historickú skutočnosť rovnako ako historická narácia, odlišuje sa od nej len formálnym zreteľom, básnickým spôsobom reprezentácie. „Krosná sú básnické, osnova temer všetka historická“ (Úvod historický k cyklu Lžedimitrijady). Historická dráma opakuje fabulu historickej narácie („osnovu“), ale spôsob, akým to robí (čiže štruktúra textu, tvar), je básnický. Záborský v Úvode historickom k Bitke u Rozhanoviec implicitne kladie dôraz nie na preberanie informácií z prameňov, ale na ich vyšetrovanie a na perspektívu historikovho pohľadu, jeho stanovisko. Ťažká si, že „nemáme histórie zo stanoviska slovenského“. Ako základný explanans, princíp vysvetlenia príčin obratu rozhanovskej bitky (najprv vyhrávajú priaznivci Matúša Čáka, potom nastane obrat), využíva „málo známe ústne podanie“, podľa ktorého Petrovičova dcéra Guta spáchala na Čáka atentát. Ten bol príčinou obratu vo vývoji bitky. Takýto nehodnoverný prameň využíva Záborský preto, lebo mu umožňuje konštituovať žiadaný význam drámy: Čákov tábor neprehráva pre vlastnú vojenskú slabosť, ale vďaka zrade vo vnútri tábora. Zlyhanie v rozhanovskej bitke sa tak stáva opakovaním slovanskej i slovenskej paradigmy nesvornosti, rovnako ako to bolo v dráme Posledné dni Moravy.

Dráma je súčasťou dramatického cyklu Slovenská kalvária. Tábor Matúša Čáka je interpretovaný ako tábor „vlastencov“, stavajúci sa na odpor proti „cudzozemcom“. Takýmto spôsobom Záborský konštruuje kontinuitu príbehu slovenskej histórie ako kontinuitu kalvárie, neúspešného boja vlastencov proti „cudzím“. Neúspešného z dôvodu nesvornosti vlastencov.

V tejto dráme, rovnako ako aj v iných historických drámach s historickou slovanskou tematikou, využíva Záborský sujetovú „schému viacnásobnej zrady“ (O. Čepan). Do pohybu ju dáva špión Torreo, ktorý v „tábore vlastencov“ pôsobí ako kňaz. Jeho naratívnou funkciou je, „aby vrhol semä nejednoty“. Intrigami získava na svoju stranu Feliciána Sáha a Gutu z Matúšovho tábora. Guta má v kostole nadprirodzené videnie, ktoré ju nabáda k „svätej“ vražde Matúša Čáka. V ďalšej scéne – v intenciách Záborského racionalizmu – sa toto „nadprirodzené“ videnie vysvetľuje z nadradenej perspektívy empiricky ako Torreova intriga.

Zápletka je generovaná protikladnými stratagémami zradcov a „vlastencov“. Komplikuje sa zmnožovaním prekážok na nižších úrovniach: napríklad dejovú líniu Gutinej zrady komplikuje Sebastiánova láska ku Gute, ktorú ona s ohľadom na svoje „sväté poslanie“ odmieta. Keď si Guta ide dať do Karolovho tábora posvätiť nôž, ktorým chce zavraždiť Matúša, Sebastián si myslí, že ju Karolovci uniesli a neohrozene prichádza do Karolovho tábora. Gutina stratagéma je týmto ohrozená. Je ohrozená tiež tým, že Gutu sleduje Dorotea, ktorej sa zdá, akoby sa Guta chcela dobrovoľne nechať uniesť do nepriateľského tábora. Základnú zápletku komplikujú i paralelné dejové línie: napr. Torreo zradne vydá Karolovcom Mutimíra. Táto paralelná dejová línia sa na vyššej úrovni integruje do základnej zápletky, pretože napokon umožňuje potrestanie Torrea, keď Mutimír unikne smrti v nepriateľskom tábore.

Kompozične sa v jednotlivých dejstvách strieda miesto deja, a tým aj jeho perspektíva: je to striedavo tábor vlastencov a tábor Karola.

Špecifickým spôsobom je dej konštruovaný prostredníctvom dramatickej formy. V texte koexistujú dva typy výpovedí postáv. Jednak sú to výpovede-konania, prostredníctvom ktorých postava niečo dosahuje od inej postavy (napr. Torreo svojím rečovým pôsobením diplomaticky presvedčí Sáha, aby sa pridal k zradcom). Tieto dejové sekvencie majú dramatický charakter. Na druhej strane sú to výpovede referujúce, popisné (napr. prehistória, Vorgeschichte príbehu sa podáva v reči postáv, rovnako ako aj priebeh rozhanovskej bitky). Tieto výpovede nie sú konaním jedných postáv voči druhým, nekonštituujú dej zrazením sa dvoch stratagém, ale popisujú to, čo sa stalo mimo scény. Tieto sekvencie sú generované výstavbovými prostriedkami epiky. Potom sú tu ešte výpovede „stranou“, predovšetkým u Torrea. Sú ingerenciou Záborského racionalistickej poetiky: ich funkciou je vyvolávať jednoznačnosť stratagémy, pretože v nich Torreo hovorí o svojich zámeroch. Čitateľ ani divák nemá ani chvíľu pochybnosť, na koho strane Torreo stojí.

Žáner historickej smutnohry si u Záborského vyžaduje aj osobitnú jazykovú manifestáciu. Hoci Záborského teoretická proklamácia je „predstaviť (…) minulosť, aká bola“, na rozdiel od próz i veselohier nevládne v reči postáv hovorová dikcia, ale epicky nerýmovaný desaťslabičník. Vo vetnej syntaxi sa často využíva inverzia. Reč sa takto pre vysoký žáner „povyšuje“, nadobúda deklamatívny ráz. Časté sú i skutočné deklamácie postáv so záväznými citoslovcami a osloveniami („Ó, vy, ktorých smrteľné zostatky…“).

Vydania

Výber z diela III. Bratislava : SVKL, 1954.

Bitka pri Rozhanovciach. Bratislava : LITA, 1972.

Bitka pri Rozhanovciach. Bratislava : Tatran, 1976.

Literatúra

Dejiny slovenskej literatúry III. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1965.

Biografické štúdie 8. Martin : Matica slovenská, 1978.

ČEPAN, O.: K dielu Jonáša Záborského. In: ZÁBORSKÝ, J.: Výber z diela I. Bratislava : SVKL, 1953.

ČEPAN, O.: Staromilský novátor Jonáš Záborský? In: ZÁBORSKÝ, J.: Dielo I. Bratislava : Tatran, 1989.

ČEPAN, O.: Groteskne pochmúrny kriticizmus Záborského. In: ZÁBORSKÝ, J.: Panslavistický farár. Bratislava : Tatran, 1982.

ČEPAN, O.: Bitka z dvoch strán alebo plačúci Jeremiáš a smejúci sa Demokrit. In: ČEPAN, O.: Literárne bagately. Bratislava : Archa, 1992.

LEHUTA, E.: Dramatik Jonáš Záborský. Bratislava : Národné divadelné centrum, 1998.

MRLIAN, R.: Dramatická tvorba Jonáša Záborského. In: ZÁBORSKÝ, J.: Výber z diela IV. Bratislava : SVKL, 1954.

Autor hesla

Tomáš Horváth