BENDEGUZ…

CHALUPKA, Ján (1791 – 1871)

BENDEGUZ, GYULA KOLOMPOS A PIŠTA KURTAFORINT. DONQUIJOTIÁDA PODĽA NAJNOVŠEJ MÓDY

román, 1841

Satirický román Bendegucz, Guyla Kolompos und Pista Kurtaforint. Eine Donquixottiade nach der neuesten Mode. Dichtung und Wahrheit von P. P-s. (Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donquijotiáda podľa najnovšej módy. Báseň a pravda od P. P-s.), ktorý vyšiel v Leipzigu u Otta Wiganda v roku 1841, organicky patrí medzi bohatú protimaďarizačnú literatúru, ktorá v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 19. storočia vychádzala zväčša po nemecky a v nemeckých krajinách predovšetkým v podobe početných obranných spisov, k akým patrí i Chalupkov Schreiben des Grafen Carl Zay, Generalinspectors der Evangelischen Kirchen und Schulen Augsburgischer Confession in Ungarn an die Professoren zu Leutschau (List grófa Karola Zaya, hlavného dozorcu evanjelických zborov a škôl augsburského vyznania v Uhorsku, profesorom v Levoči), publikovaný v tlačiarni u Wiganda bezprostredne pred románom. Hoci bol napísaný po nemecky, bol určený uhorskému vzdelanému čitateľovi, nakoľko maďarské, slovenské ani latinské slová, výrazy a citáty na rozdiel od francúzskych, gréckych, talianskych, ruských a anglických, v ňom neboli preložené. Román spolu so spisom spája útok proti šľachte a feudálnemu systému, rozdiel – popri odlišnej žánrovej povahe – spočíva v tom, že v románe autor rozšíril objekt svojej kritiky z jednotlivca na celú spoločenskú vrstvu. V duchu voltairovskej satiry doplnil a rozpracoval kritiku praktík a promaďarského šovinizmu zemianskych a meštianskych vrstiev slovenskej spoločnosti, ich odnárodňovanie a charakterové kazy, ktoré tvoria základnú tému jeho divadelných, predovšetkým kocúrkovských hier, a súčasne dielom predstihol ostrosť svojich obranných spisov.

Chalupkovým zámerom bolo upozorniť na nezmyselnosť vyhraneného nacionalizmu a národnej výlučnosti – „falošnej romantickej maďarománie“ (M. Chorváth), čo docielil hyperbolickým spracovaním putovania odnárodnených turčianskych zemanov Bendeguza a Gyulu Kolomposa, ktorí sa v sprievode sluhu Pištu Kurtaforinta v stopách romantického bádateľa Kőrösi Csomu vydajú hľadať pravlasť svojich maďarských predkov. Iniciátorom veľkolepej „výskumnej cesty“ do pravlasti Maďarov z rodných Žebrákovíc je „rytier Bendeguz“, ktorý podobne ako Cervantesov Don Quijote „temperamentne bojuje proti ilúziám, klamstvám a chorobám svojho veku“ (A. Mráz). Okrem Cervantesa, na ktorého dielo Chalupka explicitne poukázal v podnázve románu, nasledoval početné klasické literárne vzory od antických autorov cez Voltaira, Wielanda až po súvekých, najmä maďarských spisovateľov klasickej i periférnej literatúry, ktorej postupy preberal a parodoval, pričom do inonárodných schém a modelov vkladal špecifický slovenský (a uhorský) kontext.

Parodujúc rytierske romány autor v prvých kapitolách opisuje pôvod, detstvo a dospievanie Bendeguza s dôrazom na „literárne vzdelanie v otcovskom dome“, ktoré je jadrom dvoch ústredných objektov autorovej kritiky: vo vzťahu k idei románu Bendeguzovho uvažovania (na úrovni deja zodpovedajúcemu hľadaniu pravlasti maďarských predkov), vo vzťahu k zobrazeniu postavy jej spôsobu vyjadrovania (vysoký litanický štýl, cudzojazyčné citáty s početnými makaronizmami). Vlastnú fabulu románu tvoria epizódne príhody, ktoré sa trojici cestovateľov prihodili na ceste cez slovenské územie do Budapešti, maďarskou rovinou do Sedmohradska, Valašska až po Bukurešť a späť. Kým Bendeguz na tejto ceste plní hlavnú „donquijotskú“ rolu (ako jej iniciátor a hlavný hybný element, „mozog“ celej výpravy, a preto ideálny objekt Chalupkovej satiry), Kolompos je skôr flegmatický pozorovateľ. Prostredníctvom sluhu autor odhaľuje morálny profil oboch zemanov: „Pišta sa zarazene poškrabal na hlave a myslel na púšťanie krvi žilou, lebo sa mu zdalo, že jeho pán nemá v hlave v poriadku. Keď však dostal chuť jesť a siahol po kapse, tu sa mohol Pišta presvedčiť, že jeho pán ešte vždy ľudsky myslí a cíti. Prázdna kapsa, ktorú Pišta vypľundroval, na človeka, lietajúceho vo vyšších sférach, kam ho povznieslo nadšenie za samospasiteľnú reč, neurobila o nič horší dojem, ako keď dojčaťu, ktoré zaspalo, pomaly odnímu prsník“ (1953, s. 49). Podstatnou významotvornou zložkou textu je povaha narátora, ktorý fabulu frázuje na epizódy, vstupuje do deja početnými ironickými komentármi namierenými voči postavám a tematizuje autora ako pozorovateľa, ktorý má od deja vecný odstup: „Keďže si už naši rytieri, len čo prekročili v Sedmohradsku hranicu, nepísali nijaký denník, ani vo verejných novinách už nič nedali o sebe vedieť, autor tiež nie je povinný viac povedať, než čo vie. Prejavil by málo životnej múdrosti, keby čitateľov zavádzal cestovnými dobrodružstvami, ktoré sám vymyslel, a okrem toho by tým knihu zdražil“ (1953, s. 190-191). Ironický postoj rozprávača charakterizovaný „odstupom osvietenského vzdelanca od témy, ktorú nastolil“ (J. Števček) navonok podporuje kompozičná stavba románu a jej vonkajšie atribúty (satirické pomenovanie tridsiatich piatich kapitol a cudzojazyčné mottá k nim).

