MALKOTENTI

TOMÁŠIK, Samo (1813 – 1887)

historická povesť, 1873

Historická povesť je spolu s prózou Kuruci zaraďovaná do kontextu slovenskej romantickej prózy s historickou tematikou.

Na spracovanie historickej látky Tomášika inšpirovali jednak ľudové rozprávania, legendy v Gemeri, jednak spomienky na rodinnú tradíciu Jána Herkeľa, ktoré boli neskôr uverejnené v druhom ročníku almanachu Zora.

Tomášik v diele spracováva historické udalosti Thökölyho protihabsburského povstania, celý jeho priebeh, pričom kombinuje historické fakty s fiktívnou rovinou postáv. Mladý Imrich Thököly sa zachráni z obkľúčenia Likavského hradu a uchýli sa do bezpečia. Postupne organizuje nový odboj protestantov proti kráľovi. Pridávajú sa k nemu mnohí nespokojenci – malkotenti. Lišaj pomáha pri nábore nespokojencov, objavuje sa odhodlaný Bradáč, ktorý je nositeľom ideálov slobody a rovnosti. Výdatnú pomoc prináša aj cigáň Ferko – je prefíkaný a pozná zvyky obyvateľov, je majster prevlečení a maskovania. Malkotenti spočiatku zaznamenávajú v boji úspechy, ale keďže spolupracujú s Turkami, znepriatelia si slovenské obyvateľstvo a ich boj je prehratý. Bradáč je zajatý a vďaka úplatku sa ho podarí zachrániť. Definitívny koniec je potvrdený kapituláciou Heleny Zrínskej a „prešovskými jatkami“. Všetci sa uchyľujú do emigrácie, kde spomínajú na svoj boj a dúfajú v lepšie časy. Okrem línie povstania je v próze vedľajší ľúbostný motív Bradáča a Marienky (je porovnateľný s motívom vzťahu Thökölyho a Heleny Zrínskej).

Povesť sa kompozične delí na šesť kapitol s názvami. Nadpis každej kapitoly vyjadruje jej hlavnú udalosť (úspechy, útek, porážka, prenasledovanie…). Autor vytvára dejinné paralely uhorských a českých dejín (porážka povstania českých stavov na Bielej hore a neúspechy uhorskej šľachty v protihabsburských povstaniach), spomína práva uhorskej šľachty na základe Zlatej buly Ondreja II. z roku 1222, hodnotí vtedajšiu politiku viedenského dvora voči Francúzsku, vojenské úspechy francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV.

Dej sa začína in medias res, konkrétnym datovaním udalosti – dobytia Likavského hradu cisárskymi vojskami. Dramatickým prvkom je hneď v úvode neznáma totožnosť dievčaťa a neskôr chlapca, jednej a tej istej osoby, čo sa však oslabí poznámkou o hľadaní mladého Thökölyho, ktorý z hradu zmizol. Táto poznámka predznamenáva ďalšie dianie. V nasledujúcich kapitolách sa ozrejmuje názov diela (malkotenti – nespokojenci, účastníci protihabsburského povstania), podmienky a príčiny povstania, spojenectvo uhorskej šľachty s Turkami, vojna s Francúzskom, zahraničná politika Ľudovíta XIV., ako aj jeho vojenské úspechy, neochota pomôcť cisárovi Ferdinandovi v jeho boji na obranu vlasti. Prelína sa tak fiktívny príbeh postáv (Bradáč, Marienka, cigáň Ferko, Lišaj) s historickými faktami života Imricha Thökölyho, povstania a protitureckých vojen (presné datovanie, životopisné dáta, štatistické údaje o vojskách, bitka pri Viedni, osud Jána Sobieskeho, „prešovské jatky“).

