ALETHEIA

KOVALČÍK, Vlastimil (1939)

básnická zbierka, 1971

V poradí štvrtá zbierka autora, ktorý mal v čase jej vzniku povesť svojrázneho typu reflexívneho básnika s vypracovaným rukopisom, úzko orientovaného na existenciálnu tematiku a jej abstrahujúce vyjadrenie.

V zbierke autor vcelku kontinuitne pokračuje v uplatňovaní svojej poetiky z predošlých troch básnických kníh, a to tak na rovine formálno-výrazovej (voľný verš končiaci na okraji strany, pričom slová sú ďalej rozdelené ako v prozaickom texte, východisko v konkretizme, resp. „konkretistickom“ spôsobe budovania obraznosti), ako aj na rovine obsahovej a tematickej (filozofické nahliadanie na existenciálne problémy).

Autorov hlboko filozofujúci prístup je v tejto zbierke explicitne zvýraznený aj výberom jej názvu (aletheia – gr. pravda), zdôrazňujúcim a potvrdzujúcim jej celkové zameranie. V „útlych“ jedenástich básňach sa autor pokúša mapovať zmysel ľudskej existencie, miesto človeka vo svete a v ľudskom spoločenstve, podstatu vecí a javov a snaží sa dopátrať pravdy. Stupeň redukcie konkrétnej životnej motivovanosti a s ním súvisiaci nárast abstraktnosti sú veľmi vysoké, preto je problematické bližšie vymedziť tematickú a obsahovú rovinu básní. Autor sa pohybuje v rozmedzí základných noetických kategórií a cesta „hľadania pravdy“ je v jeho básnickom geste predovšetkým cestou kladenia otázok: „Či všade sú spretŕhané mapy?“ Snaha zastihnúť pravdu a vystihnúť ju básňou (básnickým slovom, čo je jedna z kľúčových tém zbierky) sú prednosťou a súčasne úskalím básnika: na jednej strane predstavujú základnú zložku a potenciál autorovho rukopisu, na druhej strane urputné pridŕžanie sa tejto „techniky“ miestami vyúsťuje do verbalizmu a spôsobuje problémy s komunikovateľnosťou jeho poézie: „Čo ak niečo je, / a dokazuje to práve jeho znamenie ‚nie je‘; / čo ak niečoho niet, a dokazuje to práve jeho / znamenie ‚je‘?“

Poetiku V. Kovalčíka charakterizuje princíp voľnej lyrickej výpovede, personifikácia abstrákt, vysoká frekvencia symbolov a ich viacerých významových rovín, modalita lexikálnych jednotiek a syntaktických väzieb, moment nedopovedanosti, synonymické opakovanie, kladenie otázok skryte implikujúcich hľadanie odpovedí a ich zdôvodňovanie, ktoré korešpondujú s tematicko-obsahovou základňou zbierky. Hľadanie pravdy je v knihe hlboko motivované: odráža autorovo romantické stotožnenie poznania s poéziou, jeho vieru v možnosti básnického slova (fenomén bytia vyjadrený prostredníctvom reflexie – inšpirácia M. Heideggerom).

Kovalčík tematicky zostal na tej istej rovine ako v predchádzajúcich zbierkach (snaha preniknúť do najhlbších tajomstiev ľudského života), kritika mu vyčítala sklon k verbalizmu a umelosť básní. Na druhej strane bola kladne prijatá spoločenská a estetická hodnota jeho poézie, spočívajúca v básnikovej ochote a schopnosti hľadať pravdu o človeku prostredníctvom básnického slova.

Vydania

Aletheia. Bratislava, 1971.

Literatúra

PLUTKO, P.: Cesta hľadania pravdy. In: Slovenské pohľady, roč. 88, 1972, č. 1, s. 134-136.

(im): „Keby sa raz zhrnuli…“ (Inc.) In: Romboid, roč. 7, 1972, č. 2, s. 77.

Autorka hesla

Jana Pácalová (Piroščáková)