TRI GAŠTANOVÉ KONE

FIGULI, Margita (1909 – 1995)

román, 1940

Druhá autorkina kniha – Margita Figuli sa ňou zaradila medzi ústredné postavy modernej slovenskej prózy prvej polovice 20. storočia. Román sa dočkal mnohých vydaní vo vysokých nákladoch a veľmi rýchlo sa klasicizoval, i keď autorka vo vydaní v roku 1958 (a v ďalších) redukciou a inými úpravami textu zotrela jeho určujúce ideové východiská a do istej miery ho tým aj esteticky sproblematizovala.

Dej románu sa odohráva na Orave, v dedine neďaleko „okresného mesta“, kde sa o ruku peknej krčmárskej dcéry Magdalény uchádzajú dvaja muži. Jedným z nich, ktorý pozná mladú ženu už od detstva („v Turci“), a ktorý je zároveň rozprávačom príbehu, je cezpoľný („túlavý“) nákupca dreva Peter, druhým je zámožný sedliak z oravských Leštín a príležitostný pašerák koní Zápotočný. Kým Peter vystupuje ako tzv. dobrý kresťan, ktorý si nadovšetko ctí zmierlivé riešenie konfliktov, konzervatívne rešpektuje ustálený poriadok a božie prikázania a celkovo uprednostňuje počestné spôsoby, Zápotočný je rapsodický až brutálne dravý typ, ktorý sa presadzuje majetkom, ľstou i silou. Títo dvaja uchádzači sa náhodne stretnú práve pri ceste za tou istou nádejnou nevestou, a kým Peter sa pri tejto príležitosti dozvie o Zápotočného zámeroch, ten v Petrovi tuší soka iba intuitívne. Horšia východisková pozícia nezabráni Zápotočnému razantne uskutočniť svoj zámer: požiada o Magdaléninu ruku, zatiaľ čo Peter sa k tomu vôbec nedostane. Rodičia sú s bohatým a usadeným pytačom spokojní, pretože lepšie než potulný obchodník stelesňuje tradičné dedinské hodnoty, ale Magdaléna sa prisľúbi Petrovi. Stanoví mu však podmienku, že sociálne a spoločensky sa vyrovná svojmu zámožnému a usadenému sokovi a že splnenie tejto podmienky jej príde oznámiť s „tromi gaštanovými koňmi“ ako znakom svojho nového postavenia. Bezprostredne po tomto dohovore však Zápotočný násilím zvedie Magdalénu, a kým nič netušiaci Peter kdesi „v Turci“ usilovne plní stanovené podmienky, objekt jeho platonickej lásky sa stane Zápotočného manželkou. Manželstvo je, pravdaže, nešťastné – Magdaléna trpí za nedodržanie sľubu, Zápotočný zase poznaním, že lásku nemožno získať úskokom ani násilím. Vyústenie je šťastné pre Petra: v ten istý deň, keď príde s „tromi gaštanovými koňmi“ a keď sa dozvie pravdu o Magdaléninom osude, Zápotočný hynie pod kopytami vlastného trýzneného koňa. Magdaléna sa – „s božou pomocou“ – zotaví zo svojho fyzického i psychického utrpenia a Peter si ju odvedie do krajiny spoločného detstva.

Vo vydaniach do roku 1958 bol tento príbeh zarámovaný invokáciou, v ktorej sa definovali základné postuláty kresťanskej etiky ako východiská rozprávačovej cesty životom a v ktorej si rozprávač zároveň žiadal od Boha podporu a pomoc v úsilí o získanie Magdalény. Tento ideový rámec príbehu osvetľoval a určoval správanie Petra ako sériu skúšok, v ktorých sa má preukázať, že napĺňanie kresťanských postulátov pokory, odovzdanosti osudu, trpezlivého prijímania príkorí, a vôbec dobrota srdca či všeobecne „kresťanská cesta životom“, budú v konečnom dôsledku odmenené. Druhotná moralita príbehu hovorí, že majetok neprináša šťastie, ak nie je spojený s dobrotou srdca a s bohabojnosťou. Petrovo skúšanie spolu s Magdaléniným osudom, kde sú prítomné pokušenie, pád i vykúpenie, určuje žánrový základ románu, ktorým je legenda.