Vzhľadom na výstavbu povesti je často badateľný kronikársky štýl, ktorý sa prejavuje dokumentárnosťou a faktografickosťou (dobytie Likavy v roku 1671, narodenie Thökölyho 1656, bitka pri Viedni 1683, prešovské jatky 1687), ojedinele prerušený umeleckým štýlom opisu prostredia, atmosféry alebo vložením poézie do príbehu (piesne o slobode alebo o láske). Dokladom ľudového vplyvu v literárnom spracovaní sú odkazy na ľudové piesne a príslovia. Tomášik využíva aj ľudové anekdoty, napr. o koňovi, ktorý poznal všetky krčmy po ceste a pri každej sa zastavil.

Kompozícii je podriadený aj výber a počet postáv. Povesť je zaľudnená množstvom hlavných a vedľajších postáv, ktoré sa v priebehu deja objavujú a opäť strácajú, prípadne sú len letmo spomenuté, aby tvorili kolorit udalosti (vojaci pri studni, dedinčania v noci pri úteku). Tieto postavy možno chápať ako istý typ kolektívneho hrdinu – majú rovnaké ciele, pohnútky, spôsob konania, rozmýšľania, rovnaké vlastnosti. Z kolektívu sa vyčleňujú šľachtické postavy Imrich Thököly a Helena Zrínska, kuruci Lišaj a Bradáč, cigáň Ferko, zemianska chovanica Marienka. Ich spoločnou charakteristikou je úsilie získať späť privilégiá, osobnú a národnú slobodu. Šľachta sa navyše vyznačuje odhodlaním brániť svoj majetok (majetkové vzťahy do určitej miery ovplyvňujú aj ľúbostný vzťah Imricha a Heleny), pre kurucov je najdôležitejšia sloboda. Ideálne je vykreslený priebeh lásky u Bradáča a Marienky, od počiatočného očarenia cez čakanie na vhodnú príležitosť na sobáš až po Marienkino obetovanie majetku pre záchranu Bradáča z väzenia. Cigáň Ferko sa prejavuje ako prototyp ľudového figliara, človeka, ktorý sa dostane z akejkoľvek nebezpečnej situácie a navyše z nej dokáže pre seba aj niečo vyťažiť. Každá postava je ovplyvnená ľudskými vášňami – láskou, nenávisťou, intrigami, zradami, vernosťou či falošnosťou.

V súlade s ideovým poslaním romantickej literatúry dominuje v povesti motív slobody a boja za ňu. Nejde len o slobodu vlasti, ktorá je tu chápaná v širšom kontexte ako vlasť uhorská, ale aj o slobodu vlastnú, individuálnu, ktorá je prostriedkom k dosiahnutiu osobného šťastia (pieseň Marienky v záhrade). Vykreslenie deja je do určitej miery ovplyvnené klasicistickou a dokumentárnou presnosťou, no tiež romantizujúcim pohľadom na výrazné postavy spoločnej uhorskej histórie.

Kalinčiak vyčítal Tomášikovi nízku umeleckú úroveň jeho prózy, Tomášik však kládol dôraz na národnobuditeľské ciele literatúry. V porovnaní s novelami Sečovci, veľmoži gemerskí a Bašovci na Muránskom zámku sa v próze Malkotenti už posunul od jednoduchého rozprávania vzrušujúcich udalostí k zložitejšej kompozícii (M. Pišút). Tento posun sa prejavuje napr. v zdanlivom prerušovaní chronologického rozprávania (životopisné a faktografické odbočky) a v rozvíjaní paralelných dejových línií (Bradáč a Marienka – Thököly a Helena Zrínska, fiktívna a historická línia, konkrétne postavy a kolektívny hrdina).

Vydania

Malkotenti. In: Orol, roč. 4, 1873.

Malkotenti. Turčiansky Sv. Martin : Kníhtlačiarsko-účastinársky spolok, 1907; 1921.

Malkotenti. Praha : Leopold Mazáč, 1935.

Malkotenti. Bratislava : SVKL, 1953.

Literatúra

NOGE, J.: Slovenská romantická próza. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1969.

MRÁZ, A.: Doslov. In: TOMÁŠIK, S.: Malkotenti. Bratislava : SVKL, 1953.

Autorka hesla

Adelaida Mezeiová