BABIE LETO

VAJANSKÝ, Svetozár Hurban (1847 – 1916)

novela, 1882

Novela uverejnená v časopise Slovenské pohľady v roku 1882, knižne vyšla v prvom zväzku Vajanského Sobraných diel (1907). Zaraďuje sa medzi najoceňovanejšie Vajanského texty z obdobia pred napísaním jeho kľúčových próz – Letiace tiene a Suchá ratolesť, spolu s novelami Búrka v zátiší, V malom meste a Dve sestry je dokladom vývinu Vajanského prozaického modelu. Dobová kritika (J. Vlček) v nej vyzdvihla predovšetkým presvedčivé vykreslenie prostredia a charakterov, ktorou Vajanský preukázal svoju príslušnosť k „realistom“.

Príbeh odohrávajúci sa v prostredí vyšších spoločenských vrstiev (zemianstva) je umiestnený do západoslovenského kraja v období šesťdesiatych rokov 19. storočia. Zobrazuje ľúbostné vzplanutie statkára Kornela Belana k Augustíne Koreňovskej, o dvadsať rokov mladšej dcére „slovenského martýra“, účastníka slovenského povstania, ktorý bol za svoje aktivity popravený. Práve táto skutočnosť je, napriek opätovanému citu zo strany dievčaťa, prekážkou ich vzťahu. Kornel Belan je príslušník „nepriateľského tábora“, „renegát“, Augustína by zväzkom s ním pošpinila pamiatku otca. Aj keď v texte nechýbajú vypäté scény a pátos, predovšetkým scéna na hrobe Augustíninho otca, a príbeh nekončí šťastne, jeho záver nie je okázalo tragický. Vajanský necháva postavy vrátiť sa k svojmu predchádzajúcemu životu: Augustína sa vydáva za svojho vytrvalého ctiteľa, „poslovančeného“ Nemca Wernera, Kornel upadá späť k márnotratnému spôsobu života, jeho láska bola „babím letom“. S týmto ukončením je spätá melancholická atmosféra a pochybnosti, akú rolu môže zohrať v národe spoločenská vrstva, ku ktorej patrí Kornel.

Novela obsahuje všetky zásadné črty Vajanského novelistickej tvorby ako sú tendencia k rozsiahlejšej epickej forme, maliarske opisy prírody, postavy rozdelené do dvoch opozičných táborov na základe kritéria „svoje“ a „cudzie“, pričom ich mravný charakter je daný príslušnosťou k „svojstvu“, k národu, ku kultúrnemu typu (napr. je príznačné, že Kornel je pre Augustínu príťažlivý práve pre svoju „slovanskú prirodzenosť“). Hlavný protagonista je postava potenciálne stojaca medzi týmito dvoma tábormi, ľúbostná línia príbehu je determinovaná spoločenskou líniou, protagonisti sú výnimočné charaktery. V tomto zmysle je Kornel Vajanského typická „problémová povaha“ – večne nespokojný jedinec s umeleckými sklonmi hľadajúci svoje miesto v živote.

Vydania

Babie leto. In: Slovenské pohľady, roč. 2, 1882, č. 4, s. 363-396.

Literatúra

CVRKAL, I. S. H. Vajanský a nemecká literatúra. Bratislava : Veda, 1984.

ČEPAN, O.: Vajanského významotvorný princíp. In: Slovenská literatúra, roč. 14, 1967, č. 2, s. 157-162.

ČEPAN, O.: Stimuly realizmu. Bratislava : Tatran, 1984.

ČERVEŇÁK, A.: Vajanský a Turgenev. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1968.

KUSÝ, I.: Mladý Vajanský. Bratislava : Tatran, 1987.

KUSÝ, I.: Zrelý Vajanský. Bratislava : Tatran, 1992.

Materiály z vedeckej konferencie o S. H. Vajanskom, 29. – 30. 11. 1966. In: Slovenská literatúra, roč. 14, 1967, č. 2, s. 113-222.

MATUŠKA, A.: Vajanský prozaik. Bratislava : Zenit, 1946.

ŠTEVČEK, J.: Dejiny slovenského románu. Bratislava : Tatran, 1989.

Autorka hesla

Ivana Taranenková