Chalupka svoje autorstvo mystifikoval údajmi na titulnom liste knihy a v úvode Domnelé domnienky o domnelom pôvodcovi tejto histórie, kde naznačil, že predkladaný text je románom od P. P.-s, ktorý z maďarského originálu preložil šľachtic L. von Sch… Pseudonym zdanlivého autora anticipuje skutočného autora – „Pastor Priznensis“ (brezniansky kazateľ) – a pseudonym zdanlivého prekladateľa je vytvorený tak, aby sugeroval meno Ľudovíta M. Schuhajdu, autora obrannej brožúry Der Magyarismus in Ungarn in rechtliger, geschichtliger und sprachliger Hinsicht, mit Berichtung der Vorurtheile, aus denen seine Anmassungen entspringen (Maďarizmus v Uhorsku v zmysle právnom, historickom a jazykovom, so správou o predsudkoch, z ktorých pramenia trúfalosti) z roku 1834.

Recepcia knihy bola viac ako sto rokov mimoriadne skromná, pravdepodobne najmä pre jej nedostupnosť v súkromných zbierkach i verejných knižniciach: prekladateľ do slovenčiny Ján V. Ormis identifikoval iba dvoch významných slovenských čitateľov Bendeguza – Jonáša Záborského a Jána Kalinčiaka, ktorí román vysoko hodnotili; pozornosti literárnych historikov dielo unikalo až do prvého slovenského vydania (1953). Od tejto edičnej udalosti sa celé Chalupkovo literárne dielo a jeho literárnohistorický význam začali usúvzťažňovať s románom, ktorý sa hodnotil ako vývinovo progresívne beletristické dielo prvej polovice 19. storočia (M. Chorváth), iniciujúce „tematický a žánrový pohyb slovenského románu, kde sa problematika života a pádu slovenského zemianstva stala i nevážnym predmetom románovej reflexie“ (J. Števček). Chalupka v románe neponúkol iba intelektuálny variant osvietenstva (J. Števček) demaskujúci šovinistickú ideológiu, stavovské a nacionalistické predsudky, ale formou zručne napísaného beletristicko-satirického románu s „delikátnym rozprávačom“ so „zakrytou, aluzívnou vulgárnosťou, ktorá sa nemusí vybadať, ale ktorá je o to účinnejšia, o čo je narážka menej zbadateľná“ (J. Števček), vytvoril nadčasové dielo atraktívne aj pre súčasného čitateľa.

Vydania

Bendegucz, Guyla Kolompos und Pista Kurtaforint. Eine Donquixottiade nach der nenesten Mode. Dichtung und Wahrheit von P. P.-s. Leipzig : Otto Wigand, 1841.

Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donquijotiáda podľa najnovšej módy. Bratislava : SVKL, 1953.

Bendegúz, Ďula Kolompoš a Pišta Kurtaforint. Donquijotiáda podľa najnovšej módy. Bratislava : SVKL, 1959.

Bendegúz, Ďula Kolompoš a Pišta Kurtaforint. Donquijotiáda podľa najnovšej módy. Bratislava : Tatran, 1983.

Literatúra

CHORVÁTH, M.: Ján Chalupka: Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. In: Slovenské pohľady, roč. 69, 1953, č. 5, s. 413-417.

CHORVÁTH, M.: Donquijotiáda Jána Chalupku. In: CHALUPKA, J.: Bendegúz, Ďula Kolompoš a Pišta Kurtaforint. Donquijotiáda podľa najnovšej módy. Bratislava : SVKL, 1959, s. 184-193.

LAZAR, E.: Inojazyčná tvorba Jána Chalupku. In: BARTKO, L. (ed.): Ján Chalupka 1871 – 1971. Martin : Matica slovenská, 1973, s. 96-103.

MRÁZ, A.: Ján Chalupka a jeho Donquijotiáda. In: CHALUPKA, J.: Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donquijotiáda podľa najnovšej módy. Bratislava : SVKL, 1953, s. 7-22.

ORMIS, J. V: Bendeguz – skoro neznámy román Jána Chalupku. In: CHALUPKA, J.: Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donquijotiáda podľa najnovšej módy. Bratislava : SVKL, 1953, s. 217-239.

ŠTEVČEK, J.: Ambivalentný smiech Jána Chalupku. In: Dejiny slovenského románu. Bratislava : Tatran, 1989, s. 38-49.

Autorka hesla

Jana Pácalová (Piroščáková)