Mýtus o návrate „strateného raja“ a „zlatého veku“ detskej nevinnosti, do ktorého vyúsťuje tento príbeh potrestaného zla, odmenenej cnosti a utrpením skomplikovanej a preverenej lásky, sa organicky začleňuje do ideového rámca diela a povyšuje ho do nadčasovej roviny „osudu“. Mýtická perspektíva, významové hľadiská naturisticky prehodnotenej ľudovej tradície, žánrový základ legendy a ideový rámec kresťanského svetonázoru sú zjednotené vznešeným biblickým štýlom, ktorého najnápadnejšou črtou je lyrický pátos, dosahovaný rytmickým frázovaním vety, syntaktickým paralelizmom a bohatým výskytom básnických trópov. Tento poetický príkrov robí z diela homogénny útvar.

Krátky román Margity Figuli sa bezprostredne po vyjdení stal akýmsi meradlom, etalónom pre hodnotenie tzv. lyrizovanej prózy, pričom sa vnímal predovšetkým ako román o tzv. veľkej čistej láske, ako príbeh o ľudských vzťahoch, ktoré majú až prírodnú čírosť a nie sú narušené a filtrované civilizačnými nánosmi. Vysoko sa oceňoval aj autorkin poetický jazyk a vznešený štýl. V dobových literárnych diskusiách medzi rokmi 1945 až 1948 sa však mnohé z týchto vlastností prózy (nielen prózy M. Figuli, ale všeobecne) problematizovali ako produkt idylického a dramatickej dobe neprimeraného tvorivého postoja. Po nastolení komunistickej totality a jej ideových a estetických kritérií zavládli nad dielom rozpaky. Autorka sa ich pokúsila rozptýliť prispôsobivým gestom: odstránila z textu románu jeho rámcujúce časti. Tým však vyvolala viaceré významové a estetické disproporcie, ktoré hodnotu diela znížili. Po týchto úpravách stratil román svoju pôvodnú mýtickú a transcendentálnu perspektívu a zostal z neho len kvetnato vyrozprávaný sentimentálny príbeh z dedinského prostredia. Z literárnohistorického hľadiska sú však Tri gaštanové kone vo svojej pôvodnej verzii významným dielom slovenského literárneho naturizmu.

Vydania

Tri gaštanové kone. Martin, 1940; 1941; 1942; 1944; 1945; 1947; 1948; Bratislava, 1958; 1964; 1966; 1967; 1969; 1975; 1978; 1979; 1984; 1991; Liptovský Mikuláš, 1996.

Literatúra

ČEPAN, O.: Kontúry naturizmu. Bratislava, 1977.

FISCHEROVÁ-ŠEBESTOVÁ, A.: Margita Figuli. Martin, 1970.

GREGOREC, J.: K tvorbe Margity Figuli. In: Výboje prózy. Bratislava, 1962, s. 221-271.

CHORVÁTH, M.: Cestami literatúry 1. Bratislava, 1960, s. 185-187.

CHORVÁTH, M.: Doslov. In: FIGULI, M.: Tri gaštanové kone. Bratislava, 1958, s. 253-264.

JURČO, J.: Tvorba Margity Figuli. Bratislava, 1991.

MATUŠKA, A.: K dejinám našej prózy. In: Od včerajška k dnešku. Bratislava, 1959, s. 12.

MIKO, F.: Lyrický tvar v próze. In: Estetika výrazu. Bratislava, 1969, s. 133-161.

ŠTEVČEK, J.: Lyrická tvár slovenskej prózy. Bratislava, 1969.

ŠTEVČEK, J.: Lyrizovaná próza. Bratislava, 1973, s. 138-150.

ŠÚTOVEC, M.: Romány a mýty. Bratislava, 1982.

ŠÚTOVEC, M.: Mýtus a dejiny v próze naturizmu. Bratislava, 2005.

TOMČÍK, M.: K druhovým problémom slovenskej medzivojnovej prózy. In: Na prelome epoch. Bratislava, 1961, s. 190-258.

Autor hesla

Milan Šútovec