AGÁTY (Druhá kniha o Palánku)

BALLEK, Ladislav (1941 – 2014)

román, 1981

V poradí šiesta autorova prozaická kniha je súčasťou tzv. palánskeho cyklu. Nadväzuje na zbierku noviel Južná pošta a román Pomocník. Cez niektoré postavy sú jej voľným pokračovaním autorove nasledujúce romány Lesné divadlo (1987) a Čudný spáč (1990).

Kým Pomocník predstavoval rodinnú a dobovú sociálno-psychologickú kroniku, v ktorej centre boli tri-štyri postavy a ich relatívne ukončené osudy, kompozícia aj koncepcia Agátov je vedome uvoľnenejšia a širšia. Z prostredia palánskeho obyvateľstva sa postupne oddeľujú postavy, ktorým autor venuje raz väčšiu, inokedy menšiu, ale nie nepodstatnú pozornosť, pričom hlavnej postavy v pravom zmysle slova v románe niet. Čitateľ Južnej pošty a Pomocníka sa už s niektorými aspoň na okamih stretol, no tu dostávajú novú funkciu. Epickým subjektom románu je Palánk, mesto, v ktorom „všetci ľudia majú bujnú fantáziu… jednou nohou sú v kostole, druhou v operete“, mesto, kde sú ľudia „dosť teatrálni“ a „majú sklon ku krajnostiam každého druhu, dedične trpia na smútok a clivotu“ aj „častým sklamaním večnými posunmi hraníc“, mesto, ktoré je, ako vraví lekárnik Filadelfi, „naozaj jedna veľká operetná scéna“, v ktorom sa „ani nie v priebehu cyklu uvedomelého života jednej generácie vystriedalo päť rozličných režimov a nad župným domom viali vlajky šiestich rozličných štátov“. V tomto meste sa odvíjajú príbehy románu, založené na princípe kontrastu, ktorý vo svojich nevyhnutných zrážkach a stretnutiach je významovým a organizujúcim princípom Agátov, a to nielen v stretnutí a konfliktoch vnútorných svetov postáv, domorodcov a prisťahovalcov.

Ballekove témy sú z nového geografického prostredia – južného pohraničia, slovensko-maďarského pomedzia, ktoré bolo dovtedy v slovenskej literatúre málo využívané. Autor prišiel s touto témou fascinovaný pestrým, horúcim, vášnivým južným prostredím a všetky príbehy románu vyrastajú z tohto zmyslového a zmyselného sveta, ktorý je protikladom severného, vrchárskeho, zádumčivého. Dôrazom na urbánnosť prostredia sú navyše Agáty nielen románom o meste, „ale aj produktom mestskej literárnej kultúry“ (M. Šútovec), čo v slovenskej literatúre takisto nebolo bežné.

Román je komponovaný z dvoch častí. Prvá má päť žánrovo odlišných kapitol: Palánk – štvrť mačiek (žánrovo causerie, resp. historicko-geografická črta), Agáva (žánrovo novela, resp. román), Palánk – mesto na hranici (etnosociologická črta, causerie), Jar na ľade (poviedka), Denník lekárnika Eugena Filadelfiho (epištolárny útvar, zápisky). Druhá časť románu má štyri kapitoly: Palánk – námestie Republiky (žánrovo poviedka), Koník z Orlanda (novela), Anjel a dom mačiek (román s tajomstvom) a Palánk – listy kormoránom (fiktívne listy).

Aj v Agátoch majú – podobne ako v Pomocníkovi – nie nepodstatnú úlohu prišelci: staviteľ Hampl a jeho žena Naďa, gymnaziálny profesor Orešanský (v melodramatickom rozvetvenom príbehu manželského trojuholníka v Agáve), lekárnik Filadelfi, strážmajster Blaščák a i. Všetky postavy, ako sa vylupujú z jednotlivých kapitol románu, majú svoje individuálne osudy, všetky hľadajú svoje šťastie, ale sú popritom aj spoločenské, historické. V prvej časti románu sa z panoramatického obrazu Palánku postupne vynímajú najmä postavy starého lekára, uvážlivého skeptika Vargu a jeho vnuka Petra Korima, gymnazistu pred maturitou, staviteľa Hampla, najmä však jeho krásnej ženy a jej lásky k profesorovi Orešanskému, ktorá tvorí spodný prúd rozprávania. Autor zobrazuje protirečivosť epochy (presvedčivo na lekárovi Vargovi, ktorého syn je, ako sám vraví, Maďar, vnuk Slovák a on „sa cíti ničím“) aj individuálnych osudov ňou silne určovaných. Završuje ich v prvej časti románu obraz lekárnika Filadelfiho obnažený v jeho denníkových zápiskoch. Do jeho postavy vložil autor čosi viac ako patológiu jedného pokazeného života človeka, ktorý bol „zdivočený vlastným osudom“, vložil do nej aj psychológiu (a istú tragédiu) hraničného mesta, ktoré vyhralo nielen nad Filadelfim (bol v ňom až do smrti hosťom, stratil v ňom svoju totožnosť), ale aj nad mnohými inými (vlastne už nad Riečanom v Pomocníkovi).

Druhá časť románu ukazuje Palánk a jeho hrdinov raz pre autora i celý román v menej tradičnej anekdotickejšej podobe (Palánk – námestie Republiky), inokedy s trochou nostalgie (čo je silný prvok celého románu) za zašlým svetom cirkusov (Koník z Orlanda) alebo v tragikomických príbehoch neschopného strážmajstra Štefana Blaščáka, jeho ženy a starej dievky Tischlerovej (Anjel a dom mačiek), či necharakterného Jozefa Havrillu – Muža z parku (Palánk – listy kormoránom), človeka zo severu, ale na iný spôsob pokriveného južným povetrím. Tento príbeh dotiahol autor najďalej a zobrazil v ňom do istej miery aj tragikomédiu hrdinovho života v päťdesiatych rokoch, resp. až do polovice šesťdesiatych rokov, keď sa hrdinov „spovedník“ vracia do Palánku na dovolenku z vojenčiny.

Dôraz na postavy súvisí s kompozíciou Agátov, ktoré nepredstavujú klasický lineárny román, ale skôr román – viachlasnú polyfónnu kompozíciu, voľne spojenú základným významovým princípom, ktorý dovoľuje autorovi voľné priraďovanie jednotlivých príbehov odohrávajúcich sa v približne rovnakom čase (tento postup si autor odskúšal už v Južnej pošte), ale aj striedanie zorných uhlov (irónie, grotesky, detektívky, historickej reflexie či sociologického opisu, denníka atď.), ich prestupovanie, zobrazovanie tých istých či podobných skutočností z viacerých strán. Táto simultaneita sa začína pri slove, vete a končí sa pri väčších celkoch. Každý z deviatich príbehov je do značnej miery svojbytný, rovnoprávny, žánrovo i významovo autonómny (preto sa mohol dostať i do nových publikačných súvislostí, napríklad v Ballekovej knihe Kraj za vinicami, 1983, ktorá je súborom jednej „novely“ z Južnej pošty a dvoch kapitol z Agátov), ale v kompozícii je súčasťou monumentálneho výsledného tvaru predstavujúceho epickú totalitu. Vnútrotextovými presahmi vytvára román otvorený systém, v ktorom samostatné subsystémy nadobúdajú svoj integrálny a komplexný význam až ako súčasť jednotného celku, „tým prekračuje Ballek novelistické východiská, preto sú Agáty skladbou románovou“ (P. Zajac).

Román označila literárna kritika za vrchol autorovho palánskeho cyklu, „je to skutočne veľká a významná kniha našej literatúry“ (M. Šútovec). V dramatizácii Ondreja Šulaja sa hral vo viacerých divadlách doma i v zahraničí.

Vydania

Agáty. Bratislava, 1981; 1983; 1987.

Literatúra

BŽOCH, J.: Literárne soboty. Bratislava, 1990, s. 165-168.

HALVONÍK, A.: Prisvojený čas. In: Práca, roč. 36, 28. 10. 1981, s. 6.

CHMEL, R.: Sondy. Bratislava, 1983, s. 309-317.

MARČOK, V.: Hlavný hrdina – Palánk. In: Nové slovo, roč. 23, 29. 10. 1981, s. 15.

PETRÍK, V.: Proces a tvorba. Bratislava, 1990, s. 205-216.

PYNSENT, R. B.: Národnosti južného Slovenska v Habajových a Ballekových dielach. In: Romboid, roč. 24, 1989, č. 6, s. 77-81.

PYNSENT, R. B.: Ballek a Vilikovský. In: Romboid, roč. 25, 1990, č. 12, s. 120-128.

SULÍK, I.: Ivan Sulík číta Ladislava Balleka. In: Romboid, roč. 17, 1982, č. 3, s. 120-128.

ŠABÍK, V.: Literatúra pre súčasníkov. Bratislava, 1988, s. 205-217.

ŠMATLÁK, S.: Dielo epickej spravodlivosti. In: Pravda, roč. 63, 12. 1. 1982, s. 5.

ŠÚTOVEC, M.: Rekapitulácia nekapitulácie. Bratislava, 1990, s. 241-255.

TOMČÍK, M.: Tvorba a kritika (v súčasnej literatúre). Bratislava, 1987, s. 117-139.

ZAJAC, P.: Tvorivosť literatúry. Bratislava, 1990, s. 140-163.

Autor hesla

Rudolf Chmel